Najväčší a najvzácnejší dar

Každý rok, keď oslavujeme Vianoce, začíname premýšľať o darčekoch. Niektorí sa tešia s radostným očakávaním na to, čo môžu darovať a ako budú môcť niekoho prekvapiť. Pre iných spadá táto každoročná tradícia viac do kategórie stresujúceho cvičenia. V našej rodine má moja manželka radosť z dávania v krvi, zatiaľ čo ja som ten, kto sa trápi nájdením niečoho, čo je zmysluplné a cenné. Premýšľal som nad tým, prečo to tak asi je. Hoci existuje veľa faktorov, ktoré k tomu prispievajú, vrátane rôznych osobností a preferencií, ponúkam vám jeden ukazovateľ, ktorý by nám všetkým mohol pomôcť porozumieť, kedy je dar zmysluplný pre darcu aj obdarovaného.

Spasiteľ učil: „Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia…“¹. Ján napísal: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“² Vieme, že ten najväčší a najvzácnejší dar v histórii bol dar uzmierenia Ježiša Krista daný Otcom a Synom. Vďaka ich daru nemá smrť osteň a hrob nemá víťazstva³. Vďaka Kristovmu uzmiereniu sú vykúpenie, večná spása a povýšenie možné pre celé ľudstvo – dokonca pre toľkých, koľkí to budú chcieť.⁴

Tieto dary nás priťahujú kvôli svojej večnej osobnej hodnote. Napriek tomu poznanie, že boli dané z úprimnej božskej lásky, sa vymyká akejkoľvek predstave. Zamyslite sa nad nasledovným: Spasiteľ vás miluje tak veľmi, že za vás skutočne obetoval Svoj vlastný život. Váš Nebeský Otec vás miluje tak veľmi, že ochotne za vás obetoval Svojho Jednorodeného Syna. Keď začneme rozumieť týmto mocným pravdám, rovnaká láska naplní naše srdcia tak, že budeme chcieť s hlbokou vďačnosťou spievať:

Užasnutý láskou, čo dáva mi Spasiteľ, užasnuto hľadím, čo milostí už mi dal. Chvejem sa, keď viem, že za mňa sa obetoval. Že za mňa hriešnika tam krvácal a trpel. Ó, je to nádherné, tak nádherné, pre mňa, pre mňa to vytrpel. Život svoj za mňa dal, ó, nádherné.⁵

Keďže viem, aký som občas bezohľadný, vzdorovitý a pyšný, žasnem, že mi Boh napriek tomu preukazuje takú milosť, lásku a oddanosť. Ako by som Mu teda mal preukázať svoju vďačnosť?

Prijmime predovšetkým vedome ten dar: „Lebo čo prospeje človeku, ak mu je udelený dar, a on ten dar neprijíma? Hľa, neraduje sa z toho, čo je mu dané, ani sa neraduje z toho, kto je darcom daru.“⁶ Tento dar a darcu prijímame tak, že preukazujeme svoju vďačnosť pomocou radosti a lásky. „Aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval,“⁷ prikázal Spasiteľ. A: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie.“⁸

Po druhé, učme sa od nášho Spasiteľa. Naša radosť z Jeho bezmedzného daru sa znásobí, keď sa oň budeme deliť s láskou a súcitom. Keď inšpirovane slúžime druhým, vskutku sa delíme o posolstvo Ježiša Krista, ktorý povedal: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“⁹

Počas tohto vianočného obdobia je mojou modlitbou, aby sme sa modlili so skutočným zámerom, aby nám Pán v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch posielal príležitosti viac milovať, viac sa deliť a viac pozývať našich bratov a sestry, aby obdržali ten najväčší a najvzácnejší dar nášho Spasiteľa. Jeho dar nás skutočne naplní nesmierne veľkou radosťou, lebo je žiaduci, aby nás učinil šťastnými.¹⁰