Inšpirovaná služba cez sebestačnosť

Po rozvode som mala finančné problémy a po ôsmich rokoch strávených ako žena v domácnosti som sa snažila nájsť si cestu späť do zamestnania. Tiež som mala duchovné problémy, hľadala som pravdu a vieru, pretože som od tínedžerského veku nevstúpila do cirkevnej budovy.

Jednu nedeľu som si prala veci v domácnosti svojej najstaršej sestry Priscilly, aktívnej členky Cirkvi. Keď som bola u nej, Priscilla ma pozvala, aby som išla s jej rodinou na zhromaždenie – moje prvé pozvanie za posledných 15 rokov.

Spočiatku som sa zdráhala, ale len noc predtým som prosila Boha, aby mi ukázal, ako sa k Nemu znova priblížiť. Po tom, ako som pocítila vnútorné nutkanie a dospela som k záveru: „Prečo nejdeš aby si počula a videla, už ako dospelá svojim srdcom a na vlastné oči?“

Kým sme boli na zhromaždení sviatosti, všimla som si v nedeľnom programe oznam o kurze sebestačnosti a osobných financiách. Nebola som pripravená vrátiť sa do Cirkvi, ale 12-týždňový kurz sa mi pozdával. S povzbudením mojej sestry a švagra som sa prihlásila a očakávala som, že sa naučím iba to, ako zostaviť rozpočet a splatiť dlh. Triedy ma však duchovne pretvorili.

Prvých pár týždňov v triede ma prekvapili duchovné posolstvá, ale počas tretej hodiny som bola naplnená pocitom potvrdenia, že som doma a počujem nové, ale známe pravdy. Odišla som po hodine a išla som rovno k Priscille. Zo slzami som sa jej opýtala: „Ako vo svojom živote získam viac takýchto pocitov?“ Zariadila, aby ma misionári začali učiť.

Členovia mojej triedy sebestačnosti chodili na moje lekcie s misionármi a podporovali ma. Mali trvalý vplyv na moju duchovnosť a pomohli mi rozvinúť svedectvo o evanjeliu a súčasných prorokoch.

Za dobu kedy som dokončila kurz, som urobila niekoľko časných a aj duchovných zmien. Začala som novú kariéru v dobrej spoločnosti a splatila som niekoľko pôžičiek.

Ale hlbšie, sladšie požehnania, ktoré z kurzu vyplynuli, zahŕňali vytváranie krásnych priateľstiev, rozvíjanie pozitívneho vzťahu s biskupom, ktorý ma povzbudzoval, nájdenie svedectva ohľadom desiatku, obdržanie chrámového odporučenia, prijatie obdarovania a to, že som videla, ako sa moje dve najstaršie deti dali pokrstiť.

Moja cesta k sebestačnosti stále napreduje, ale po zvyšok svojej cesty si budem vážiť lekcie, ktoré som sa naučila, a priateľstvá, ktoré som získala.

Keď Katie Funková v decembri 2016 navštívila námestie Temple Square v Salt Lake City v Utahu so svojím 10 ročným synom Vincentom, považovala samú seba za „v pohode agnostickú“. Keď mala 16 rokov opustila Cirkev, v sedemnástich sa stala slobodnou matkou, začala si dávať tetovania a začala piť kávu. Počas tejto návštevy na Chrámovom námestí však Vincent pocítil Ducha Svätého a požiadal svoju mamu, či by sa mohol zúčastniť lekcií s misionármi.

Napriek dvom zamestnaniam a 80-hodinovému pracovnému týždňu Katie študovala evanjelium spolu s Vincentom a skúmala odpovede na jeho otázky medzi návštevami misionárov. Od leta 2017 sa začala zúčastňovať na cirkevných zhromaždeniach, kde sa dozvedela o cirkevných kurzoch sebestačnosti.

„Uvedomila som si, že sú niečím, čo by mi mohlo pomôcť,“ povedala. „Možno nebudem musieť po zvyšok svojho života pracovať v dvoch zamestnaniach alebo sa spoliehať na svojich rodičov.“

Katie nazvala svoj kurz „neuveriteľne silným časným a duchovným posilnením“, a to nielen kvôli tomu, čo sa naučila, ale aj kvôli tomu, ako ju jej skupina sebestačnosti prijala a inšpirovanie jej slúžila.