Svet v dnešnej dobe potrebuje pionierov

Pre mnohých sa putovanie pionierov v roku 1847 nezačalo v Nauvoo, Kirtlande, Far Weste alebo v New Yorku, ale skôr v ďalekom Anglicku, Škótsku, Škandinávii alebo v Nemecku. Malé deti nemohli plne pochopiť živú vieru, ktorá motivovala ich rodičov, aby opustili rodinu, priateľov, pohodlie a bezpečie.

Dieťa sa možno opýtalo: „Mami, prečo opúšťame domov? Kam ideme?“

„Len poď, moje drahé; ideme do Sionu, do mesta nášho Boha.“

Medzi bezpečím domova a zasľúbeným Sionom stáli rozbúrené a zradné vody mocného Atlantiku. Kto môže opísať strach, ktorý sa zmocnil ľudského srdca počas tejto nebezpečnej plavby? Títo pionieri, nabádaní tichým našepkávaním Ducha, podporovaní jednoduchou, ale trvalou vierou, dôverovali Bohu a vyplávali na svoju púť.

Keď nakoniec dorazili do Nauvoo, čakali ich tam len ďalšie útrapy na ceste. Celú cestu z Nauvoo do Salt Lake City lemujú náhrobky zo šalvie a kameňa. Takáto bola cena, ktorú zaplatili niektorí pionieri. Ich telá sú pochované v pokoji, ale ich mená stále žijú.

Unavené voly sa ledva vliekli, kolesá na vozoch vŕzgali, odvážni muži sa ťažko lopotili, vojnové bubny bubnovali a kojoti zavýjali. Ale vierou inšpirovaní a búrkami hnaní pionieri sa tlačili vpred. Často spievali:

Títo pionieri si pamätali Pánove slová: Môj ľud musí byť skúšaní vo všetkých veciach, aby tak mohli byť pripravení obdržať slávu, ktorú pre nich mám, dokonca slávu Sionu.²

Čas zastiera naše spomienky a znižuje našu vďačnosť za tých, ktorí kráčali po ceste bolesti, zanechávajúc za sebou slzami skrápanú cestu pokrytú bezmennými hrobmi. Ale aké sú výzvy dnešnej doby? Nie sú tu žiadne skalisté cesty, po ktorých by sme chodili, žiadne nehostinné pohoria, po ktorých by sme šplhali, žiadne rokliny, ktoré by sme prekračovali, žiadne rieky, ktoré by sme prebrodili? Alebo tu existuje veľmi veľká potreba oného pionierskeho ducha, ktorý by nás viedol preč od nebezpečenstiev, ktoré nás ohrozujú a chcú sa nás zmocniť, aby nás viedol do bezpečia Sionu?

Desaťročia pred koncom Druhej svetovej vojny boli neustále znižované morálne štandardy. Kriminalita sa neustále zvyšuje; slušnosť veľmi rýchlo klesá. Mnohí sa nachádzajú na horskej dráhe nebezpečenstva, usilujúc o dočasné vzrušenie, hoci pri tom obetujú radosti večnosti. Takto sa vzdávame pokoja.

Zabudli sme na to, ako Gréci a Rimania získali prevahu v barbarskom svete a ako tento triumf skončil – ako ich nakoniec zdolali lenivosť a slabosť a priviedli ich ku skaze. Nakoniec chceli viac bezpečnosť a pohodlný život než slobodu; a stratili všetko – pokoj, bezpečie i slobodu.

Nepodliehajte Satanovým lákadlám, radšej stojte pevne za pravdou. Neuspokojené túžby duše nebudú uspokojené nikdy nekončiacou výpravou za radosťou uprostred vzrušení senzácie a neresti. Neresť nikdy nevedie k cnosti. Nenávisť nikdy nepodporuje lásku. Zbabelosť nám nikdy nedodá odvahu. Pochybnosti nikdy neinšpirujú vieru.

Pre niekoho je zložité odolať výsmechu a nechutným poznámkam pochabých ľudí, ktorí zosmiešňujú cudnosť, čestnosť a poslušnosť Božích prikázaní. Ale svet vždy bagatelizoval vernosť zásadám. Keď bolo Noáchovi prikázané postaviť archu, pochabé ľudstvo sa pozrelo na bezoblačnú oblohu, a potom sa mu posmievali a vysmievali – až kým nezačalo pršať.

Musíme sa znova a znova učiť takéto draho zaplatené lekcie? Časy sa menia, ale pravda pretrváva. Keď sa nič nenaučíme z minulých skúseností, sme odsúdení na to, aby sme ich zopakovali so všetkým ich žiaľom, utrpením a skľúčenosťou. Nemáme onú múdrosť byť poslušní Toho, kto pozná začiatok od konca – nášho Pána, ktorý navrhol plán spásy – radšej ako oného hada, ktorý opovrhuje jeho krásou?

Slovník definuje pioniera ako toho, „kto predchádza a pripravuje alebo otvára cestu pre ostatných, ktorí ho budú nasledovať.“³ Môžeme nejako zozbierať odvahu a stáť si za svojím cieľom, čo bolo charakteristické pre pionierov minulých generácií? Môžete byť vy i ja, v podstate, pioniermi?

Viem, že môžeme. Ach, ako len svet v dnešnej dobe potrebuje pionierov!