Prvá pravda

Spoločnosť sa nás snaží presvedčiť, že naša identita a zmysel pre hodnoty sú nejakým spôsobom spojené s majetkom, vplyvnými pozíciami a uznaním od ostatných. Povzbudzuje nás, aby sme sa viac sústredili na ‚mať‘ ako ‚byť‘.¹ Ale táto cesta často vedie k celoživotnému súpereniu a porovnávaniu, čo v mnohých z nás zanecháva pocity úzkosti, nenaplnenia a stále väčšej izolovanosti. Málokto unikne častým a neutíchajúcim správam o tom, že nie sme dosť dobrí alebo že to jednoducho nedokážeme.

Toto je dobre postavené odvádzanie od postupovania správnym smerom.

Protivník chápe dôležitosť identity a nechce, aby sme objavili alebo pochopili, kým skutočne sme. Ale sme viac, než svet chce aby sme verili, že sme. Možno viac, než si vôbec predstavujeme alebo uvedomujeme.

Spasiteľ strávil štyridsať dní a nocí v Judskej púšti, postil sa, komunikoval so svojím Otcom a pripravoval sa na Svoje formálne pozemské poslanie.² V tom čase Ho protivník pokúšal, aby uspokojil svoj fyzický apetít, usiloval sa o verejné uznanie a prijal bohatstvo sveta alebo moc medzi ľuďmi.³ James E. Talmage si však všimol zákernejšie pokušenie⁴, ktoré je väčšie ako tieto tri zastrešujúce pokušenia, ktoré vyplýva z otázky: „Ak si Syn Boží“. Protivník chcel, aby Kristus pochyboval o tom, kým je.

Našťastie zostal verný a neochvejný. Kristus vedel, kým je. A to prinieslo moc, silu, účel a smerovanie Jeho božskému poslaniu. Sme svedkami tohto majestátu, kedy stál v synagóge v Nazarete, recitoval proroka Izaiáša a jasným a istým spôsobom oznamujúc Svoje božské synovstvo.⁵

Slová „poznaj sám seba“ (alebo „gnothi seauton“ v starovekej gréčtine) sú napísané nad priečelím Apolónovho chrámu v Delfách. O tomto krátkom maxime, len zo dvoch slov, diskutovali Sokrates, Platón, Emerson, Rousseau a nespočetní ďalší v priebehu histórie. Všetci uznávajú, že v poznaní toho, kto sme, je sila.

Poznanie toho, kto skutočne sme, môže pomôcť pri voľbe nášho správania sa, tak ako aj Spasiteľovi, a poskytnúť silu a smerovanie počas celého nášho života. To je dôvod, prečo sa protivník tak usiluje o to, aby sme o sebe pochybovali. Pochybnosti sú preňho mocným nástrojom a pohromou v dnešnom svete. Nechce, aby sme mali silu, moc, pokoj a smerovanie. Chce, aby sme vy a ja spochybňovali naše schopnosti, naše rozhodnutia, našu hodnotu a predovšetkým našu identitu. A navyše, moderný život v nás niekedy môže spôsobiť, že sa cítime zavalení, sami, zabudnutí, vykoľajení a niekedy až nedostatoční.

Ale keď skutočne pochopíme, že sme Božím dieťaťom, začneme sa vidieť tak, ako nás vidí On. Uvidíme to dobro v nás a náš skutočný potenciál. A budeme konať a myslieť inak. Budeme menej posudzovať, slobodnejšie odpúšťať a zistíme, že sme viac naklonení milovať, slúžiť, povzbudzovať a utešovať jeden druhého. Naše hlavné zameranie sa mení z ‚mať‘ na ‚byť‘ a budeme sa spájať s druhými. Starší Jeffrey R. Holland učil, že prvou veľkou pravdou vo vesmíre je, že Boh nás miluje. Miluje nás z celého srdca, bez výhrad a kompromisov.⁶

Prvá pravda je mocná. Boh vás miluje a vy ste Jeho dieťa. Toto je súčasť vašej večnej identity. Nič to nemôže zmeniť. Starší Uchtdorf učil ‚ste synmi a dcérami tej najväčšej a najoslávenejšej bytosti vo vesmíre. Miluje vás dokonalou láskou.‘⁷

Vo svete utápajúcom sa v pochybnostiach nespochybňujte svoju hodnotu ani to, čo k vám cíti Nebeský Otec. Pokúste sa vidieť za nedokonalosti a pochybnosti ohľadom seba a rozpoznať, kto skutočne ste.⁸

Jedným z cieľov života je poznať Boha a Ježiša Krista.⁹ Ale je tiež dôležité ‚poznať seba‘ a pochopiť svoju božskú identitu.

Našou najzákladnejšou náukou je, že sme deti nášho Otca v nebi. Tento božský vzťah je prvoradý. Nový zákon je plný učení zameraných na obnovenie toho, čo je stratené a pre Neho najcennejšie. Priorita Otca a Syna je jasná. Ste ňou vy. Vy ste Jeho dielo a Jeho sláva. Ste zdrojom Jeho radosti. A uzmierenie Ježiša Krista je najväčším vyjadrením lásky Nebeského Otca k vám.¹⁰

Prvá veľká pravda je, že Boh vás miluje. Ste Jeho dieťaťom a záleží Mu na vás. O tomto svedčím v mene Ježiša Krista, amen.