Dokonalé Vianoce

Keď som bola malá, Vianoce boli jednou z najlepších častí roka. Celá naša rodina robila pizzu, chodili sme koledovať, a nakoniec sme sa spolu zišli na vianočnú oslavu. Neistými hlasmi sme štvorhlasne spievali náboženské piesne a veľmi hlučne sme koledy sprevádzali našou zvláštnou zbierkou hudobných nástrojov. Ocko vždy zakončil večer vianočným zamyslením, ktoré nám vohnalo do očí slzy šťastia. Život nebol nikdy lepší ako na Vianoce.

Keď som bola trochu staršia, moja mama sa začala starať o našu malú susedku, Kelly. Kelly chodila ku nám každý deň po škole, kým bola jej mama Patty v práci. Kelly stále chodila za mnou ako šteniatko – hlasné a s rôznymi potrebami. Vždy sa mi uľavilo, keď si Patty prišla pre svoju dcéru a nechala nás na pokoji.

Raz v decembri som bola úplne zdesená, keď mama pozvala Patty a Kelly, aby s nami oslávili Vianoce. Moje Vianoce. Mama sa smiala a uisťovala ma: „Nič sa tým nezmení.“ Ale ja som to vedela lepšie. Zjedia celú našu pizzu. Kelly sa bude vysmievať nášmu spevu. Zmierila som sa s tým, že to budú tie najhoršie Vianoce.

Keď nastal ten večer, prišli ku nám Patty a Kelly, a spolu sme sa rozprávali, smiali a spievali. Mama mala pravdu! Bolo to dokonalé. O polnoci sa nám poďakovali a zdráhavo odišli. Išla som spať so srdcom naplneným láskou a vďačnosťou. Zistila som, že tie pravé vzácne dary Vianoc sa nestratia, keď sa o ne podelím. Namiesto toho sú ešte lepšie a je ich omnoho viac, keď ich podarujeme.