Živte svoju dušu častou modlitbou

Keď Enóš lovil zver v lese, spomenul si na „slová o večnom živote a o radosti svätých, ktoré … často počúval hovoriť otca svojho“. Tieto slová „prenikli hlboko do srdca [jeho]“ (Enóš 1:3).

Keďže bol Enóš v tomto duchovnom rozpoložení, pociťoval silnú potrebu: „Duša moja lačnela,“ povedal (Enóš 1:4; zvýraznenie pridané).

Čo urobil Enóš, keď pocítil tento duchovný hlad, túto potrebu duchovnej výživy? „Ja som pokľakol pred Tvorcom svojím,“ povedal, „a volal som k nemu v mocnej modlitbe a v úpenlivej prosbe za vlastnú dušu svoju“ (Enóš 1:4).

Enóšov duchovný hlad bol taký veľký, že sa modlil „po celý deň … a keď prišla noc, stále … ešte dvíhal hlas svoj vysoko, až dosiahol nebesia“ (Enóš 1:4). Boh neskôr odpovedal na jeho modlitbu a odpustil mu hriechy. Enóš cítil, že jeho vina bola zotretá. Tým sa však jeho duchovná výživa neskončila.

Spoznal moc viery v Ježiša Krista a celú svoju dušu vylial za svoj ľud – dokonca aj za svojich nepriateľov. Uzavrel zmluvy s Pánom a získal od Neho zasľúbenia. Po tejto mocnej modlitbe išiel Enóš medzi svoj ľud a prorokoval a svedčil o tom, čo počul a videl. (Pozri Enóš 1:5 – 19.)

Nie každá modlitba bude vypočutá takýmto dramatickým spôsobom, ale aj tak môžu byť naše skúsenosti s modlitbou zmysluplné a môžu meniť náš život. Z Enóšovej skúsenosti s modlitbou sa môžeme naučiť niekoľko dôležitých vecí. Napríklad:

• Snaha žiť naplno podľa evanjelia nám môže pomôcť vycítiť, kedy máme duchovný hlad.

• Náš duchovný hlad nás môže a má priviesť na kolená, aby sme hľadali pomoc Nebeského Otca.

• Modlitba k Nebeskému Otcovi nám môže pomôcť nasýtiť náš duchovný hlad – a nie len to.

• Modliť sa môžeme kdekoľvek a kedykoľvek.

• Modlitba nám môže pomôcť s pokáním.

• Modlitba nám môže pomôcť posilniť našu vieru v Ježiša Krista.

• Môžeme obdržať osobné svedectvo, že náš Nebeský Otec nás počuje a že o nás vie.

• Svedectvo a posilnenie, ktoré získavame prostredníctvom modlitby, nám môžu pomôcť slúžiť druhým a posilňovať ich.

Obrázok

Starší Soares ako chlapec

Moja skúsenosť s mocou modlitby

Podobne ako Enóš, aj ja som sa niektoré z týchto vecí naučil na základe osobnej skúsenosti. Moji rodičia vstúpili do Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, keď som bol malý chlapec, a keď som mal osem rokov, bol som pokrstený. Ohľadom Nebeského Otca a Ježiša Krista, Jeho znovuzriadeného evanjelia a Jeho Cirkvi som mal vždy dobrý, hrejivý pocit pri srdci. Ohľadom pravdivosti týchto vecí som sa však začal modliť, keď som mal až takmer 16 rokov.

Môj biskup bol inšpirovaný k tomu, aby ma požiadal, aby som učil Nedeľnú školu pre mládež. Mal som učiť lekciu o tom, ako môžeme prostredníctvom modlitby získať svedectvo o evanjeliu. Vďaka tejto úlohe od biskupa som začal hlbšie premýšľať o svojom vlastnom svedectve. Už predtým som venoval čas štúdiu Knihy Mormonovej a vždy som mal pocit, že Cirkev je pravdivá. Vždy som veril v Spasiteľa Ježiša Krista, ale nikdy som si nevzal k srdcu Moroniho sľub, ktorý sa nachádza v Moroni 10:4 – 5. Nikdy som sa nemodlil ohľadom pravdivosti evanjelia.

Pamätám si, že som v srdci cítil, že ak mám týchto mladých učiť, ako získať svedectvo prostredníctvom modlitby, mal by som sa za svedectvo sám modliť. Moja duša lačnela – možno inak ako tá Enóšova, ale každopádne som pociťoval duchovnú potrebu.

Pri príprave lekcie som si kľakol a predostrel túžbu svojho srdca Nebeskému Otcovi, aby potvrdil pravdu, ktorú som cítil vo svojom vnútri. Neočakával som žiadnu veľkú odpoveď. Ale keď som sa spýtal Pána, či je evanjelium pravdivé, do môjho srdca sa dostavil veľmi príjemný pocit – ten tichý, jemný hlas, ktorý mi potvrdil, že pravdivé je a že mám pokračovať v tom, čo robím.

Ten pocit bol taký silný, že som nikdy nemohol zabudnúť túto odpoveď a povedať, že to neviem. Celý ten deň som bol veľmi šťastný. Moje myšlienky sa zameriavali na duchovno a rozjímal som o krásnom pocite v mojom srdci.

Nasledujúcu nedeľu som sa postavil pred svojich troch alebo štyroch spolužiakov, ktorí boli všetci mladší ako ja. Svedčil som im, že ak budú mať vieru, Nebeský Otec odpovie na ich modlitbu.

Obrázok

Starší Soares

Odvtedy mi toto svedectvo zostalo. Pomohlo mi to pri rozhodovaní, najmä vo chvíľach, keď som čelil výzvam. Táto modlitba v onen deň, spolu s ďalšími svedectvami, ktoré som obdržal v priebehu rokov, mi umožnila presvedčivo svedčiť ľuďom, že ak sa modlia s vierou, môžu dostať odpovede od Nebeského Otca. Svedčil som o tom ako misionár, ako vedúci v Cirkvi, ako otec a manžel, a dnes aj ako apoštol.

Samozrejme, nemodlíme sa len vtedy, keď cítime obzvlášť silnú duchovnú potrebu. Kedy sa teda máme modliť? A za čo sa máme modliť? Stručná odpoveď znie: kedykoľvek a za čokoľvek.

Boh je náš Nebeský Otec. Keď si to uvedomíme, náš spôsob modlitby sa zmení. Prorok Joseph Smith učil: „Keď máme znalosť o Bohu, začneme vedieť, ako k Nemu pristupovať a ako Ho prosiť, aby sme dostali odpoveď. … Keď sme pripravení prísť k Nemu, On je pripravený prísť k nám.“¹

Náš Nebeský Otec je vždy pripravený nás vypočuť a chce, aby sme sa k Nemu pravidelne a často modlili. Máme sa „[radiť] … s Pánom vo všetkom konaní [našom]“ (Alma 37:37) a modliť sa ráno, poobede a večer. Máme sa modliť doma, v práci, v škole – nech už sme kdekoľvek a nech sa už snažíme o čokoľvek (pozri Alma 34:17 – 26).

Máme sa modliť v našej rodine (pozri 3. Nefi 18:21). Máme sa modliť „nahlas aj v srdci [našom], verejne aj v súkromí“ (Náuka a zmluvy 81:3). A „keď k Pánovi nevolá[me], nech je srdce [naše] plné, pohnuté neustále k modlitbe k nemu za blaho [naše], a tiež za blaho tých, ktorí sú okolo [nás]“ (Alma 34:27). A vždy sa máme modliť k Otcovi v mene Ježiša Krista (pozri 3. Nefi 18:19 – 20).

Obrázok

Joseph Smith ako mladý muž

Ilustrácia Josepha Smitha, Walter Rane, nekopírujte

Pristupovanie k nášmu Nebeskému Otcovi

Náš Otec v nebi nás chce požehnať. A to aj urobí – ak Ho o to požiadame. Prorok Joseph Smith učil: „Pamätajte, že bez prosby nemôžeme dostať nič; preto proste s vierou a dostanete také požehnania, aké Boh uzná za vhodné vám udeliť.“²

Naše pravidelné a časté modlitby sú nevyhnutnou súčasťou vyváženej duchovnej výživy pre naše hladné duše. Komunikácia s Nebeským Otcom prostredníctvom modlitby je dostupná a vždy a všade vítaná.

V jednom z mojich obľúbených veršov sa píše, že k Nebeskému Otcovi máme pristúpiť tak, že si pokľakneme v modlitbe: „Buď pokorný; a Pán tvoj Boh ťa povedie za ruku a dá ti odpoveď na modlitby tvoje“ (pozri Náuka a zmluvy 112:10). Ak sme pokorní a poslušní, Nebeský Otec bude s nami. On nás povedie za ruku. On nás bude inšpirovať, kam ísť a čo robiť. On odpovie na naše modlitby podľa Jeho vôle, Jeho spôsobom, s Jeho načasovaním a s absolútnou znalosťou toho, čo je pre nás dobré.

Mali by sme na to pamätať a vážiť si príležitosti pristúpiť k Božiemu trónu a prijať požehnanie z Jeho ruky.