Trvalá radosť zo života podľa evanjelia

Náš Nebeský Otec sa vďaka Svojej dokonalej láske k nám túži s nami podeliť o Svoju dokonalú radosť teraz aj vo večnosti. To bolo Jeho motiváciou vo všetkom od začiatku, vrátane Jeho slávneho plánu šťastia a obete Jeho Jednorodeného Syna, aby nás vykúpil.

Boh sa nám nesnaží vnútiť radosť alebo šťastie, ale učí nás, ako ho nájsť. Tiež nám hovorí, kde nemožno radosť nájsť – „zlovoľnosť [nie je a nikdy] nebola šťastím“ (Alma 41:10). Náš Nebeský Otec nám prostredníctvom Svojich prikázaní ukazuje cestu k radosti.

Prezident Russell M. Nelson to vyjadril takto:

„Ale tu je veľká pravda: Aj keď svet trvá na tom, že moc, majetok, popularita a telesné potešenie prinášajú šťastie, nie je to tak! Nemôžu ho priniesť! To, čo produkujú, nie je nič iné ako prázdna náhrada za ‚požehnaný a šťastný stav tých, ktorí zachovávajú prikázania Božie‘ [Mosiáš 2:41].

Pravdou je, že je oveľa viac vyčerpávajúce hľadať šťastie tam, kde ho nikdy nemôžete nájsť! Keď sa však pripojíte k Ježišovi Kristovi a vykonáte duchovnú prácu potrebnú na to, aby ste premohli svet, On a len On jediný má moc pozdvihnúť vás nad príťažlivosť tohto sveta.“¹

Trvalá radosť sa teda nachádza v dodržiavaní Božích prikázaní a Božie prikázania sa nachádzajú v evanjeliu Ježiša Krista. Je to však naša voľba. Ak vo svojej slabosti čas od času nedokážeme dodržiavať prikázania, stále sa môžeme obrátiť, odmietnuť to horké a opäť sa usilovať o dobro. Božia láska neospravedlňuje hriech – to by milosrdenstvo okrádalo spravodlivosť – ale Svojím uzmierením Ježiš Kristus ponúka vykúpenie z hriechu:

„Amulek hovoril … že Pán určite príde, aby vykúpil ľud svoj; ale že ich nepríde vykúpiť v ich hriechoch, ale vykúpiť ich z ich hriechov.

A má moc, ktorá mu bola daná od Otca, aby ich vykúpil z ich hriechov skrze pokánie; takže vyslal anjelov svojich, aby oznamovali zvesti o podmienkach pokánia, ktoré privádza k moci Vykupiteľa, k spáse ich duší“ (Helaman 5:10 – 11; zvýraznenie pridané).

Ježiš povedal:

„Ak zachováte moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v Jeho láske.

Toto som vám hovoril, aby moja radosť bola vo vás a vaša radosť aby bola úplná“ (Ján 15:10 – 11).

Toto bolo to, čo Lechí cítil vo svojom sne, keď ochutnal ovocie zo stromu života – ktorý predstavuje Božiu lásku. Povedal: „A keď som požil z ovocia jeho, naplnilo to dušu moju nesmierne veľkou radosťou“ (1. Nefi 8:12; pozri tiež 11:21 – 23).

Lechí odhalil aj druhý spôsob, ako môžeme priniesť radosť do našich životov, keď povedal: „A preto, začal som si priať, aby rodina moja z [ovocia] tiež požila“ (1. Nefi 8:12).

Obrázok

jedna ruka podáva ovocie do druhej ruky so stromom v pozadí

Tree of Life [Strom života], Kazuto Uota

Pomáhať druhým nájsť radosť

Rovnako ako ľud kráľa Benjamína, aj my sme „naplnení radosťou“, keď dostaneme odpustenie svojich hriechov a zažijeme „pokoj svedomia“ (Mosiáš 4:3). Cítime to znova, keď sa pozeráme vpred a snažíme sa pomôcť členom rodiny a druhým získať rovnakú radosť a pokoj.

Ako mladý muž hľadal Alma šťastie vo všetkom, čo bolo v rozpore s evanjeliom Ježiša Krista. Po pokarhaní anjelom si toho prešiel veľa od „horkého“ k „dobrému“ vďaka pokániu „takmer až k smrti“ (Mosiáš 27:28) a Spasiteľovej hojnej milosti. O niekoľko rokov neskôr Alma nadšene prehlásil svojmu synovi Helamanovi:

„A ó, aká radosť, a aké podivuhodné svetlo som uzrel; áno, duša moja bola naplnená radosťou tak nesmiernou, akou bola bolesť moja!

Áno, a od onej doby až doteraz som neprestajne pracoval, aby som mohol privádzať duše k pokániu; aby som ich mohol privádzať k tomu, aby okúsili onú nesmiernu radosť, ktorú som okúsil ja …

Áno, a teraz hľa, ó syn môj, Pán mi dáva nesmiernu radosť z ovocia práce mojej;

Lebo pre slovo [evanjelium Ježiša Krista], ktoré mi udelil, hľa, boli mnohí zrodení z Boha a okúsili, ako som okúsil ja“ (Alma 36:20, 24 – 26).

Pri inej príležitosti Alma svedčil:

„Toto je chvála moja, že snáď môžem byť nástrojom v rukách Božích, aby som priviedol nejakú dušu k pokániu; a toto je radosť moja.

A hľa, keď vidím, že mnohí z bratov mojich sú skutočne kajúcni a idú k Pánovi, Bohu svojmu, potom je duša moja naplnená radosťou“ (Alma 29:9 – 10).

Alma ďalej hlásal obrovskú radosť, ktorú cítil, keď sa iným podarilo priviesť duše ku Kristovi:

„Ale neradujem sa iba z vlastného úspechu svojho, ale radosť moja je úplnejšia pre úspech bratov mojich [synov Mosiášových], ktorí boli v krajine Nefi.

Hľa, oni nesmierne pracovali a priniesli mnoho ovocia; a aká veľká bude ich odmena!

Teraz, keď myslím na úspech týchto bratov svojich, duša moja je unesená, akoby sa až oddelila od tela môjho, tak veľká je radosť moja“ (Alma 29:14 – 16).

Rovnakú radosť môžeme nájsť, keď milujeme druhých čistou láskou Kristovou (Moroni 7:47; pozri tiež verš 48), keď s nimi zdieľame znovuzriadenú pravdu a keď ich pozývame k tomu, aby sa zhromaždili s ľuďmi zmluvy.

Obrázok

Spasiteľ v Getsemanskej záhrade

O My Father [Ó, Otče môj], Simon Dewey

Radosť uprostred súženia

Nemali by sme sa báť, že skúšky a výzvy, ktorým v smrteľnosti nevyhnutne čelíme, budú brániť našej radosti alebo ju zničia. Alma bol človek, ktorého nezištná služba druhým vyšla draho. Prežil si väzenie, dlhé obdobie hladu a smädu, bitky, vyhrážanie sa smrťou, opakovaný výsmech a odmietanie. A predsa, všetko to bolo „pohltené v radosti z Krista“ (Alma 31:38). Je možné, že Almovo utrpenie spôsobilo, že po ňom nasledovala ešte väčšia radosť.

Prezident Nelson nám pripomína, že radosť zohrala úlohu v Spasiteľovom utrpení –„ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž“ (Židom 12:2).

„Zamyslite sa nad tým! Aby Spasiteľ dokázal strpieť ten najtrýznivejší zážitok, ktorý kedy kto na zemi strpel, zameral sa na radosť!

A aká radosť Mu bola predložená? Taká, ktorá zahŕňala radosť z nášho očistenia, uzdravenia a posilnenia; radosť zo zaplatenia za hriechy všetkých, ktorí činia pokánie; radosť z toho, že sa ty a ja môžeme vrátiť domov – čistí a spôsobilí – a žiť s našimi Nebeskými Rodičmi a rodinami.

Ak sa zameriame na radosť, ktorá príde k nám či našim blízkym, čo z toho, čo sa teraz javí ako neznesiteľné, bolestné, desivé alebo jednoducho nemožné, môžeme strpieť?“²

Trvalá radosť pochádza z toho, keď vytrváme v evanjeliu Ježiša Krista a keď pomáhame druhým robiť to isté. Trvalá radosť prichádza, keď zostávame v Božej láske, poslúchame Jeho prikázania a prijímame Spasiteľovu milosť. Na ceste evanjelia je radosť z cesty aj radosť na jej konci. Evanjelium Ježiša Krista je cestou každodennej radosti.