Posolstvo územného predsedníctva
„Život s vďačnosťou“
V lete sa krajiny v našom území opäť otvárali po pandémii Covid-19. Tento rok bol pre mnohých ťažký. Smútime s tými, ktorí stratili drahých členov rodiny a priateľov. Niektorí prišli o prácu a iní môžu byť ešte stále vystavení tomuto riziku. Je tu veľká potreba pre našu inšpirovanú službu, zabezpečenie, aby boli uspokojené potreby všetkých.
Bez ohľadu na to, v akom boji sa môžeme ocitnúť, Nebeský Otec na nás vždy pamätá a pozná skúšky, ktoré sa snažíme prekonať, nech sú akokoľvek ťažké. Prichádzajú na myseľ veľmi dobre známe slová piesne:
Keď okolo zúria živly vzbúrené
a vzdávaš sa, všetko že je stratené,
sčítaj svoje dary, čo ti požehnal,
a užasneš, čo všetko On vykonal1
Často sme posilnení prostredníctvom našich skúšok. Aj keď to vieme, nemusí to byť veľmi utešujúce pri tom, keď zažívame najťažšie problémy. Prezident Russell M. Nelson sa nás na tohtoročnej aprílovej generálnej konferencii opýtal: „Ako môžeme takéto skúšky vydržať?“ Potom pokračoval: „Pán nám povedal, že ak sme pripravení, nemusíme sa báť.“2 Prezident Nelson tiež zdôraznil a vyzval nás, ako to často robí, aby sme hľadali, a dokonca nám sľúbil, že bude: „duchovným vrcholom, keď … vyjadríme našu hlbokú vďačnosť Bohu Otcovi a Jeho milovanému Synovi.“3 Aj v našich najhlbších skúškach môže byť vďačnosť kľúčom k ich prekonaniu.
Vďaka Spasiteľovi boli ustanovené prostriedky, aby sme nielen vytrvali, ale aj aby sme prekonali naše skúšky, a je nám sľúbené, že lepšie časy budú vždy pred nami. Spasiteľ pozná každého z nás osobne podľa mena a je tu, aby nám pomáhal a pomáhal nám za všetkých okolností, aby sme nakoniec zvíťazili. V tomto si môžeme byť úplne istí. Príde deň, keď sa budeme s vďačnosťou pozerať späť a uvidíme, ako sme boli bohato požehnaní a ako sme boli vedení k tomu, čo pre nás bolo správne.
Sestra Chieko N. Okazakiová vo svojej knihe „Lighten Up“ (Rozveseľ sa) hovorí o príbehu dvoch holandských sestier Corrie a Betsie Ten Boomových, oddaných kresťaniek, ktoré počas druhej svetovej vojny skrývali Židov vo svojom dome. Boli zajaté a umiestnené do koncentračného tábora, v preplnenom baraku hemžiacom sa blchami. Citujúc zo svojej Biblie, ktorá Betsie nebola zabavená, čítala: „Radujte sa vždy, modlite sa neustále, vzdávajte vďaku za všetkých okolností …“
Neskôr, keď sa modlili spolu, sa Betsie modlila: „Ďakujem za blchy …“. Corrie povedala: „Neexistuje spôsob, ako by ma Boh mohol prinútiť, aby som bola vďačná za blchy.“ „Vzdávam vďaku za každých okolností,“ zacitovala Betsie. Nepíše sa tam ‚za príjemných okolností‘.“ Tieto dve sestry získali v baraku, v ktorom boli, väčšiu slobodu a nakoniec zistili prečo. Strážcovia neboli ochotní vstúpiť do ich izby, pretože sa hemžila blchami.4
Život s vďačnosťou bude nevyhnutne zahŕňať našu najhlbšiu lásku a oddanosť nášmu Spasiteľovi a trvalú vďačnosť za cestu zmluvy k večnému životu, ktorý On učinil možným. Nie vždy sa môžeme cítiť hodní prijať nebeskú pomoc, ale Spasiteľ na nás dohliada nielen tam, kde sme teraz, ale láskavo nás žehná podľa toho, kde nás vidí vo večnej perspektíve. „Ježiš Kristus a Jeho uzmierenie sú tým útočiskom, ktoré všetci potrebujeme bez ohľadu na búrky, ktoré sužujú náš život.“5
Pozývam nás všetkých, aby sme žili s vďačnosťou a videli, ako nás to priblíži k nášmu Spasiteľovi Ježišovi Kristovi a pomôže nám prekonať životné výzvy.