Povolaní Bohom a podporovaní ľuďmi

Ako členovia Cirkvi sme často vyzývaní k tomu, aby sme podporovali ľudí v ich cirkevných povolaniach. Kedysi dávno mi jeden 18-ročný študent ukázal, čo to znamená podporovať Pánových služobníkov. Stále som požehnaný jeho pokorným príkladom.

Ešte len začínal svoj prvý rok na univerzite. Bol pokrstený iba rok predtým, ako odišiel z domu, aby začal študovať na významnej univerzite. Tam som slúžil ako jeho biskup.

Keď začal školský rok, mal som s ním v kancelárii biskupa krátky pohovor. Pamätám si len málo z nášho prvého rozhovoru, až na to, že hovoril o svojich výzvach na novom mieste, ale nikdy nezabudnem na náš druhý rozhovor.

Požiadal ma, či by sme sa mohli stretnúť v mojej kancelárii. Bol som prekvapený, keď povedal: „Mohli by sme sa spolu pomodliť a smiem sa pomodliť ja?“ Chcel som mu povedať, že som sa už pomodlil a očakával som, že on tiež. Namiesto toho som súhlasil.

Začal svoju modlitbu svedectvom, že vie, že biskup je povolaný Bohom. Požiadal Boha, aby mi povedal, čo má robiť v záležitosti významného duchovného dôsledku. Tento mladý muž povedal Bohu, že si je istý tým, že biskup už pozná jeho potreby a dá mu radu, ktorú potrebuje počuť.

Kým hovoril, prišli mi na myseľ presne tie nebezpečenstvá, ktorým bude čeliť. Rada bola jednoduchá, ale poskytnutá v úžasnej jasnosti: stále sa modli, poslúchaj prikázania a nestrachuj sa.

Tento mladý muž, ktorý bol v Cirkvi jeden rok, učil svojím príkladom to, čo Boh môže urobiť s vedúcim, keď je podporovaný vierou a modlitbami tých, ktorých bol povolaný viesť. Tento mladý muž mi názorne predviedol moc zákona spoločného súhlasu v Cirkvi (pozri NaZ 26:2). Aj keď Pán povoláva Svojich služobníkov zjavením, môžu pracovať len po tom, ako sú podporovaní tými, ktorým sú povolaní slúžiť.

Keď vyjadríme svoju podporu, uzatvárame vážne sľuby. Sľubujeme, že sa budeme modliť za Pánových služobníkov a za to, aby ich viedol a posilňoval (pozri NaZ 93:51). Zaväzujeme sa, že budeme vyhľadávať a očakávať inšpiráciu od Boha v ich radách a kedykoľvek, keď pracujú vo svojom povolaní (pozri NaZ 1:38).

Tento sľub je potrebné v našich srdciach často obnovovať. Vaša učiteľka nedeľnej školy sa bude snažiť učiť Duchom, ale rovnako ako vy, vaša učiteľka sa môže pred triedou mýliť. Avšak vy sa môžete rozhodnúť počúvať a vyhľadávať chvíle, keď môžete cítiť inšpiráciu. Časom si budete všímať menej chýb a častejšie si všimnete, že Boh túto učiteľku podporuje.

Keď dvíhame ruku, aby sme podporili človeka, zaväzujeme sa pracovať pre akýkoľvek účel Pána, ktorý je tá osoba povolaná vykonať. Keď boli naše deti malé, moja manželka bola povolaná učiť malé deti v našom zbore. Nielen že som zdvihol ruku, aby som ju podporil, ale taktiež som sa za ňu modlil, a potom požiadal o dovolenie pomáhať jej. Lekcie, ktoré som sa naučil o porozumení toho, čo ženy robia a o Pánovej láske k deťom neustále žehnajú moju rodinu a môj život.

Nedávno som sa rozprával s tým mladým mužom, ktorý kedysi dávno podporil svojho biskupa. Dozvedel som sa, že bol podporovaní Pánom i ostatnými ľuďmi vo svojom povolaní misionára, kolového prezidenta a otca. Keď sa náš rozhovor končil, povedal: „Stále sa za vás každý deň modlím.“

Môžeme sa rozhodnúť modliť sa denne za niekoho, kto je povolaný Bohom, aby nám slúžil. Môžeme poďakovať niekomu, kto nás požehnal svojou službou. Môžeme sa rozhodnúť byť dobrovoľníkmi, keď niekto, koho sme podporili, požiada o dobrovoľníkov.¹

Tí, ktorí podporujú Pánových služobníkov v Jeho kráľovstve budú podporovaní Jeho jedinečnou mocou. My všetci potrebujeme toto požehnanie.