Zhromaždenia a stretnutia v Cirkvi

Na pôstnom a svedeckom zhromaždení nie sú vopred zvolení rečníci a nie je tam špeciálny hudobný program. Namiesto toho osoba, ktorá zhromaždenie vedie, vydá stručné svedectvo. Pozve členov kongregácie, aby vydali svoje svedectvá. Vydávať svedectvo znamená prostredníctvom Ducha Svätého prehlasovať pravdy evanjelia.

Záležitosti na zváženie môžu zahŕňať:

• Koordinovanie diela spásy a povýšenia v zbore.

• Posilňovanie jednotlivcov a rodín v zbore – hlavne mládeže a detí.

• Identifikovanie členov, ktorí by sa mohli pripravovať na prijatie obradov vrátane vysvätenia do kňazstva.

• Identifikovanie členov na povolanie do pozícií v zbore.

Stretnutia rady zboru plánuje biskup, ktorý im tiež predsedá a vedie ich. Rada neprijíma dôležité rozhodnutia bez biskupa.

Vedúci organizácií zboru sa zúčastňujú stretnutí rady zboru v dvoch funkciách:

1. Ako členovia rady zboru, ktorí požehnávajú všetkým členom zboru.

2. Ako zástupcovia svojich organizácií.

Na spoločných stretnutiach diskutujú členovia rady zboru o záležitostiach, ktoré by mali prospech z jednotného úsilia celej rady. Každý člen rady sa môže podeliť o svoje myšlienky a inšpirácie v týchto záležitostiach.

Stretnutia rady zboru zvyčajne netrvajú dlhšie ako jednu hodinu. Začínajú sa modlitbou a stručnými správami o úlohách z predchádzajúcich stretnutí. Biskup uprednostní záležitosti, ktoré sú najviac potrebné na požehnanie jednotlivcov a rodín.

• Život podľa evanjelia Ježiša Krista. Pomáhanie všetkým členom budovať vieru, prijímať spásne obrady a dodržiavať svoje zmluvy.

• Starostlivosť o núdznych. Delenie sa o zdroje a zručnosti za účelom požehnať jednotlivcom, rodinám a spoločenstvu. Pomáhanie členom zboru stať sa sebestačnými. (Pozri kapitola 22.)

• Pozývanie všetkých, aby prijali evanjelium. Hodnotenie pokroku tých, ktorí sa učia o evanjeliu, ako aj nových členov a členov, ktorí sa vracajú. Diskutovanie o tom, ako môžu členovia zdieľať evanjelium s druhými. (Pozri kapitola 23.)

• Zjednocovanie rodín na večnosť. Hodnotenie pokroku tých členov, ktorí sa chystajú na prijatie chrámových obradov. Plánovanie, ako pomôcť väčšiemu počtu členov získať chrámové odporučenie. Diskutovanie o tom, ako sa členovia môžu podieľať na chrámovej práci a práci na rodinnej histórii. (Pozri kapitola 25.)

Členovia rady musia zachovávať dôvernosť o všetkých súkromných alebo citlivých informáciách (pozri 4.4.6).

Pred každým stretnutím si biskup a osoba, ktorá stretnutie vedie, prejdú body, o ktorých sa bude diskutovať.

• Dielo spásy a povýšenia.

• Potreby mládeže v zbore a spôsoby ich riešenia.

• Úsilie o oslovenie mladých ľudí, ktorí sú menej aktívni alebo sú novými členmi.

• Činnosti a aktivity, vrátane príležitostí k službe tým, ktorí sú v núdzi. Väčšina plánovania sa uskutočňuje na stretnutiach kvóra alebo predsedníctva tried (pozri kapitola 20).

• Inšpirovaná služba (pozri kapitola 21).

• Usmerňovanie novopovolaných predsedníctiev kvór a tried.

Zbory používajú jeden z nasledujúcich dvojhodinových harmonogramov nedeľných zhromaždení.

Hlavným účelom cirkevných bohoslužieb za zosnulých je svedčiť o pláne spásy, najmä o Spasiteľovom uzmierení a vzkriesení. Tieto bohoslužby majú byť dôstojným, duchovným zážitkom.

Cirkevní predstavitelia nemajú do cirkevných bohoslužieb za zosnulých zahŕňať rituály iných náboženstiev alebo skupín.

Ako učeníci Ježiša, cirkevní vedúci a členovia „[žialia] s tými, ktorí žialia … a [utešujú] tých, ktorí útechu potrebujú“ (Mosiáš 18:9). Ak člen zomrie, biskup navštívi jeho rodinu, aby jej poskytol útechu.

Biskup tiež ponúkne pomoc členov zboru, vrátane kvóra starších a Združenia pomoci.

Pohreb, ktorý vedie biskup (či už v cirkevnej budove alebo na inom mieste), je cirkevnou udalosťou a náboženskou bohoslužbou. Má byť duchovnou príležitosťou.

Pohreby sa majú začínať načas. Vo všeobecnosti by nemali trvať dlhšie ako 1,5 hodiny zo zdvorilosti voči účastníkom.

Pohrebné bohoslužby sa zväčša nekonajú v nedeľu.