2015
Rodiny a modlitba
septembra 2015


Posolstvo Prvého predsedníctva, september 2015

Rodiny a modlitba

Keď som raz v noci sedel pri lôžku môjho otca, hovoril o svojom detstve. Rozprával o láske svojich rodičoch v ťažkých časoch a o láske Nebeského Otca a Spasiteľa. Vedel som, že zomiera na rakovinu, a tak som nebol prekvapený, že niekedy sa jeho pocity lásky a láskavosti k Nebeskému Otcovi miešali s tými, ktoré cítil k svojmu pozemskému otcovi. Môj otec často hovoril, že keď sa modlil, myslel si, že vidí vo svojej mysli úsmev Nebeského Otca.

Jeho rodičia ho vlastným príkladom učili, že modlitba je rozhovor s Bohom a že Boh mu s láskou odpovie. Tento príklad potreboval až do konca. Keď začal mať veľké bolesti, našli sme ho, ako ráno kľačí pri posteli. Bol príliš slabý na to, aby sa dostal späť do postele. Povedal nám, že sa modlil, aby sa spýtal Nebeského Otca, prečo musí tak veľmi trpieť, keďže sa vždy snažil byť dobrým. Povedal, že počul láskavú odpoveď: „Boh potrebuje odvážnych synov.“

A tak bojoval až do konca, dôverujúc v to, že Boh ho miluje, počúva ho a pozdvihne ho. Bol požehnaný tým, že vedel už od začiatku, že milujúci Boh je na dosah modlitby, a nikdy na to nezabudol.

Kvôli tomu Pán učil rodičov: A oni tiež budú učiť svoje deti modliť sa a kráčať vzpriamene pred Pánom (pozri NaZ 68:28).

Evanjelium Ježiša Krista bolo znovuzriadené – s Knihou Mormonovou a všetkými kľúčmi kňazstva, ktoré môžu spojiť rodiny – vďaka tomu, že sa Joseph Smith ako chlapec modlil vo viere. Túto vieru získal v milujúcej a vernej rodine.

Pred dvadsiatimi rokmi dal Pán rodinám túto radu v dokumente „Rodina: Prehlásenie svetu“ od Prvého predsedníctva a Kvóra dvanástich apoštolov: „Úspešné manželstvá a rodiny sú založené a udržiavané na zásadách viery, modlitby, pokánia, odpustenia, úcty, lásky, súcitu, práce a prospešných oddychových činností.“1

Naša vďačnosť rodine proroka Josepha Smitha za jeho výchovu je veľmi veľká. Jeho rodina je nielen zobrazením viery a modlitby, ale tiež pokánia, odpustenia, úcty, lásky, súcitu, práce a prospešných oddychových činností.

Nasledujúce pokolenie vás možno bude nazývať požehnanými kvôli vášmu príkladu modlitby v rodine. Možno nevychováte úžasného služobníka Božieho, ale skrze vaše modlitby a príklad vernej pomoci Pána Ježiša Krista vychováte dobrých a milovaných učeníkov.

Modlitba bude podstatou všetkého, čo si možno vyberiete a budete robiť, aby ste pomohli Pánovi. Očividne sú medzi nami obyčajní ľudia, ktorí, keď sa modlia, inšpirujú ostatných, aby otvorili svoje oči a zistili, kto je tam. Aj vy sa môžete stať takým človekom.

Premýšľajte o tom, čo môžete znamenať pre tých, ktorí spolu s vami kľačia pri rodinnej modlitbe. Keď cítia, že hovoríte s Bohom vo viere, ich viera v to, že tiež môžu hovoriť s Bohom vzrastie. Keď sa modlíte, aby ste poďakovali Bohu za požehnania, o ktorých vedia, že ich máte, ich viera v to, že ich Boh miluje, že odpovedá na vaše modlitby a zodpovie aj tie ich porastie. Toto sa počas rodinnej modlitby môže stať iba vtedy, ak ste už predtým mali takúto skúsenosť počas osobnej modlitby.

Stále som požehnaný tým, že som mal otca a mamu, ktorí hovorili s Bohom. Ich príklad moci modlitby v rodine stále požehnáva pokolenia, ktoré prišli po nich.

Moje deti a vnúčatá sú každý deň požehnané príkladom mojich rodičov. Bola im odovzdaná viera v to, že milujúci Boh počúva modlitby a odpovedá na ne. Aj vy môžete vo svojej rodine zanechať takéto dedičstvo. Modlím sa, aby ste tak urobili.

Poznámka

  1. „Rodina: Prehlásenie svetu“, Slovak 35602 176.

Oslávte 20. výročie Prehlásenia o rodine

„Rodina: Prehlásenie svetu“ vyučuje zásady, ktoré sú v dnešnej dobe rovnako aktuálne ako tomu bolo 23. septembra 1995, keď boli prvýkrát prezentované. Zvážte to, že vyzvete jednotlivcov či rodiny, ktoré učíte, aby oslávili 20. výročie prehlásenia tým, že:

  1. Napíšu si zásady z tohto prehlásenia, ktoré majú pre nich zvláštny význam. (Všimnite si, ako to robí prezident Eyring v tomto posolstve s modlitbou.)

  2. Budú diskutovať o tom, ako ich môže každá zásada požehnať teraz i v budúcnosti.

  3. Stanovia si zvláštne ciele, aby začlenili tieto zásady do svojho života a podelili sa o ne s ostatnými.