Bol som schopný nechať svoju bolesť odísť

Keď boli moji priatelia brat Chen a jeho manželka pokrstení do nášho zboru, bol som nadmieru šťastný. Rok po ich krste boli spečatení v chráme a ich syn, ktorý zomrel predtým ako vstúpili do Cirkvi, bol spečatený s nimi. Bolo úžasné vidieť Chenovcov rásť v evanjeliu.

Potom, nasledujúci rok, bol brat Chen zabitý počas autonehody. Po nehode to vyzeralo, že som neustále myslel na jeho smrť a často prenasledovala moje sny. Budil som sa s plačom a pýtal som sa zas a zas: „Prečo? Prečo Pán dovolí, aby sa stala takáto tragédia? Prečo sa taká vec musí stať tejto nádhernej rodine?“ Jedného dňa, keď som bojoval s týmito otázkami, zobral som príručku k lekciám a prečítal som si tieto slová od prezidenta Spencera W. Kimballa (1895 – 1985):

„Keby sme sa pozerali na smrteľnosť ako na našu celú existenciu, potom by bolesť, smútok, zlyhanie a krátky život boli pohromou. Ale ak sa pozrieme na život ako na večnú záležitosť ťahajúcu sa od predsmrteľnej minulosti do večnej budúcnosti po smrti, potom sa dá na všetky udalosti pozrieť zo správneho uhla pohľadu. …

Nie sme vystavení pokušeniam, aby vyskúšali našu silu, chorobám, aby sme sa naučili trpezlivosti, smrti, aby sme mohli byť učinení nesmrteľnými a oslávenými?”¹

V tej chvíli som sa rozhodol nechať svoju bolesť odísť a nazrieť do sľúbenej a dosiahnuteľnej budúcnosti. V mysli som videl brata Chena, ako sa opäť šťastne stretol so svojou rodinou. Ten obraz mi priniesol pokoj. Viem, že Nebeský Otec nám dá múdrosť a odvahu čeliť nepriazni.