Správa pre nerozhodných misionárov

Môj obľúbený výrok, ktorý sa často prisudzuje Svätému Františkovi z Assisi, znie: „Káž evanjelium neustále, a ak je to potrebné, použi slová.“¹ Tento výrok nepriamo hovorí, že tie najmocnejšie kázania sú často nevyslovené.

Keď sme bezúhonní a neustále žijeme podľa svojich zásad, ľudia si to všimnú. Keď z nás vyžaruje radosť a šťastie, všimnú si to ešte viac.

Každý chce byť šťastný. Keď ako členovia Cirkvi vyžarujeme svetlo evanjelia, ľudia môžu vidieť naše šťastie a pocítiť lásku Božiu, ktorá napĺňa a zaplavuje náš život. Chcú vedieť prečo. Chcú porozumieť tomu, ako sme to dosiahli.

To ich vedie k tomu, aby kládli otázky typu: „Prečo ste takí šťastní?“ alebo „Prečo máte vždy taký pozitívny postoj?“ Odpovede na tieto otázky samozrejme vedú k rozhovoru o znovuzriadenom evanjeliu Ježiša Krista.

Začať hovoriť o náboženstve – najmä svojim priateľom a blízkym – sa môže zdať znepokojivé a náročné. Nemusí to tak byť. Ak máme trochu odvahy a zdravý rozum, môže byť zmienka o duchovných skúsenostiach alebo rozhovor o cirkevných aktivitách či akciách v bežnej konverzácii jednoduchá a priateľská.

Moja manželka Harriet je toho nádherným príkladom. Keď sme žili v Nemecku, vždy si našla spôsob, ako do rozhovoru s priateľmi a známymi vložiť zmienku o témach vzťahujúcich sa k Cirkvi. Napríklad, keď sa niekto opýtal, aký mala víkend, povedala: „Túto nedeľu sme mali v našej Cirkvi úžasný zážitok! 16-ročný mladý muž mal pred 200 členmi našej kongregácie úžasný príhovor o tom, ako žiť čistým životom.“ Alebo „Naučila som sa niečo o 90-ročnej žene, ktorá uplietla viac ako 500 prikrývok a darovala ich nášmu cirkevnému humanitárnemu programu, aby ich poslali ľuďom v núdzi po celom svete.“

Ľudia, ktorí to počuli, chceli obyčajne vedieť viac. Kládli otázky. A tie viedli k príležitostiam rozprávať sa o evanjeliu prirodzene, sebaisto, a nie nátlakovo.

S príchodom internetu a sociálnych sietí je v dnešnej dobe ľahšie rozprávať o týchto veciach pri bežnom rozhovore, než tomu bolo predtým. To, čo potrebujeme je len odvaha tak učiniť.

Nanešťastie je tak ľahké byť nepríjemný. Príliš často sa stáva, že sa hádame, znevažujeme a odsudzujeme. Keď sa začíname hnevať, sme k ľuďom hrubí alebo ich zraňujeme, tou poslednou vecou, ktorú by chceli je zistiť o nás niečo viac. Nedá sa zistiť, koľko veľa ľudí buď odišlo z Cirkvi alebo do nej nikdy nevstúpilo, pretože niekto povedal niečo, čo im ublížilo alebo ich urazilo.

V dnešnom svete je tak veľa hrubosti. Vďaka tomu, že internet poskytuje anonymitu, je omnoho ľahšie online povedať niečo zraňujúce alebo urážajúce. Nemali by sme mať, ako nádejní nasledovníci nášho mierumilovného Krista, vyšší, veľkorysejší štandard? Písma učia: „Vaša reč nech je vždy milá, duchaplná, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať“ (Kolosenským 4:6).

Páči sa mi tá myšlienka, že naše slová majú byť čisté ako bezoblačná obloha a plné milosti. Viete si predstaviť, aké by boli naše rodiny, zbory, národy a dokonca celý svet, ak by sme si osvojili túto ednoduchú zásadu?

Niekedy si pripisujeme príliš veľa zásluh alebo príliš veľa viny, čo sa týka toho, či ostatní prijmú evanjelium. Je dôležité, aby sme mali na pamäti, že Pán od nás neočakáva, že niekoho obrátime.

Obrátenie neprichádza tým, že niečo povieme, ale skrze nebeskú službu Ducha Svätého. Niekedy je všetko čo treba len jedna veta nášho svedectva alebo naša skúsenosť, ktorá obmäkčí srdce alebo otvorí dvere, ktoré privedú iných k tomu, že zakúsia božské pravdy skrze nabádania Ducha.

Prezident Brigham Young (1801 – 1877) povedal, že vedel, že evanjelium je pravdivé, keď „uvidel muža, ktorý nebol zhovorčivý, ani nemal talent rečníka, a ktorý mohol povedať len toto: ,Ja viem, mocou Ducha Svätého, že Kniha Mormonova je pravdivá a že Joseph Smith je Pánov prorok.‘“ Prezident Young povedal, že keď počul toto skromné svedectvo, „Duch Svätý postupoval od tohto človeka, osvietil moje porozumenie, a svetlo, sláva a nesmrteľnosť sa zjavili predo mnou“².

Bratia a sestry, majte vieru. Pán môže zdokonaliť slová, ktoré vyslovíte, a učiniť ich mocnými. Boh vás nežiada o to, aby ste niekoho obrátili, ale skôr aby ste otvorili svoje ústa. Nie je to vaša úloha niekoho obrátiť – to prináleží osobe, ktorá počúva a Duchu Svätému.

Moji drahí priatelia, v dnešnej dobe máme omnoho viac možností otvárať svoje ústa a deliť sa s ostatnými o radostné zvesti evanjelia Ježiša Krista. Pre každého je tu možnosť – dokonca i pre váhavého misionára – aby sa podieľal na tomto veľkom diele. Každý z nás môže nájsť spôsob, ako použiť svoje vlastné špecifické talenty a záujmy, aby sme podporili toto veľké dielo, ktoré naplní svet svetlom a pravdou. Ak tak činíme, nájdeme radosť, ktorá prichádza k tým, ktorí sú dostatočne verní a odvážni, aby stáli ako svedkovia Boží vo všetkých dobách (pozri Mosiáš 18:9).