Vykonávanie kňazských obradov a požehnaní

Obrad udelenia mena a požehnania dieťaťa vykonávajú držitelia Melchisedekovho kňazstva v súlade s pokynmi uvedenými v Náuka a zmluvy 20:70.

Človek alebo rodina, ktorí si želajú, aby ich dieťaťu bolo udelené meno a požehnanie, koordinujú vykonanie tohto obradu s biskupom. Biskup drží kňazské kľúče na udelenie mena a požehnanie dieťaťa v zbore.

Biskup môže dovoliť otcovi, ktorý je držiteľom Melchisedekovho kňazstva, aby udelil meno a požehnanie svojmu dieťaťu, aj keď otec nie je plne spôsobilý vstupu do chrámu (pozri 18.3). Biskupi povzbudzujú otcov, aby sa pripravili a mohli svojim deťom požehnanie udeliť.

Pod vedením biskupstva sa pri udeľovaní mena a požehnaní dieťaťa zhromaždia do kruhu držitelia Melchisedekovho kňazstva. Podložia ruky pod dieťa alebo ich ľahko položia na hlavu staršieho dieťaťa. Potom ten, kto koná ako hovorca:

1. Osloví Nebeského Otca ako pri modlitbe.

2. Uvedie, že požehnanie je udeľované právomocou Melchisedekovho kňazstva.

3. Udelí dieťaťu meno.

4. Osloví dieťa.

5. Udelí dieťaťu požehnanie podľa nabádania Ducha.

6. Ukončí v mene Ježiša Krista.

Tajomník pripraví v systéme Zdroje pre vedúcich a tajomníkov (LCR) formulár Záznam o dieťati predtým, ako dieťa dostane požehnanie. Po udelení požehnania vytvorí v tomto systéme záznam o členstve a pripraví Osvedčenie o požehnaní. Toto osvedčenie biskup podpíše a je odovzdané rodičom alebo opatrovníkom dieťaťa.

Meno na zázname o členstve a na osvedčení sa má zhodovať s menom uvedeným na rodnom liste alebo v matrike narodených alebo s existujúcim úradne platným menom.

Krstné zhromaždenie má byť jednoduché, krátke a duchovne povznášajúce. Môže zahŕňať tieto časti:

1. Prelúdium

2. Krátke privítanie od brata, ktorý zhromaždenie vedie

3. Úvodnú náboženskú pieseň a modlitbu

4. Jeden alebo dva krátke príhovory na témy z evanjelia, ako je napríklad krst a dar Ducha Svätého

5. Hudobné vystúpenie

6. Krst

7. Chvíľu naplnenú úctivosťou, zatiaľ čo sa účastníci krstu prezliekajú do suchého oblečenia (počas tejto doby je možné pustiť alebo spievať náboženské piesne alebo piesne z Primáriek)

8. Konfirmáciu osemročných zaznamenaných členov; konfirmáciu obrátených, pokiaľ tak rozhodne biskup (pozri 18.8)

9. Vydanie svedectva novo obrátenými členmi, ak si to želajú

10. Záverečnú náboženskú pieseň a modlitbu

11. Postlúdium

Keď sa zaznamenané dieťa pripravuje na krst, člen biskupstva a predsedníctva Primáriek sa radí s rodinou, aby naplánovali a vybrali dátum pre obrad krstu. Bohoslužbu vedie člen biskupstva. Ak sa v tom istom mesiaci dá pokrstiť viac ako jedno dieťa, mohli by sa dať pokrstiť spoločne.

V koloch s mnohými zaznamenanými deťmi môžu deti z viacerých zborov zdieľať rovnaké krstné zhromaždenie. Zhromaždenie vedie člen predsedníctva kolu alebo poverený vysoký radca.

Krst člena rodiny sa nemá odkladať, kým bude môcť otec prijať kňazstvo a sám vykonať krst.

Pod vedením biskupstva plánuje a vedie krstné zhromaždenia pre obrátených členov misionársky vedúci zboru (ak je povolaný) alebo člen predsedníctva kvóra starších, ktorý vedie misionársku prácu v zbore. Koordinujú sa s misionármi na plný úväzok.

Obrad krstu vykonáva kňaz alebo držiteľ Melchisedekovho kňazstva. Toho, kto krst vykonáva, musí schváliť biskup (alebo prezident misie, ak krst vykonáva misionár na plný úväzok).

Biskup môže dovoliť otcovi, ktorý je kňazom alebo držiteľom Melchisedekovho kňazstva, aby pokrstil svoje dieťa, aj keď otec nie je plne spôsobilý vstupu do chrámu (pozri 18.3). Biskupi povzbudzujú otcov, aby sa pripravili a mohli svoje deti pokrstiť.

Krsty sa majú vykonávať v krstiteľnici, ak je k dispozícii. Pokiaľ krstiteľnica k dispozícii nie je, je možné využiť bezpečnú vodnú plochu.

Kvôli bezpečiu musí byť pri napúšťaní krstiteľnice prítomný zodpovedný dospelý a má pri nej zostať, pokiaľ nie je vypustená, vyčistená a zaistená. Krstiteľnica sa má bezprostredne po každom krstnom zhromaždení vypustiť. Dvere do krstiteľnice majú byť v čase, keď sa krstiteľnica nepoužíva, zamknuté.

Ten, kto vykonáva krst, a ten, kto sa dáva pokrstiť, má na sebe biele oblečenie, ktoré po namočení nepresvitá. Obdarovaný člen má pod týmto oblečením pri vykonávaní krstu chrámový garment. Miestne jednotky kupujú oblečenie na krst z prostriedkov zo svojho rozpočtu a nepožadujú za jeho používanie žiadny poplatok.

Každý krst sledujú dvaja svedkovia, ktorých schvaľuje predsedajúci vedúci, aby sa zabezpečilo, že krst bude vykonaný správne. Ako svedkovia môžu slúžiť pokrstení členovia Cirkvi vrátane detí a mládeže.

Pokiaľ pri krste nie sú prednesené slová presne tak, ako je to uvedené v Náuka a zmluvy 20:73, musí sa krst opakovať. Krst sa tiež musí opakovať, ak časť tela, vlasov alebo oblečenia osoby nie je úplne ponorená.

Pri vykonávaní obradu krstu kňaz alebo držiteľ Melchisedekovho kňazstva:

1. Stojí vo vode spolu s tým, kto je krstený.

2. Drží ľavou rukou pravé zápästie krstenej osoby (kvôli pohodliu a bezpečiu). Krstená osoba drží ľavou rukou ľavé zápästie držiteľa kňazstva.

3. Zdvihne pravú ruku do pravého uhla.

4. Uvedie celé meno osoby a povie: „Z poverenia Ježiša Krista, krstím ťa v mene Otca a Syna, a Ducha Svätého. Amen“ (Náuka a zmluvy 20:73).

5. Umožní krstenej osobe, aby si pridržala pravou rukou nos (kvôli pohodliu); potom položí pravú ruku na hornú časť chrbta dotyčnej osoby a celú ju ponorí, vrátane jej oblečenia.

6. Pomôže krstenej osobe vyjsť z vody.

Obrad konfirmácie vykonávajú iba držitelia Melchisedekovho kňazstva, ktorí sú spôsobilí na vstup do chrámu. Biskup ale môže dovoliť otcovi, ktorý je držiteľom Melchisedekovho kňazstva, aby stál v kruhu pri konfirmácii svojho dieťaťa, aj keď otec nie je plne spôsobilý vstupu do chrámu (pozri 18.3).

Na tomto obrade sa zúčastňuje aspoň jeden člen biskupstva. Ak obráteného člena učili bratia misionári, biskup ich pozve, aby sa obradu zúčastnili.

Konfirmácie sa môže pod vedením biskupstva zúčastniť jeden alebo viac držiteľov Melchisedekovho kňazstva. Zľahka položia ruky na hlavu osoby. Potom ten, kto koná ako hovorca:

1. Osloví osobu celým menom.

2. Uvedie, že obrad je vykonávaný právomocou Melchisedekovho kňazstva.

3. Konfirmuje osobu za člena/členku Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.

4. Prednesie slová: „Prijmi Ducha Svätého“ (Nie: „Prijmi dar Ducha Svätého.“)

5. Udelí slová požehnania podľa nabádania Ducha.

6. Ukončí v mene Ježiša Krista.

Zatiaľ čo sa s dieťaťom, ktoré má záznam o členstve, vykonáva pohovor, pripraví tajomník v systéme Zdroje pre vedúcich a tajomníkov (LCR) formulár Krst a konfirmácia. Biskup alebo poverený radca vykoná pohovor a formulár podpíše. Po krste a konfirmácii tajomník použije tento formulár na aktualizovanie záznamu o členstve dieťaťa v LCR.

Keď misionár na plný úväzok vykoná s obráteným členom pohovor pred krstom, vyplní Záznam o krste a konfirmácii pomocou aplikácie Kniha územia – plánovač (KÚP). Po krste a konfirmácii misionári zaznamenajú informácie do KÚP a odovzdajú ich tajomníkovi zboru elektronicky. Tajomník zboru skontroluje informácie v LCR a vytvorí členský záznam.

Potom, čo je členský záznam vytvorený, tajomník pripraví Osvedčenie o krste a konfirmácii. Toto osvedčenie biskup podpíše a je odovzdané dotyčnému.

Meno na zázname o členstve a na osvedčení sa má zhodovať s menom uvedeným na rodnom liste alebo v matrike narodených alebo s existujúcim úradne platným menom.

Biskup drží kňazské kľúče na vykonávanie obradu sviatosti v zbore. Všetci tí, ktorí sa zúčastňujú prípravy, žehnania a roznášania sviatosti, musia získať schválenie od biskupa alebo od niekoho pod biskupovým vedením.

• Učitelia, kňazi a držitelia Melchisedekovho kňazstva môžu pripravovať sviatosť.

• Kňazi a držitelia Melchisedekovho kňazstva môžu žehnať sviatosť.

• Diakoni, učitelia, kňazi a držitelia Melchisedekovho kňazstva môžu roznášať sviatosť.

Vzhľadom na posvätnú povahu sviatosti sa majú kňazskí vedúci starostlivo pripraviť, aby obrad prebehol usporiadane a úctivo.

Tí, ktorí obrad sviatosti vykonávajú, tak majú robiť dôstojným spôsobom a majú si uvedomovať, že zastupujú Pána.

Roznášanie sviatosti má prebiehať prirodzene, a nie prehnane formálne.

Hoci je sviatosť určená pre členov Cirkvi, nemá sa ostatným v jej prijímaní nijako brániť.

1. Tí, ktorí pripravujú, žehnajú alebo roznášajú sviatosť, si najskôr umyjú ruky mydlom alebo iným čistiacim prostriedkom.

2. Učitelia, kňazi alebo držitelia Melchisedekovho kňazstva dbajú na to, aby boli podnosy pre chlieb s nerozlámaným chlebom, podnosy pre vodu s pohárikmi s čistou vodou a čisté obrusy pred zhromaždením na svojom mieste.

3. Zatiaľ čo členovia zboru spievajú pieseň k sviatosti, tí, ktorí budú sviatosť žehnať, sa úctivo postavia, odhrnú obrus, ktorý zakrýva podnosy s chlebom, a rozlámu chlieb na kúsky vo veľkosti jedného sústa.

4. Po piesni ten, kto žehná chlieb, pokľakne a prednesie modlitbu sviatosti na požehnanie chleba (pozri Náuka a zmluvy 20:77).

5. Biskup dbá na to, aby boli modlitby sviatosti prednesené zreteľne, správne a dôstojne. Ak niekto urobí chybu v texte modlitby a sám sa opraví, nie sú potrebné ďalšie opravy. Pokiaľ sa dotyčný sám neopraví, biskup ho láskavo požiada, aby modlitbu zopakoval.

6. Po modlitbe držitelia kňazstva úctivo roznesú chlieb členom. Predsedajúci vedúci ho prijíma ako prvý a potom už nie je žiadne stanovené poradie. Akonáhle je podnos odovzdaný členom, môžu si ho podávať medzi sebou.

7. Členovia prijímajú sviatosť pravou rukou, ak je to možné.

8. Potom, čo sa chlieb roznesie všetkým členom, tí, ktorí sviatosť roznášali, vrátia podnosy na stôl so sviatosťou. Tí, ktorí sviatosť žehnajú, prikryjú podnosy s chlebom obrusom a odkryjú podnosy s vodou.

9. Ten, kto žehná vodu, pokľakne a prednesie modlitbu sviatosti na požehnanie vody (pozri Náuka a zmluvy 20:79). Slovo toto víno nahradí slovom túto vodu.

10. Po modlitbe držitelia kňazstva úctivo roznesú vodu členom. Predsedajúci vedúci ju prijíma ako prvý a potom už nie je žiadne stanovené poradie.

11. Potom, čo sa voda roznesie všetkým členom, tí, ktorí sviatosť roznášali, vrátia podnosy na stôl so sviatosťou. Tí, ktorí sviatosť požehnali, zakryjú podnosy obrusom, a tí, ktorí sviatosť požehnali a rozniesli, sa úctivo vrátia na svoje miesta.

12. Tí, ktorí sviatosť pripravili, po zhromaždení stôl so sviatosťou upracú, zložia obrusy a odnesú všetok nepoužitý chlieb.

Prezident kolu drží kľúče kňazstva na udeľovanie Melchisedekovho kňazstva a vysvätenie do úradu staršieho a vysokého kňaza. Biskup však zvyčajne poskytuje odporučenia pre takéto vysvätenie.

Biskup drží kľúče kňazstva na udeľovanie Áronovho kňazstva a vysvätenie do úradu diakona, učiteľa a kňaza. Spôsobilí bratia sú zvyčajne vysvätení do týchto úradov v nasledujúcich vekových skupinách, ale nie skôr:

• Diakon na začiatku roka, v ktorom dosiahne vek 12 rokov

• Učiteľ na začiatku roka, v ktorom dosiahne vek 14 rokov

• Kňaz na začiatku roka, v ktorom dosiahne vek 16 rokov

Biskup alebo pridelený radca má pohovor s tými, ktorí majú byť vysvätení za diakonov alebo učiteľov, aby zistil, či sú duchovne pripravení. Biskup má pohovor so všetkými bratmi, ktorí majú byť vysvätení za kňazov.

Pred pohovorom s mladým mužom o vysvätení do kňazstva obdrží člen biskupstva povolenie od jeho rodiča alebo zákonného zástupcu. Ak sú rodičia rozvedení, získa povolenie od rodiča (rodičov), ktorý má dieťa v zákonnej starostlivosti.

Po pohovore s bratom a uznaní, že je spôsobilý byť vysvätený do kňazského úradu, je brat predstavený pre vyjadrenie podpory (pozri Náuka a zmluvy 20:65, 67). Bratov, ktorí majú byť vysvätení za starších alebo vysokých kňazov predstavuje člen predsedníctva kolu na generálnom zasadnutí konferencie kolu (pozri pokyny pre prezidentov okrskov v 6.3). Bratov, ktorí majú byť vysvätení za diakonov, učiteľov alebo kňazov, predstavuje člen biskupstva na zhromaždení sviatosti.

Osoba, ktorá vedie vyjadrenie podpory, požiada brata, aby vstal. Oznamuje návrh udeliť Áronovo alebo Melchisedekovo kňazstvo (ak je to potrebné) a vysvätenie brata do kňazského úradu. Potom vyzve členov, aby návrh podporili. Napríklad, aby predstavil brata, ktorý má byť vysvätený za staršieho, môže použiť tieto slová:

„Navrhujeme, aby [meno] prijal Melchisedekovo kňazstvo a bol vysvätený za staršieho. Tí, ktorí sú za, to môžu preukázať zdvihnutou rukou. [Krátka pauza.] Tí, ktorí sú proti, to môžu tiež preukázať. [Krátka pauza.]“

Ak je člen, ktorý je vedený ako verný člen proti vysväteniu, predsedajúci vedúci alebo iný poverený vedúci kňazstva sa s ním po zhromaždení stretne súkromne. Vedúci sa snaží pochopiť, prečo je člen proti. Zistí, či tento člen vie o správaní, ktoré by danú osobu mohlo diskvalifikovať od vysvätenia do kňazského úradu.

V niektorých prípadoch môže byť potrebné, aby bol brat vysvätený za staršieho alebo vysokého kňaza predtým, ako bude môcť byť predstavený na konferencii kolu. Keď nastane táto situácia, je predstavený na zhromaždení sviatosti svojho zboru pre vyjadrenie podpory. Potom je predstavený na ďalšej konferencii kolu, aby bolo vysvätenie potvrdené (prispôsobte proces pre vyjadrenie podpory, ako je opísané vyššie).

Prezident kolu alebo držiteľ Melchisedekovho kňazstva pod jeho vedením môže vysvätiť muža do úradu staršieho. So súhlasom prezidenta misie môže prezident okrsku alebo niekto pod jeho vedením vykonať vysvätenie (pozri 6.3). Iba držitelia Melchisedekovho kňazstva môžu stáť v kruhu.

Prezident kolu alebo vysoký kňaz pod jeho vedením môže vysvätiť muža do úradu vysokého kňaza. V kruhu môžu stáť iba vysokí kňazi.

Ten, kto vysväcuje muža do úradu v Melchisedekovom kňazstve, má byť spôsobilý vstupu do chrámu. Prítomný musí byť prezident kolu alebo niekto, koho prezident kolu určí.

Kňaz alebo držiteľ Melchisedekovho kňazstva môže vysvätiť brata do úradu diakona, učiteľa alebo kňaza. Musí byť na to oprávnený biskupom. Prítomný musí byť biskup alebo niekto, koho biskup určí.

Aby sa človek mohol zapojiť do vysvätenia do Áronovho kňazstva, musí byť kňazom alebo držiteľom Melchisedekovho kňazstva.

Biskup môže dovoliť otcovi, ktorý je kňazom alebo držiteľom Melchisedekovho kňazstva, aby vysvätil svojho syna do úradu diakona, učiteľa alebo kňaza, aj keď otec nie je plne spôsobilý vstupu do chrámu (pozri 18.3). Biskupi povzbudzujú otcov, aby sa pripravili a mohli svojich synov vysvätiť.

Pri udeľovaní kňazstva a vysvätení do kňazského úradu jeden alebo viac oprávnených držiteľov kňazstva položí zľahka ruky na hlavu dotyčného. Potom ten, kto koná ako hovorca:

1. Osloví dotyčného celým menom.

2. Uvedie právomoc, ktorej je držiteľom a ktorou vysvätenie vykonáva (Áronovo alebo Melchisedekovo kňazstvo).

3. Udelí Áronovo alebo Melchisedekovo kňazstvo, pokiaľ toto kňazstvo ešte nebolo udelené.

4. Ustanoví osobu do úradu v Áronovom alebo Melchisedekovom kňazstve a udelí práva, moc a právomoci prináležiace k tomu úradu.

5. Udelí slová požehnania podľa nabádania Ducha.

6. Ukončí v mene Ježiša Krista.

Pri vysväcovaní osoby do kňazského úradu po tom, ako jej už bolo príslušné kňazstvo udelené, ten, kto vysvätenie vykonáva, vynechá krok 3.

Predtým, ako sa s mužom, ktorý má byť vysvätený do úradu v Áronovom kňazstve, vykoná pohovor, tajomník v LCR pripraví Záznam o vysvätení do Áronovho kňazstva. Prezident kolu alebo poverený radca vykoná pohovor, a ak sú všetky podmienky týkajúce sa spôsobilosti splnené, formulár podpíše.

Po vysvätení prezident kolu alebo jeho poverený zástupca formulár dokončí a odovzdá ho tajomníkovi. Tajomník zaznamená vysvätenie do LCR a pripraví osvedčenie o vysvätení.

Na zázname a osvedčení o vysvätení má byť uvedené úradne platné meno dotyčného.

Ustanovenie vykonáva držiteľ Melchisedekovho kňazstva. Musí získať schválenie od vedúceho, ktorý drží príslušné kľúče kňazstva. Tí, ktorí sú oprávnení vykonať ustanovenia, sú uvedení v 30.8. Starší nemá konať ako hovorca ani nemá stáť v kruhu, keď je muž ustanovovaný do úradu, ktorý vyžaduje, aby bol vysokým kňazom.

Pod vedením predsedajúceho vedúceho sa ustanovenia môže zúčastniť jeden alebo viac držiteľov Melchisedekovho kňazstva. Prezidenti sú ustanovení predtým, ako sú ustanovení ich radcovia.

Predsedajúci vedúci môže dovoliť manželovi alebo otcovi, ktorý je držiteľom Melchisedekovho kňazstva, aby stál v kruhu pri ustanovovaní svojej manželky alebo detí, dokonca aj keď nie je plne spôsobilý vstupu do chrámu (pozri 18.3).

Jeden alebo viac oprávnených držiteľov Melchisedekovho kňazstva položí zľahka ruky na hlavu dotyčného. Potom ten, kto koná ako hovorca:

1. Osloví osobu celým menom.

2. Uvedie, že koná právomocou Melchisedekovho kňazstva.

3. Ustanoví člena do povolania v kole, zbore, kvóre alebo triede.

4. Udelí kľúče, ak ich má príslušný člen dostať.

5. Udelí slová požehnania podľa nabádania Ducha.

6. Ukončí v mene Ježiša Krista.

Posvätiť olej smie jeden alebo viac držiteľov Melchisedekovho kňazstva. Nepotrebujú žiadať o schválenie kňazského vedúceho.

Pri posväcovaní oleja držiteľ Melchisedekovho kňazstva:

1. Drží otvorenú nádobku s olivovým olejom.

2. Osloví Nebeského Otca ako pri modlitbe.

3. Uvedie, že koná právomocou Melchisedekovho kňazstva.

4. Posvätí olej (nie nádobku) a ustanoví ho pre pomazanie a požehnanie chorých a trpiacich.

5. Ukončí v mene Ježiša Krista.

Požehnať chorých alebo trpiacich môžu iba spôsobilí držitelia Melchisedekovho kňazstva. Nepotrebujú žiadať o schválenie kňazského vedúceho. Ak je to možné, otec, ktorý je držiteľom Melchisedekovho kňazstva, žehná chorým členom svojej rodiny.

Požehnanie chorých zvyčajne vykonávajú dvaja alebo viacerí držitelia Melchisedekovho kňazstva. Avšak pomazanie aj spečatenie môže vykonať len jeden držiteľ kňazstva.

Pomazanie olejom vykonáva jeden držiteľ Melchisedekovho kňazstva. Postupuje takto:

1. Nanesie kvapku posväteného oleja na hlavu osoby.

2. Položí zľahka ruky na hlavu osoby a osloví ju celým menom.

3. Uvedie, že koná právomocou Melchisedekovho kňazstva.

4. Uvedie, že pomazáva olejom, ktorý bol posvätený pre pomazanie a požehnanie chorých a trpiacich.

5. Ukončí v mene Ježiša Krista.

Pri spečatení pomazania položí jeden alebo viac držiteľov Melchisedekovho kňazstva zľahka ruky na hlavu dotknutej osoby. Potom ten, ktorý pomazanie pečatí:

1. Osloví osobu celým menom.

2. Uvedie, že pomazanie pečatí právomocou Melchisedekovho kňazstva.

3. Udelí slová požehnania podľa nabádania Ducha.

4. Ukončí v mene Ježiša Krista.

Držitelia Melchisedekovho kňazstva môžu udeľovať požehnanie na útechu a radu členom rodiny alebo iným ľuďom, ktorí ich o to požiadajú.

Otec, ktorý je držiteľom Melchisedekovho kňazstva, môže udeľovať otcovské požehnanie svojim deťom. Rodičia povzbudzujú svoje deti, aby v časoch potreby vyhľadávali otcovské požehnania. Otcovské požehnania môžu byť zaznamenané pre osobné použitie.

Držiteľ Melchisedekovho kňazstva nepotrebuje žiadať o schválenie kňazského vedúceho, aby mohol udeliť požehnanie na útechu a radu alebo otcovské požehnanie.

Požehnanie na útechu a radu alebo otcovské požehnanie sa udeľuje tak, že jeden alebo viac držiteľov Melchisedekovho kňazstva položí zľahka ruky na hlavu dotknutej osoby. Potom ten, kto koná ako hovorca:

1. Osloví osobu celým menom.

2. Uvedie, že požehnanie je udeľované právomocou Melchisedekovho kňazstva.

3. Udelí slová požehnania, útechy a rady podľa nabádania Ducha.

4. Ukončí v mene Ježiša Krista.

Pri zasvätení domova držiteľ Melchisedekovho kňazstva:

1. Osloví Nebeského Otca ako pri modlitbe.

2. Uvedie, že koná právomocou Melchisedekovho kňazstva.

3. Zasvätí domov ako posvätné miesto, kde môže prebývať Duch Svätý, a udelí ďalšie slová podľa nabádania Ducha.

4. Ukončí v mene Ježiša Krista.

Ten, kto zasväcuje hrob, má byť držiteľom Melchisedekovho kňazstva a byť oprávnený kňazským vedúcim, ktorý vedie obrad.

Pri zasväcovaní hrobu držiteľ Melchisedekovho kňazstva:

1. Osloví Nebeského Otca ako pri modlitbe.

2. Uvedie, že koná právomocou Melchisedekovho kňazstva.

3. Zasvätí a posvätí pohrebné miesto ako miesto odpočinku pre telo zosnulého.

4. Modlí sa, aby toto miesto bolo posvätené a ochraňované až do vzkriesenia (ak je to vhodné).

5. Požiada Nebeského Otca, aby utešil rodinu, a vyjadrí myšlienky podľa nabádania Ducha.

6. Ukončí v mene Ježiša Krista.

Pokiaľ je telo člena Cirkvi spopolnené, predsedajúci vedúci na základe svojho úsudku rozhodne, či zasvätiť miesto, kde bude uchovávaný popol zosnulého.

Člen po obdržaní odporučenia kontaktuje patriarchu, aby si dohodol stretnutie, na ktorom patriarchálne požehnanie dostane. V deň stretnutia má člen k patriarchovi prísť naplnený modlitbou a v nedeľnom oblečení.

Každé patriarchálne požehnanie je posvätné, dôverné a osobné. Preto sa udeľuje v súkromí, až na obmedzený počet členov rodiny, ktorí môžu byť prítomní.

Ten, kto patriarchálne požehnanie prijíma, má uchovávať slová požehnania ako poklad, má o nich premýšľať a žiť tak, aby bol spôsobilý obdržať sľúbené požehnania v tomto živote i vo večnosti.

Členovia Cirkvi si nemajú požehnania medzi sebou porovnávať a nemajú sa o ne deliť, okrem blízkych členov rodiny. Patriarchálne požehnania sa nemajú čítať na cirkevných zhromaždeniach ani na iných verejných stretnutiach.