Znova ho uvidím

Ocko zaistil, že sme všetky deti cítili, že sme jedinečné. Miloval nás a nebolo pre neho ťažké odpustiť nám. Robil čo mohol, aby sa uistil, že každý z nás je šťastný, a dával nám jasne najavo, že pre nás chce len to najlepšie. Veľmi som ho ľúbila.

Keď som bola v šiestej triede, ocko zomrel pri autonehode. Moju rodinu i mňa to veľmi zlomilo. V našej rodine zostalo veľké prázdne miesto. Ocko bol tým, o koho som sa opierala, tým jediným, za ktorým som išla, keď som mala problémy. Namiesto toho, aby som vyhľadala pomoc, zostala som nahnevaná a ubolená. Nakoniec som sa rozhodla, že to bola Božia chyba. Prestala som čítať písma a modliť sa. Chodila som na zhromaždenie len preto, lebo to chcela mama. Chcela som byť čo najďalej od Nebeského Otca.

Potom som po prvýkrát išla na tábor Mladých žien. Bola som rada, že som stretla nové priateľky, ale stále som nečítala písma. Posledný večer sme mali svedecké zhromaždenie. Pocítila som niečo, čo som už veľmi dlhý čas necítila: Ducha. Obdivovala som dievčatá, ktoré vstali a vydali svedectvo, ale ja som zostala sedieť, pretože som si myslela, že žiadne nemám. Náhle som však pocítila, že mám vstať. Otvorila som ústa, nevediac, čo poviem. A tak som povedala, že som vďačná za tábor Mladých žien. Zrazu som si uvedomila, že hovorím, že viem, že Ježiš Kristus pre mňa zomrel a že môj Nebeský Otec ma miluje, a že Cirkev je pravdivá.

Naplnil ma úžasný pokoj. Kvôli tomuto zážitku môžem teraz povedať, že viem, že uvidím znova môjho ocka, vďaka Spasiteľovmu uzmiereniu a vzkrieseniu.