Môj pokus s vierou

Naša trieda Nedeľnej školy pre 13 ročných nebola práve známa ako trieda úctivých. Mali sme však učiteľku, ktorá sa snažila najlepšie ako vedela, aby každú lekciu učila Duchom. Jedna z týchto lekcií bola o čítaní písiem.

Ku koncu lekcie nám dala výzvu. Myslela to pre všetkých z nás, ale z nejakého dôvodu sa zahľadela priamo na mňa, keď povedala: „Vyzývam vás, aby ste čítali Knihu Mormonovu každý jeden deň!“ Pomyslel som si: „Veď ja ti ukážem. Urobím to!“

Začal som hneď v ten večer s 1. Nefim kapitolou 1 a pokračoval som v čítaní každý deň. Keď som s tým začal, pravdepodobne som nemal ten správny postoj, ale postupom času som si obľúbil ten pocit, ktorý som mal, keď som čítal Knihu Mormonovu. Každovečerné čítanie sa stalo mojím príjemným zvykom.

O niekoľko mesiacov neskôr som sa dostal k Almovi 32, kde na mňa zapôsobil nápad pokusu s vierou. V škole sme sa práve naučili, ako robiť vedecké pokusy, a tak som si pokľakol a povedal Nebeskému Otcovi, že práve začínam pokus. Prosil som, aby som mohol zistiť, či je Kniha Mormonova pravdivá.

Keď sa obzriem späť, viem, že Nebeský Otec mnohokrát odpovedal na moje modlitby. Každodenné čítanie Knihy Mormonovej zvýšilo moju schopnosť prekonávať zlo. Cítil som sa bližšie ku svojmu Nebeskému Otcovi. Cítil som, že ma pri prekonávaní prekážok posilňovala moc Ducha Svätého. To čo Alma povedal o skúšaní Božieho slova, je pravdivé: Počína rozširovať moju dušu; áno, počína osvecovať moje porozumenie, áno, počína mi byť lahodným (pozri Alma 32:28).