Osobná cesta dieťaťa Božieho
Ako Božie deti zmluvy milujeme, ctíme si, staráme sa, chránime a vítame týchto duchov, ktorí prichádzajú z predsmrteľného sveta.
Každý z nás bol ovplyvnený celosvetovou pandémiou, keď sa rodina a priatelia nečakane presunuli zo smrteľnosti. Dovoľte mi povedať vám o troch ľuďoch, ktorí nám nesmierne chýbajú a ktorí predstavujú tých, ktorých tak veľmi milujeme.
Toto je brat Philippe a sestra Germaine Nsondiovci. Brat Nsondi slúžil ako patriarcha kolu Brazzaville v Konžskej republike, keď zomrel. Bol to lekár, ktorý sa štedro delil o svoje talenty s druhými.1
Toto je sestra Clara Elisa Ruano de Villarealová z Tulcánu v Ekvádore. Prijala znovuzriadené evanjelium, keď mala 34 rokov, a bola milovanou vedúcou. Jej rodina sa s ňou rozlúčila spievaním jej obľúbenej náboženskej piesne „Ja viem, že žije Spasiteľ“.2
Toto je brat Ray Tuineau z Utahu s jeho krásnou rodinou. Jeho manželka Juliet povedala: „Chcem, aby si [moji chlapci pamätali, že ich otec] sa vždy snažil dať Boha na prvé miesto.“3
Pán povedal: „Budeš žiť s druhými v láske, natoľko, že budeš plakať pre stratu tých, ktorí zomrú.“4
Aj keď plačeme, radujeme sa tiež zo slávneho vzkriesenia nášho Spasiteľa. Vďaka Nemu pokračujú naši blízki a priatelia na svojej večnej ceste. Ako vysvetlil prezident Joseph F. Smith: „Nemôžeme na nich zabudnúť; neprestaneme ich milovať. … Pokročili ďalej; aj my postupujeme; zlepšujeme sa tak, ako sa aj oni zlepšovali.“5 Prezident Russell M. Nelson povedal: „Naše slzy smútku … sa zmenia na slzy očakávania.“6
Vieme o živote pred narodením
Naša večná perspektíva nielen zväčšuje naše porozumenie tých, ktorí pokračujú na svojej ceste po smrteľnosti, ale tiež nám poskytuje porozumenie tých, ktorí sú na začiatku svojej cesty a len teraz vstupujú do smrteľnosti.
Každý človek, ktorý prichádza na zem, je jedinečný syn alebo dcéra Božia.7 Naša osobná cesta sa nezačala pri narodení. Predtým, než sme sa narodili, sme boli spolu vo svete prípravy, kde sme „obdržali svoje prvé poučenie vo svete duchov“.8 Hospodin povedal Jeremiášovi: „Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa.“9
Niektorí môžu spochybňovať, či život začína utvorením embrya alebo keď začína biť srdce, alebo keď dieťa dokáže žiť mimo maternice, ale pre nás niet pochýb o tom, že duchovné dcéry a synovia Boží sú na svojej vlastnej osobnej ceste prísť na zem, aby získali telo a zažili smrteľnosť.
Ako Božie deti zmluvy milujeme, ctíme si, staráme sa, chránime a vítame týchto duchov, ktorí prichádzajú z predsmrteľného sveta.
Úžasný prínos žien
Mať dieťa môže byť pre ženu veľká obeť fyzicky, emocionálne aj ekonomicky. Milujeme a ctíme si úžasné ženy tejto Cirkvi. S inteligenciou a múdrosťou nesiete bremená svojej rodiny. Milujete. Slúžite. Prinášate obete. Posilňujete vieru, inšpirovane slúžite ľuďom v núdzi a značne prispievate do spoločnosti.
Posvätná zodpovednosť chrániť život
Keď pred rokmi prezident Gordon B. Hinckley cítil hlboké obavy kvôli počtu potratov vo svete, prihovoril sa ženám Cirkvi slovami, ktoré sú relevantné pre nás aj dnes. Povedal: „Vy, ktoré ste manželky a matky, ste oporou rodiny. Prinášate na svet deti. Je to obrovská a posvätná zodpovednosť. … Čo sa deje s naším uznaním posvätnosti ľudského života? Potrat je zlo, neúprosné a skutočné, a odporné, ktoré zaplavuje zem. Úpenlivo prosím ženy tejto Cirkvi, aby sa mu vyhýbali, povzniesli sa nad to, stránili sa tých kompromitujúcich situácií, ktoré ho robia žiaducim. Môže existovať zopár okolností, v ktorých sa môže udiať, no sú extrémne obmedzené.10 … Ste matky synov a dcér Božích, ktorých životy sú posvätné. Chrániť ich je božsky daná zodpovednosť, ktorú nemožno poľahky zmietnuť zo stola.“11
Starší Marcus B. Nash sa so mnou podelil o príbeh milej 84-ročnej ženy, ktorá sa počas svojho pohovoru pred krstom „priznala k potratu [spred mnohých rokov]“. S úprimnými emóciami povedala: „Každý deň svojho života už štyridsaťšesť rokov nesiem bremeno toho, že som bola na potrate. … Nič z toho, čo som urobila, neodstránilo bolesť ani vinu. Cítila som beznádej, až kým som sa nenaučila pravé evanjelium Ježiša Krista. Naučila som sa, ako činiť pokánie … a zrazu ma naplnila nádej. Konečne som zistila, že mi môže byť odpustené, ak budem skutočne činiť pokánie zo svojich hriechov.“12
Sme nesmierne vďační za božské dary pokánia a odpustenia.
Čo môžeme urobiť?
Aká je naša zodpovednosť ako mierumilovných učeníkov Ježiša Krista? Žime podľa Božích prikázaní, učme ich naše deti a zdieľajme ich s druhými, ktorí sú ochotní počúvať.13 Podeľme sa o naše hlboké pocity ohľadom posvätnosti života s tými, ktorí robia v spoločnosti rozhodnutia. Možno úplne neocenia to, v čo veríme, ale modlíme sa, aby lepšie pochopili, prečo pre nás tieto rozhodnutia znamenajú oveľa viac ako len to, čo si človek želá pre svoj život.
Ak má prísť na svet neočakávané dieťa, ponúknime svoju lásku, povzbudenie a ak je to potrebné aj finančnú pomoc, posilňujúc matku tak, aby sa mohlo jej dieťa narodiť a pokračovať na svojej ceste v smrteľnosti.14
Krása adopcie
V našej rodine sme boli nesmierne požehnaní, keď sa pred dvomi desaťročiami mladé 16-ročné dievča dozvedelo, že čaká dieťa. Ona a otec dieťaťa neboli zosobášení a nevideli spoločnú budúcnosť. Táto mladá žena verila, že život, ktorý nosila pod srdcom, bol vzácny. Porodila dievčatko a umožnila spravodlivej rodine, aby si ju adoptovali ako svoju vlastnú. Pre Bryca a Jolinne bola odpoveďou na ich modlitby. Dali jej meno Emily a naučili ju dôverovať v Nebeského Otca a Jeho Syna Ježiša Krista.
Emily vyrástla. Sme nesmierne vďační, že Emily a náš vnuk Christian sa zaľúbili a zosobášili sa v dome Pána. Emily a Christian teraz majú svoje vlastné dievčatko.
Emily nedávno napísala: „Počas týchto posledných deviatich mesiacov tehotenstva som mala čas premýšľať o udalostiach svojho vlastného narodenia. Myslela som na svoju biologickú matku, ktorá mala len 16 rokov. Keď som prežívala bolesti a zmeny, ktoré prináša tehotenstvo, nedalo mi nemyslieť na to, aké ťažké by to bolo, keby som mala len 16 rokov. … Dokonca aj teraz mi tečú slzy, keď myslím na svoju biologickú matku, ktorá vedela, že mi nemôže dať život, [ktorý si pre mňa želala, a nesebecky ma dala] na adopciu. Nedokážem pochopiť, čím si asi prešla počas tých deviatich mesiacov – sledovaná posudzujúcimi očami, zatiaľ čo sa jej telo menilo, tínedžerské skúsenosti, ktoré zmeškala, vediac, že na konci tohto úsilia materinskej lásky dá svoje dieťa do náručia inej. Som veľmi vďačná za jej nesebecké rozhodnutie, že sa nerozhodla použiť svoju slobodnú vôľu spôsobom, ktorý by zobral slobodnú vôľu mne.“ Emily na záver dodáva: „Som veľmi vďačná za božský plán Nebeského Otca, za mojich skvelých rodičov, ktorí ma [milovali a starali sa o mňa], a za chrámy, kde môžeme byť pripečatení k našim rodinám na večnosť.“15
Spasiteľ „vzal dieťa, postavil ho prostred nich, objal ho a povedal im: Kto by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma“.16
Keď spravodlivé túžby ešte nie sú uskutočnené
Vyjadrujem svoju lásku a súcit spravodlivým párom, ktoré sa zosobášia a nemôžu mať deti, ktoré tak vrúcne očakávajú, a tým ženám a mužom, ktorí nemali príležitosť zosobášiť sa podľa Božieho zákona. Neuskutočneným snom života sa ťažko rozumie, ak sa na ne pozeráme iba z hľadiska smrteľnosti. Ako Pánov služobník vám sľubujem, že keď budete verní Ježišovi Kristovi a svojim zmluvám, obdržíte v tomto živote požehnania, ktoré vám to vynahradia, a vaše spravodlivé túžby v Pánovom čase vo večnosti.17 Na ceste smrteľnosťou môže byť šťastie, aj keď sa všetky naše spravodlivé nádeje neuskutočnia.18
Po narodení deti aj naďalej potrebujú našu pomoc. Niektoré ju potrebujú zúfalo. Každý rok sú prostredníctvom starostlivých biskupov a vašich štedrých príspevkov pôstnych obetí a humanitárnych fondov požehnané životy miliónov a miliónov detí. Prvé predsedníctvo nedávno oznámilo ďalších 20 miliónov dolárov na pomoc UNICEF-u v jeho globálnom úsilí zabezpečiť dve miliardy vakcín.19 Boh miluje deti.
Posvätné rozhodnutie mať dieťa
Je znepokojujúce, že aj v niektorých z najviac prosperujúcich krajín sveta sa rodí menej detí.20 „Prikázanie, ktoré Boh dal Svojim deťom, aby sa rozmnožovali a naplnili zem, je stále v platnosti.“21 Kedy mať deti a koľko ich mať sú osobné rozhodnutia, ktoré sa majú učiniť medzi manželom, manželkou a Pánom. S vierou a modlitbou môžu byť tieto posvätné rozhodnutia nádhernými skúsenosťami zjavení.22
Podelím sa s vami o príbeh rodiny Laingovcov z Južnej Kalifornie. Sestra Rebecca Laingová píše:
„V lete 2011 bol život pre našu rodinu zdanlivo dokonalý. Boli sme šťastne zosobášení so štyrmi deťmi – vo veku 9, 7, 5 a 3 roky. …
Moje tehotenstvá a pôrody [boli] vysoko rizikové … [a] cítili sme sa byť veľmi požehnaní, že máme štyri deti [a mysleli sme si], že naša rodina je úplná. Keď som v októbri počúvala generálnu konferenciu, mala som zreteľný pocit, že máme mať ďalšie dieťa. Keď sme s LeGrandom premýšľali a modlili sa … vedeli sme, že Boh má pre nás iný plán, ako sme mali my.
Po ďalšom ťažkom tehotenstve a pôrode sme boli požehnaní nádherným dievčatkom. Dali sme jej meno Brielle. Bola zázrakom. Chvíľu po jej narodení, keď som ešte bola na [pôrodnej sále], som počula zreteľný hlas Ducha: ‚Je tu ešte jedno.‘
O tri roky prišiel ďalší zázrak, Mia. Brielle a Mia sú pre našu rodinu obrovskou radosťou.“ Na záver dodáva: „Byť otvorení Pánovmu vedeniu a nasledovaniu Jeho plánu pre nás vždy prinesie väčšie šťastie ako … keď sa spoliehame na svoje vlastné porozumenie.“23
Spasiteľ miluje každé vzácne dieťa.
„Bral ich malé deti, jedno po druhom, a žehnal im. …
A … upreli oči svoje k nebu a … uvideli anjelov zostupujúcich z neba … uprostred ohňa; a [anjeli] obklopili oných maličkých … a anjeli im slúžili.“24
Svedčím, že vaša vlastná osobná cesta ako dieťaťa Božieho sa nezačala vtedy, keď sa vašimi pľúcami prehnal prvý dych pozemského vzduchu, a neskončí sa, keď sa nadýchnete poslednýkrát v smrteľnosti.
Kiež si vždy pamätáme, že každé duchovné dieťa Božie prichádza na zem na svoju vlastnú osobnú cestu.25 Kiež ich privítame, chránime a vždy ich milujeme. Keď obdržíte tieto vzácne deti v Spasiteľovom mene a pomôžete im na ich večnej ceste, sľubujem vám, že vás Pán požehná a vyleje na vás Svoju lásku a súhlas. V mene Ježiša Krista, amen.