Naveky spojená so svojou rodinou

Keď som bola ako trojročná adoptovaná, moja biologická mama dovolila adopciu iba pod podmienkou, že moji rodičia budú súhlasiť s tým, že budem mať všetky cirkevné obrady až keď dovŕšim 12 rokov. Myslela si, že budem potrebovať byť dostatočne stará na to, aby som mohla učiniť svoje vlastné rozhodnutie, ale bolo veľmi náročné takto čakať.

Áno, bolo to ťažké, keď som videla mnohých z mojich priateľov ako boli pokrstení, keď dovŕšili osem rokov, ale dokonca ešte ťažšie bolo to, že som vedela, že nemôžem byť pripečatená k mojim adoptívnym rodičom a piatim starším súrodencom, kým nebudem mať 12 rokov. Bála som sa, že sa mi niečo stane a ja nebudem môcť byť k nim pripečatená.

Keď sa blížili moje 12. narodeniny, začali sme plánovať môj krst a pripečatenie k mojej rodine. Moji rodičia ma nechali, aby som si vybrala chrám, v ktorom budeme spečatení. Vždy som za najkrajší chrám považovala chrám v San Diegu v Kalifornii, preto celá moja rodina súhlasila, že pôjdeme autom do Kalifornie, aby sme boli spečatení.

Nemohla som sa dočkať, kedy sa staneme s rodičmi a súrodencami večnou rodinou. Počas svojho pripečatenia som cítila Ducha tak silno, že je ťažké vyjadriť to slovami. Teraz, keď som konečne spečatená so svojou rodinou, moje pocity strachu boli nahradené pocitmi útechy a pokoja, pretože viem, že som teraz naveky spojená so svojou rodinou.