Odvaha pred nepriaznivou búrkou

Hneď v druhú noc môjho kolového tábora Mladých žien sme mali obrovskú búrku a tornádo. Môj zbor mal asi 24 mladých žien, ktoré sa zúčastnili tábora spolu s dvoma vedúcimi a všetci sme sa museli vtesnať do malej chatky, aby sme boli v bezpečí. Dážď bol veľmi silný a vietor bol stále horší a horší. eustále som si pripomínala modlitbu za bezpečnosť, ktorú predtým predniesol náš kolový prezident. Náš zbor tiež predniesol svoju modlitbu v našej chatke, a my samé sme sa tiež pomodlili.

Veľa dievčat sa bálo a bolo ľahké vidieť prečo. Naša chatka nebola veľmi pevná a bola hneď vedľa rieky. Asi o 20 minút bola búrka taká silná, že celý kôl musel bežať zo svojich zborových chatiek do chatiek poradcov, ktoré boli vyššie na kopci. Môj kolový prezident predniesol ďalšiu modlitbu a spievali sme náboženské piesne, Primárkové piesne, a tiež táborové piesne, aby sme sa utešili. Áno, boli sme vystrašené, ale cítili sme, že všetko bude dobré. O pol hodinu neskôr sme mohli ísť do našich zborových chatiek.

Neskôr sme zistili, čo sa stalo s oným tornádom v tú noc. Rozdelilo sa do dvoch búrok. Obe prešli kolo nás, jedna po pravej strane, druhá po ľavej. A nás vôbec nezasiali tým najhorším!

Viem, že Boh vypočul naše modlitby v onú noc a že nás ochránil od tej najhoršej búrky. Prečo by sa tornádo rozdelilo, ak by to Boh nepotreboval? Viem, že pri búrkach v živote sa vždy môžeme modliť k Nebeskému Otcovi a On nás vypočuje a odpovie nám, dodá nám odvahu a ochranu, ktorú potrebujeme, aby sme cez ne prešli bezpečne.