Posolstvo Prvého predsedníctva, december 2012
Opätovné objavenie ducha Vianoc
Pred rokmi ma ako mladého staršieho zavolali spolu s ostatnými do nemocnice v Salt Lake City, aby som dal požehnanie chorým deťom. Hneď pri vstupe sme uvideli vianočný stromček s rozžiarenými, prívetivými svetielkami a pod jeho košatými konármi ležali starostlivo zabalené darčeky. Potom sme prechádzali chodbami, kde nás vítali rozosmiati chlapci a dievčatá – niektorí mali sadru na ruke alebo na nohe, iní trpeli chorobami, ktoré nebolo tak jednoduché vyliečiť.
Mladý, veľmi chorý malý chlapec na mňa zavolal: „Ako sa voláš?“
Povedal som mu svoje meno, a on sa spýtal: „Dáš mi požehnanie?“
Keď sme tak učinili a chystali sme sa odísť z jeho izby, povedal: „Veľmi pekne vám ďakujem.“
Prešli sme len niekoľko krokov, keď som ho začul, ako volá: „A brat Monson, želám vám veselé Vianoce.“ Potom na jeho tvári zažiaril veľký úsmev.
Ten chlapec mal ducha Vianoc. Duch Vianoc je niečo, čo, dúfam, máme všetci z nás v našom srdci a v našom živote – nielen počas tohto zvláštneho obdobia, ale počas celého roka.
Keď máme ducha Vianoc, pamätáme na Toho, ktorého narodenie v tomto ročnom období oslavujeme: „Lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán“ (Lukáš 2:11).
V našej dobe hrá veľkú úlohu pri oslavách Vianoc duch dávania darčekov. Premýšľam, či by sme nemohli niečo získať tým, ak by sme sa spýtali samých seba: Aké darčeky by Pán chcel, aby som ja dal Jemu alebo ostatným v tomto vzácnom období roka?
Ak by som mohol niečo navrhnúť, náš Nebeský Otec by si želal, aby sme Jemu a Jeho Synovi všetci dali dar poslušnosti. Tiež cítim, že by nás požiadal, aby sme Mu dali samých seba, a aby sme neboli sebeckí či chamtiví, alebo popudliví, ako prehlasuje Jeho Syn v Knihe Mormonovej:
Lebo, veru, veru hovorím vám, ten, kto má ducha sváru, nie je odo mňa, ale je od diabla, ktorý je otcom sváru a podnecuje srdcia ľudí, aby sa navzájom hnevlivo svárili.
Hľa, náukou mojou nie je podnecovať k hnevu srdcia ľudské, jedného proti druhému; ale náukou mojou je to, že takéto veci majú skončiť (pozri 3. Nefi 11:29 – 30).
V tejto podivuhodnej dispenzácii plnosti časov sú naše príležitosti na to, aby sme milovali a odovzdali niečo zo seba skutočne neobmedzené, ale tiež rýchlo podliehajú skaze. Dnes sú tu srdcia, ktoré potrebujú potešiť, vľúdne slová, ktoré je treba povedať, skutky, ktoré je nutné učiniť a duše, ktoré musia byť spasené.
Spisovateľ, ktorý mal veľké pochopenie ducha Vianoc napísal:
Ja som duch Vianoc –
Vstupujem do domov núdznych, spôsobím, že poblednutým deťom sa údivom otvoria očká.
Spôsobím, že sa zovretá ruka lakomca otvorí, a tak nanesie jasnú farbu na jeho dušu.
Spôsobím, že si starci spomenú na svoju mladosť a smejú sa ako zamlada.
Udržujem romantiku živú v detskom srdci a jasný spánok utkaný z kúzelných snov.
Spôsobím, že nohy nedočkavo stúpajú po tmavých schodiskách s plnými košíkmi a zanechajú za sebou srdcia ohromené dobrotou sveta.
Spôsobím, že márnotratník sa na chvíľu zastaví na svojej nespútanej, márnej ceste a pošle letmý dotyk niekomu, koho veľmi ľúbi, a to spustí slzy radosti – slzy, ktoré odplavia hlboké vrásky smútku.
Vstupujem do tmavých väzenských ciel, pripomínam zjazveným mužom, kým sa mohli stať a ukazujem im dobré dni, v ktorých sa to ešte môže naplniť.
Prichádzam zľahka do tichého, bieleho domu bolesti, a pery, príliš slabé na to, aby hovorili, sa len chvejú v nehlučnej, výrečnej radosti.
Tisícimi spôsobmi spôsobím, že otrávený svet vzhliadne do tváre Božej a na maličkú chvíľu zabudne na nízke a úbohé veci.
Ja som duch Vianoc.1
Kiež každý z nás objaví nanovo ducha Vianoc – dokonca Ducha Krista.
© 2012 Intellectual Reserve, Inc. Všetky práva vyhradené. Printed in Germany. Schválené v anglickom jazyku: 6/11. Preklad schválený: 6/11. Preklad First Presidency Message, December 2012. Slovak. 10372 176