Počúvanie nabádaní

Jednej noci moja mladá sesternica utiekla z domu, tak som sa ponáhľala, aby som ju išla hľadať. Keď som šoférovala, modlila som sa, aby mi Duch pomohol. Vedela som, že Boh mi odpovie a povedie ma, a snažila som sa počúvať nabádania Ducha. No keď som nič nepočula, začala som sa cítiť zúfalo a cítila som, že Duch ma nenabáda.

Aj keď som chcela ísť ďalej, aby som mohla hľadať, cítila som, že mám ostať blízko miesta, kde moja sesternica bývala. Tak som sa rozhodla obísť autom túto oblasť ešte raz. Keď som zastavila na križovatke, uvidela som siluetu mladého dievčaťa, ktoré kráčalo. Našla som svoju sesternicu!

Keď som vyšla z auta a bežala ku nej, uvedomila som si, že ma Duch stále viedol tým, že mi pomohol pocítiť, aby som ostala na rovnakom území. Kvôli tomu, že som počúvala tichý hlas, som takmer ignorovala nabádania Ducha. Potom som pochopila, že častokrát nebudeme počuť hlas, ale budeme cítiť dojmy v našom srdci.

Bola som nesmierne vďačná za vedenie Ducha. On tam naozaj vždy je! Písma nám hovoria, že Duch Svätý bude naším stálym spoločníkom (pozri NaZ 121:46).

Ak sme hodní vedenia Ducha a dávame pozor, môžeme byť nástrojom v rukách Božích, aby sme vykonali dobro mnohým ľuďom. S neustálym spoločenstvom Ducha budeme poznať cestu, ktorou máme ísť.