Pokánie a rady posudzujúce členstvo v Cirkvi

Prvým účelom je pomôcť chrániť ostatných. V niektorých prípadoch predstavuje osoba fyzickú alebo duchovnú hrozbu. Medzi spôsoby, ako k tomu môže dôjsť, patrí predátorské správanie, fyzické zneužívanie alebo týranie, sexuálne zneužívanie, zneužívanie návykových látok, podvody a odpadlíctvo. Biskup alebo prezident kolu koná s inšpiráciou za účelom ochrany ostatných vtedy, keď niekto predstavuje hrozbu týmito alebo inými závažnými spôsobmi (pozri Alma 5:59 – 60).

Druhým účelom je pomôcť osobe získať prístup k vykupiteľskej moci Ježiša Krista prostredníctvom pokánia. Vďaka tomuto procesu sa osoba môže stať opäť čistou a hodnou prijímať všetky Božie požehnania.

Tretím účelom je chrániť bezúhonnosť Cirkvi. Obmedzenie alebo odobratie členstva v Cirkvi osobe môže byť potrebné v prípade, že jej správanie vážnym spôsobom škodí Cirkvi (pozri Alma 39:11). Bezúhonnosť Cirkvi sa nechráni zatajovaním alebo minimalizovaním závažných hriechov, ale ich riešením.

Pokánie si vyžaduje vyznanie hriechov Nebeskému Otcovi. Ježiš Kristus povedal: „Podľa toho môžete poznať, či činí človek pokánie z hriechov svojich – hľa, vyzná ich a zanechá ich“ (Náuka a zmluvy 58:43; pozri tiež Mosiáš 26:29).

Ak sa člen Cirkvi dopustí závažného hriechu, jeho pokánie si vyžaduje, aby ho vyznal svojmu biskupovi alebo prezidentovi kolu. Biskup alebo prezident kolu potom môže v prospech člena uplatňovať kľúče evanjelia pokánia (pozri Náuka a zmluvy 13:1; 84:26 – 27; 107:18, 20). To členovi pomáha uzdraviť sa a vrátiť sa na cestu evanjelia prostredníctvom moci Spasiteľovho uzmierenia.

Cieľom vyznania hriechov je členov povzbudiť, aby sa odbremenili a mohli naplno pri svojej zmene a uzdravovaní vyhľadávať Pánovu pomoc. K rozvoju zlomeného srdca a skrúšeného ducha prispieva vyznanie hriechu (pozri 2. Nefi 2:7). Dobrovoľné vyznanie hriechu preukazuje, že osoba má túžbu činiť pokánie.

Keď člen vyzná hriech, biskup alebo prezident kolu sa riadi podľa pokynov pre poradenstvo uvedených v 32.8. V modlitbe vyhľadáva vedenie týkajúce sa vhodných krokov, ktoré by mal podniknúť za účelom pomôcť členovi činiť pokánie. Zváži, či by danej situácii prospela rada posudzujúca členstvo. Ak sa podľa cirkevných pravidiel v danej situácii vyžaduje rada posudzujúca členstvo, osobe to vysvetlí (pozri 32.6).

V niektorých prípadoch člen ublížil manželskému partnerovi alebo inej dospelej osobe. V rámci pokánia sa má zvyčajne tejto osobe vyznať a požiadať ju o odpustenie. Mladý človek, ktorý sa dopustí vážneho hriechu, sa zvyčajne povzbudzuje k tomu, aby sa poradil so svojimi rodičmi.

Biskupi, prezidenti kolov a ich radcovia majú posvätnú povinnosť chrániť všetky dôverné informácie, ktoré im boli poskytnuté. Tieto informácie môžu pochádzať z pohovoru, poradenstva a vyznania hriechu. Rovnaká povinnosť chránenia dôverných informácií sa vzťahuje na všetkých, ktorí sa zúčastňujú na radách posudzujúcich členstvo. Dôvernosť je nevyhnutná z toho dôvodu, že členovia sa nemusia vyznať z hriechov alebo požiadať o poradenstvo, ak to, čo zdieľajú, nebude dôverné. Porušenie dôvernosti zrádza dôveru členov a spôsobuje, že strácajú dôveru vo svojich vedúcich.

Biskup, prezident kolu alebo ich radcovia môžu v súlade so svojou povinnosťou zachovávať dôvernosť zdieľať takéto informácie len za týchto okolností:

• Musia sa poradiť s prezidentom kolu, prezidentom misie alebo biskupom člena o usporiadaní rady posudzujúcej členstvo alebo o súvisiacich záležitostiach.

• Osoba sa presťahuje do nového zboru (alebo je daný kňazský vedúci uvoľnený), kým rozhodovanie o členstve alebo iné závažné obavy ešte prebiehajú.

• Biskup alebo prezident kolu sa dozvie, že člen Cirkvi, ktorý žije mimo zboru alebo kolu, sa mohol dopustiť závažného hriechu.

• Ak sa má uskutočniť rada posudzujúca členstvo, informácie je potrebné sprístupniť jej členom.

• Člen sa rozhodne dať vedúcemu súhlas na zdieľanie informácií s konkrétnymi osobami.

• Môže byť potrebné zdieľať obmedzené informácie o rozhodnutí rady posudzujúcej členstvo.

Na pomoc vedúcim pri ochrane ostatných a dodržiavaní zákona poskytuje Cirkev poradenstvo od vyškolených odborníkov. Ak vedúci potrebujú toto poradenstvo využiť, bezodkladne zavolajú na cirkevnú linku pomoci pri zneužívaní, ak je k dispozícii (pozri 38.6.2.1). V prípade, že k dispozícii nie je, sa prezident kolu obráti na územného právneho poradcu v územnej kancelárii.

Biskup alebo prezident kolu má dôverné informácie zverejniť bez toho, aby si predtým vyžiadal takéto poradenstvo, iba v jednej situácii. Je to vtedy, keď je sprístupnenie informácií nevyhnutné na zabránenie život ohrozujúcej ujme alebo vážnemu zraneniu a nie je čas na vyhľadanie poradenstva. V týchto prípadoch je povinnosť chrániť druhých dôležitejšia ako povinnosť zachovania dôvernosti. V tomto prípade majú vedúci okamžite kontaktovať verejné orgány.

Niektoré záležitosti si vyžadujú zvýšenú citlivosť a vedenie. Aby prezident kolu vedel, ako čo najlepšie pomôcť, musí sa poradiť s územným predsedníctvom o situáciách v tomto oddiele.