Cirkevné pravidlá a pokyny

Na zhromaždení sviatosti, iných nedeľných stretnutiach a spoločenských podujatiach Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní je vítaný každý. Predsedajúci je zodpovedný za to, aby všetci zúčastnení rešpektovali posvätné prostredie, v ktorom sa nachádzajú.

Účastníci sa majú vyhýbať všetkému, čo by narušovalo uctievanie alebo iný účel zhromaždenia či stretnutia alebo od neho odvádzalo pozornosť. Pri cirkevných stretnutiach, zhromaždeniach či podujatiach sa majú rešpektovať všetky požiadavky na vek a správanie. To znamená zdržiavanie sa rušivého zjavného preukazovania fyzickej náklonnosti a rušivého oblečenia alebo vzhľadu. Patrí tu tiež zdržiavanie sa politických vyhlásení alebo vyjadrení o sexuálnej orientácii či iných osobných vlastnostiach spôsobom, ktorý by odvádzal pozornosť od stretnutí a zhromaždení zameraných na Spasiteľa.

V prípade nevhodného správania poskytne biskup alebo prezident kolu v duchu lásky a v súkromí radu. Tých, ktorých správanie je pri tejto príležitosti nevhodné, povzbudí, aby sa zamerali na pomoc pri udržiavaní posvätného priestoru pre všetkých prítomných s osobitným dôrazom na uctievanie Nebeského Otca a Spasiteľa.

Cirkevné zborové budovy zostávajú súkromným majetkom, ktorý podlieha cirkevným pravidlám. Osoby, ktoré tieto pravidlá nie sú ochotné dodržiavať, budú úctivo požiadané, aby sa na zhromaždeniach, stretnutiach a podujatiach Cirkvi nezúčastňovali.

Ak to povoľujú miestne zákony, títo (v danom čase slúžiaci) cirkevní úradníci môžu konať v rámci svojho povolania a vykonávať občianske sobášne obrady:

• Prezident misie

• Prezident kolu

• Prezident okrsku

• Biskup

• Prezident pobočky

Títo úradníci môžu vykonávať občiansky sobáš iba medzi mužom a ženou. Musia platiť aj všetky nasledujúce podmienky:

• Nevesta alebo ženích je členom Cirkvi alebo má stanovený dátum krstu.

• Členský záznam nevesty alebo ženícha je alebo po krste bude v cirkevnej jednotke, ktorej daný úradník predsedá.

• Cirkevný úradník je zo zákona oprávnený viesť občiansky sobáš v rámci súdnej právomoci, v ktorej sa bude sobáš konať.

Svadobný obrad sa môže konať v cirkevnej budove, pokiaľ jeho konanie nenaruší program pravidelných cirkevných podujatí. Svadby sa nemajú konať v deň sabatu alebo v pondelok večer. Svadby v cirkevných budovách majú byť jednoduché a dôstojné. Hudba má byť posvätná, úctyhodná a radostná.

Sobáš sa môže uzavrieť v kaplnke, kultúrnej sále alebo v inej vhodnej miestnosti. Sobáše sa majú riadiť pokynmi pre správne používanie zborovej budovy.

Pri uzatváraní civilného manželstva cirkevný úradník pár osloví a povie: „Chyťte sa, prosím, za pravú ruku.“ Potom povie: „[Celé meno ženícha] a [celé meno nevesty], chytili ste sa za pravú ruku na znak sľubov, ktoré teraz uzavriete v prítomnosti Boha a týchto svedkov.“ (Svedkov si môže pár vybrať alebo vymenovať vopred.)

Úradník potom osloví ženícha a opýta sa: „[Celé meno ženícha], beriete si [celé meno nevesty] za svoju zákonitú manželku a z vlastnej vôle a rozhodnutia ako jej spoločník a zákonitý manžel slávnostne sľubujete, že priľnete k nej a k nikomu inému; že budete dodržiavať všetky zákony, povinnosti a záväzky týkajúce sa posvätného zväzku manželstva a že ju budete milovať, ctiť a opatrovať, po všetky dni svojho života?“

Ženích odpovedá: „Áno“ alebo „beriem“.

Cirkevný úradník potom osloví nevestu a opýta sa: „[Celé meno nevesty], beriete si [celé meno ženícha] za svojho zákonitého manžela a z vlastnej vôle a rozhodnutia ako jeho spoločníčka a zákonitá manželka slávnostne sľubujete, že priľnete k nemu a k nikomu inému; že budete dodržiavať všetky zákony, povinnosti a záväzky týkajúce sa posvätného zväzku manželstva a že ho budete milovať, ctiť a opatrovať po všetky dni svojho života?“

Nevesta odpovedá: „Áno“ alebo „beriem“.

Cirkevný úradník potom pár osloví a povie: „Na základe zákonnej právomoci, ktorá mi bola udelená ako staršiemu Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, vás, [meno ženícha] a [meno nevesty], vyhlasujem za manžela a manželku, zákonite zosobášených na obdobie vášho pozemského života.“

(Alternatívne znenie pre kaplána, ktorý neslúži ako predsedajúci cirkevný úradník: „Na základe zákonnej právomoci, ktorá mi bola udelená ako kaplánovi v [odvetvie vojenskej alebo civilnej organizácie], vás, [meno ženícha] a [meno nevesty], vyhlasujem za manžela a manželku, zákonite zosobášených na obdobie vášho pozemského života.“)

„Nech Boh požehná váš zväzok radosťou z potomstva a dlhým spoločným šťastným životom a nech vás požehná, aby ste dodržiavali posvätné sľuby, ktoré ste si dali. Tieto požehnania na vás vzývam v mene Pána Ježiša Krista, amen.“

Pozvanie k novomanželskému bozku je dobrovoľné, záležiac na kultúrnych zvykoch.

Počas chrámových obradov obdarovania a pečatenia sú členovia Cirkvi oblečení v bielom. Ženy majú na sebe nasledovné biele oblečenie: šaty s dlhým alebo trojštvrťovým rukávom (alebo sukňu a blúzku s dlhým alebo trojštvrťovým rukávom), ponožky alebo pančuchové nohavice a topánky alebo papuče.

Muži majú na sebe nasledovné biele oblečenie: košeľu s dlhým rukávom, kravatu alebo motýlika, nohavice, ponožky a topánky alebo papuče.

Počas obradov obdarovania a pečatenia si členovia na svoje biele oblečenie obliekajú ďalší obradný odev.

Vedúci zborov a kolov povzbudzujú obdarovaných členov, aby si zaobstarali vlastné chrámové oblečenie. Chrámové oblečenie a garmenty sa dajú zakúpiť v cirkevnom distribučnom obchode alebo na store.ChurchofJesusChrist.org. S objednávkou oblečenia môžu členom pomôcť tajomníci kolu a zboru.

Členovia, ktorí príjmu obdarovanie, sa zaväzujú nosiť chrámové garmenty počas celého svojho života.

Nosiť chrámové garmenty je posvätnou výsadou. Je to vonkajší prejav vnútorného záväzku nasledovať Spasiteľa Ježiša Krista.

Garment je pripomienkou zmlúv uzavretých v chráme. Ak sa garment riadne nosí počas celého života, slúži ako ochrana.

Garment sa má nosiť pod bežným oblečením. Je vecou osobných preferencií, či sa bežné spodné prádlo nosí na garmente alebo pod ním.

Garment sa nemá vyzliekať pri činnostiach, ktoré sa dajú primerane vykonávať aj počas jeho nosenia. Nemá sa upravovať tak, aby sa prispôsobil rôznym štýlom oblečenia.

Garment je posvätný a má sa s ním zaobchádzať s úctou. Obdarovaní členovia by mali vyhľadávať vedenie Ducha Svätého, aby našli odpovede na osobné otázky týkajúce sa nosenia garmentu.

Za účelom zbavenia sa opotrebovaného chrámového garmentu majú členovia vystrihnúť a zničiť značky, ktoré sa na ňom nachádzajú. Členovia potom zvyšnú látku rozstrihajú, aby sa nedala rozpoznať ako garment. Zvyšnú látku možno vyhodiť.

Členovia môžu darovať garmenty a chrámové oblečenie, ktoré sú v dobrom stave, iným obdarovaným členom.

Ak je to možné, zosnulí členovia, ktorí sú obdarovaní, majú byť pochovaní alebo spopolnení v chrámovom oblečení. Ak to kultúrne tradície alebo pohrebné zvyklosti neumožňujú alebo sťažujú, oblečenie sa môže zložiť a položiť vedľa tela.

Telo muža má oblečené chrámové garmenty a nasledujúce biele oblečenie: košeľu s dlhým rukávom, kravatu alebo motýlika, nohavice, ponožky a topánky alebo papuče. Telo ženy má oblečené chrámové garmenty a nasledujúce biele oblečenie: šaty s dlhým alebo trojštvrťovým rukávom (alebo sukňu a blúzku s dlhým alebo trojštvrťovým rukávom), ponožky alebo pančuchové nohavice a topánky alebo papuče.

Obradné chrámové oblečenie sa položí na telo podľa pokynov v obdarovaní. Rúcho je umiestnené na pravom ramene a zviazané šnúrkou na ľavej strane pásu. Zástera je zaviazaná okolo pása. Šerpa umiestnená okolo pása a zaviazaná na mašličku okolo ľavej strany pásu. Pánska čiapka sa obvykle umiestňuje vedľa tela muža až dovtedy, kým nie je čas rakvu alebo nádobu uzavrieť. Potom sa čiapka nasadí s mašľou ponad ľavé ucho. Žena môže mať závoj vzadu na hlave položený na vankúši. Zahalenie tváre ženy závojom pred pohrebom alebo kremáciou je dobrovoľné, podľa rozhodnutia rodiny.

Pán prikázal: „Nezabiješ, ani nebudeš činiť nič tomu podobné“ (Náuka a zmluvy 59:6). Cirkev je proti dobrovoľnému prerušeniu tehotenstva, ktoré sa vykonáva za účelom osobného alebo spoločenského pohodlia. Členovia nesmú umelé prerušenie tehotenstva podstúpiť, vykonať, zariadiť, zaplatiť, súhlasiť s ním alebo k nemu povzbudzovať. Jediné možné výnimky sa uplatňujú v prípade, že:

• Tehotenstvo je dôsledkom znásilnenia alebo incestu.

• Kompetentní lekári rozhodnú, že život alebo zdravie matky je v akútnom ohrození.

• Kompetentní lekári rozhodnú, že plod má závažné poškodenie, ktoré dieťaťu nedovolí po pôrode prežiť.

Ani tieto výnimky automaticky neospravedlňujú umelé prerušenie tehotenstva. Umelé prerušenie tehotenstva je veľmi závažná záležitosť. Malo by sa o ňom uvažovať až po tom, ako osoby, ktorej sa situácia týka, dostanú potvrdenie prostredníctvom modlitby. Členovia sa v rámci tohto procesu môžu radiť so svojimi biskupmi.

Zneužívanie je zlé zaobchádzanie alebo zanedbávanie iných osôb spôsobom, ktorý spôsobuje fyzickú, sexuálnu, emocionálnu alebo finančnú ujmu. Stanoviskom Cirkvi je, že zneužívanie sa nemôže tolerovať v žiadnej forme. Tí, ktorí zneužívajú svojho manželského partnera, deti alebo iných rodinných príslušníkov alebo kohokoľvek, prestupujú ľudské i Božie zákony.

Všetkých členov, najmä rodičov a vedúcich, povzbudzujeme k tomu, aby boli pozorní a usilovní a aby urobili všetko, čo je v ich silách, aby ochránili deti a ostatných pred zneužívaním. Ak sa členovia dozvedia o prípadoch zneužívania, nahlásia to verejným orgánom a poradia sa s biskupom. Cirkevní vedúci majú brať každé nahlásenie zneužívania so všetkou vážnosťou a nikdy situáciu nepodceňovať.

Všetci dospelí, ktorí pracujú s deťmi alebo mládežou, majú absolvovať školenie o ochrane detí a mládeže a to do jedného mesiaca po tom, čo im bola vyjadrená podpora (pozri ProtectingChildren.ChurchofJesusChrist.org). Školenie majú opakovať každé tri roky.

Ak dôjde k zneužívaniu, prvou a bezprostrednou zodpovednosťou cirkevných vedúcich je pomáhať tým, ktorí boli zneužití, a chrániť zraniteľné osoby pred budúcim zneužívaním. Vedúci osobu nemajú povzbudzovať, aby zostala v násilnej či nebezpečnej domácnosti alebo situácii.

Poskytnutie smrteľných tiel duchovným deťom Božím je výsadou manželských párov, ktoré sú schopné mať deti. Tieto manželské páry sú potom zodpovedné za výchovu a starostlivosť týchto detí (pozri 2.1.3). Rozhodnutie o tom, koľko detí mať a kedy, je mimoriadne osobné a súkromné. Je to medzi daným manželským párom a Pánom.

Pánov zákon cudnosti predstavuje:

• Zdržiavanie sa sexuálnych vzťahov mimo legálneho manželského zväzku medzi mužom a ženou.

• Vernosť v rámci manželstva.

Telesná intímnosť medzi manželom a manželkou má byť krásna a posvätná. Je ustanovená Bohom pre tvorenie detí a pre vyjadrovanie lásky medzi manželom a manželkou.

Cirkev odsudzuje detskú pornografiu, a to v akejkoľvek podobe. V prípade, že sa biskup alebo prezident kolu dozvie o tom, že nejaký člen má niečo spoločné s detskou pornografiou, bezodkladne postupuje podľa pokynov v 38.6.2.1.

Cirkev odsudzuje mrzačenie ženských pohlavných orgánov.

Cirkev odsudzuje incest, a to v akejkoľvek podobe. V tomto prípade sa výraz incest používa na vyjadrenie sexuálneho vzťahu medzi:

• Rodičom a dieťaťom.

• Starým rodičom a vnúčaťom.

• Súrodencami.

• Strýkom a tetou a neterou alebo synovcom.

V tomto prípade sa slová dieťa, vnúča, súrodenci, neter a synovec týkajú biologických, adoptívnych, nevlastných alebo pestúnskych vzťahov.

Ak je obeťou incestu mladistvá osoba, biskup alebo prezident kolu kontaktuje cirkevnú linku pomoci pri zneužívaní v krajinách, kde je táto linka dostupná (pozri 38.6.2.1). V ostatných krajinách sa má prezident kolu obrátiť na územného právneho poradcu v územnej kancelárii. Povzbudzujeme ho tiež, aby sa poradil so zamestnancami z Rodinných služieb alebo s manažérom sociálnej pomoci a sebestačnosti z územnej kancelárie.

Ak sa člen dopustí incestu, je potrebné konanie rady posudzujúcej členstvo v Cirkvi a zapísanie poznámky do záznamu. Incest si takmer vo všetkých prípadoch vyžaduje, aby Cirkev odobrala členstvo osoby, ktorá sa ho dopustila.

V prípade, že sa incestu dopustí mladistvá osoba, sa prezident kolu obráti na Kanceláriu Prvého predsedníctva.

Obete incestu často trpia vážnou traumou. Vedúci v tejto situácii reagujú s úprimným súcitom a empatiou. Obetiam poskytujú duchovnú podporu a poradenstvo, aby im pomohli prekonať deštruktívne účinky incestu.

Obete majú niekedy pocit hanby alebo viny. Obete nie sú za hriech zodpovedné. Vedúci pomáhajú obetiam a ich rodinám pochopiť Božiu lásku a uzdravenie, ktoré prichádza prostredníctvom Ježiša Krista a Jeho uzmierenia (pozri Alma 15:8; 3. Nefi 17:9).

Okrem inšpirovanej pomoci cirkevných vedúcich môžu obete a ich rodiny potrebovať aj odborné poradenstvo. Pre viac informácií pozri 38.6.18.2.

Okultizmus sa zameriava na temnotu a vedie ku klamu. Ničí vieru v Ježiša Krista.

Okultizmus zahŕňa uctievanie Satana. Zahŕňa aj mystické aktivity, ktoré nie sú v súlade s evanjeliom Ježiša Krista. Takéto činnosti zahŕňajú (ale nie sú obmedzené na) veštenie, kliatby a liečiteľské praktiky, ktoré sú napodobňovaním Božej kňazskej moci (pozri Moroni 7:11 – 17).

Členovia Cirkvi sa nemajú zapájať do žiadnej formy uctievania Satana ani sa akýmkoľvek spôsobom podieľať na okultizme. V rozhovoroch alebo na cirkevných zhromaždeniach či stretnutiach sa nemajú zameriavať na takúto temnotu.

Cirkev odsudzuje pornografiu, a to v akejkoľvek podobe. Používanie akéhokoľvek druhu pornografie poškodzuje životy jednotlivcov, rodín a spoločnosti. Odháňa tiež Ducha Pánovho. Členovia Cirkvi sa majú vyhýbať všetkým formám pornografického materiálu a vystupovať proti jeho výrobe, šíreniu a používaniu.

Osobné poradenstvo a neformálne obmedzenia členstva sú zvyčajne dostatočné pri pomoci osobe činiť pokánie z používania pornografie. Rady posudzujúce členstvo sa zvyčajne nekonajú. Konanie rady posudzujúcej členstvo však môže byť potrebné v prípade intenzívneho alebo nutkavého používania pornografie, ktoré spôsobilo manželstvu alebo rodine člena značnú ujmu (pozri 38.6.5). Konanie rady sa vyžaduje, ak člen vytvára, zdieľa, vlastní alebo si opakovane prezerá pornografické zobrazenie detí 38.6.6.

Všetci ľudia sú deťmi Božími. Všetci sú bratia a sestry a sú súčasťou Jeho božskej rodiny (pozri „Rodina: Prehlásenie svetu“). Boh „urobil z jednej krvi všetky pokolenia ľudské“ (Skutky 17:26). “Všetci sú Bohu rovnakí” (2. Nefi 26:33). Každá bytosť je „v očiach jeho rovnako drahocenná ako druhá“ (Jákob 2:21).

Predsudky nie sú v súlade so zjaveným slovom Božím. Priazeň alebo nepriazeň Boha závisí od oddanosti Bohu a Jeho prikázaniam, nie od farby pleti alebo iných vlastností človeka.

Cirkev všetkých vyzýva, aby sa vzdali predsudkov voči akejkoľvek skupine alebo jednotlivcovi. Členovia Cirkvi majú byť príkladom úctivosti ku všetkým Božím deťom. Členovia nasledujú Spasiteľovo prikázanie milovať druhých (pozri Matúš 22:35 – 39). Voči všetkým sa snažia byť ľuďmi dobrej vôle a odmietajú akékoľvek predsudky. Patria sem predsudky na základe rasy, etnického pôvodu, národnosti, kmeňa, pohlavia, veku, zdravotného postihnutia, sociálno-ekonomického postavenia, náboženského presvedčenia alebo bezverectva a sexuálnej orientácie.

Cirkev povzbudzuje rodiny a členov (Cirkvi), aby k osobám, ktoré pociťujú príťažlivosť k osobám rovnakého pohlavia, pristupovali s ohľaduplnosťou, láskou a rešpektom. Cirkev tiež podporuje porozumenie v spoločnosti ako takej, ktoré odráža jej učenie o láskavosti, inkluzívnosti, láske k druhým a úcte ku všetkým ľuďom. Cirkev nezaujíma žiadne stanovisko ohľadom príčiny príťažlivosti k rovnakému pohlaviu.

Božie prikázania zakazujú akékoľvek necudné správanie, či už heterosexuálne alebo homosexuálne. Cirkevní vedúci radia členom, ktorí porušili zákon cudnosti. Vedúci im pomáhajú jasne pochopiť vieru v Ježiša Krista a v Jeho uzmierenie, proces pokánia a zmysel života na zemi.

Ak členovia pociťujú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu a snažia sa žiť podľa zákona cudnosti, vedúci ich podporujú a povzbudzujú v ich odhodlaní. Ak sú títo členovia spôsobilí, môžu prijímať cirkevné povolania, mať chrámové odporučenie a prijímať chrámové obrady. V prípade mužov platí, že smú prijať a používať kňazstvo.

Všetci členovia, ktorí dodržiavajú svoje zmluvy, dostanú všetky zasľúbené požehnania vo večnosti bez ohľadu na to, či im okolnosti umožňujú prijať požehnania večného manželstva a rodičovstva v tomto živote (pozri Mosiáš 2:41).

Cirkev potvrdzuje, že manželstvo medzi mužom a ženou je základom Stvoriteľovho plánu pre večný údel Jeho detí a že toto je náuková zásada založená na písmach. Cirkev tiež tvrdí, že Boží zákon definuje manželstvo ako právny a zákonný zväzok medzi mužom a ženou.

Za sexuálnu výchovu svojich detí nesú hlavnú zodpovednosť ich rodičia. Rodičia by mali so svojimi deťmi viesť úprimné, jasné a neustále rozhovory o zdravej a primeranej sexualite.

Cirkev odsudzuje sexuálne zneužívanie. V tomto prípade sa slovné spojenie sexuálne zneužívanie používa na vyjadrenie vnucovania akejkoľvek neželanej sexuálnej aktivity inej osobe. Sexuálna aktivita s osobou, ktorá k nej nedáva alebo nemôže dať zákonný súhlas, sa považuje za sexuálne zneužívanie. K sexuálnemu zneužívaniu môže dôjsť aj medzi manželskými partnermi alebo medzi ľuďmi, ktorí spolu randia. Informácie o sexuálnom zneužívaní dieťaťa alebo mladistvej osoby sú uvedené v 38.6.2.3.

Sexuálne zneužívanie zahŕňa širokú škálu činov, od obťažovania až po znásilnenie a iné formy sexuálneho napadnutia. Môže k nemu dôjsť fyzicky, verbálne aj inými spôsobmi. Usmernenia týkajúce sa poradenstva členom, ktorí si prešli sexuálnym zneužívaním, znásilnením alebo inými formami sexuálneho napadnutia sa nachádzajú v 38.6.18.2.

Ak majú členovia podozrenie na sexuálne zneužívanie alebo sa o ňom dozvedia, čo najskôr podniknú kroky na ochranu obetí a ostatných. To zahŕňa nahlásenie verejným orgánom a upozornenie biskupa alebo prezidenta kolu. V prípade, že je obeťou zneužívania dieťa, sa členovia majú riadiť pokynmi v 38.6.2.

Smrteľný život je vzácnym darom od Boha – darom, ktorý si treba vážiť a chrániť. Cirkev dôrazne podporuje prevenciu samovrážd.

Väčšina ľudí, ktorí uvažujú o samovražde, chce nájsť úľavu od fyzickej, duševnej, emocionálnej alebo duchovnej bolesti. Títo ľudia potrebujú lásku, pomoc a podporu zo strany rodiny, cirkevných vedúcich a kvalifikovaných odborníkov.

Ak nejaký člen uvažuje o samovražde alebo sa o ňu pokúsil, biskup mu poskytuje duchovnú podporu. Bezodkladne tiež pomôže členovi získať odbornú pomoc.

Napriek maximálnemu úsiliu blízkych, vedúcich a odborníkov sa samovraždám nedá vždy zabrániť. To po sebe zanecháva hlboko zlomené srdcia, emocionálne otrasy a nezodpovedané otázky blízkych a ďalších ľudí. Vedúci majú rodine radiť a utešovať ju. Rodine poskytujú starostlivosť a podporu.

Vziať si vlastný život nie je správne. Iba Boh je však schopný posúdiť myšlienky, činy a úroveň zodpovednosti danej osoby (pozri 1. Samuelova 16:7; Náuka a zmluvy 137:9).

Tí, ktorí stratili blízkeho človeka v dôsledku samovraždy, môžu nájsť nádej a uzdravenie v Ježišovi Kristovi a Jeho uzmierení.

Transrodové osoby čelia zložitým výzvam. K členom a nečlenom, ktorí sa identifikujú ako transrodové osoby – a k ich rodinám a priateľom – treba pristupovať citlivo, láskavo, so súcitom a hojnosťou kresťanskej lásky. Na zhromaždení sviatosti, iných nedeľných stretnutiach a spoločenských podujatiach Cirkvi je vítaný každý (pozri 38.1.1).

Rod je základnou charakteristikou plánu šťastia Nebeského Otca. Zamýšľaný význam slova pohlavie, ktoré je použité v prehlásení o rodine, predstavuje tiež rod. Rod teda v tomto zmysle predstavuje aj vrodené biologické pohlavie. Niektorí ľudia pociťujú nesúlad medzi svojím biologickým pohlavím a rodovou identitou. Výsledkom je, že môžu sami seba identifikovať ako transrodové osoby. Cirkev nezaujíma žiadne stanovisko k príčinám, prečo sa osoby identifikujú ako transrodové.

Väčšina cirkevných obradov a niektoré kňazské obrady sú rodovo neutrálne. Transrodové osoby môžu byť pokrstené a konfirmované tak, ako je to opísané v 38.2.8.10. Môžu prijímať sviatosť a prijímať kňazské požehnania. Vysvätenie do kňazstva a chrámové obrady sa však prijímajú na základe vrodeného biologického pohlavia.

Cirkevní vedúci neodporúčajú dobrovoľné lekárske alebo chirurgické zákroky s cieľom pokúsiť sa zmeniť pohlavie osoby na pohlavie opačné jej biologickému, a teda vrodenému pohlaviu („tranzícia – zmena pohlavia“). Vedúci upozorňujú, že prijatie týchto opatrení bude dôvodom na obmedzenia členstva v Cirkvi.

Vedúci tiež neodporúčajú uskutočňovanie tzv. spoločenskej tranzície. Spoločenská tranzícia predstavuje zmenu obliekania alebo úpravy, zmenu mena alebo zámen za účelom prezentovať sa ako osoba iného než biologického, vrodeného pohlavia. Vedúci upozorňujú, že tie osoby, ktoré vedú spoločenskú tranzíciu, dostanú počas tejto tranzície určité obmedzenia spojené s členstvom v Cirkvi.

Obmedzenia zahŕňajú prijatie alebo vykonávanie kňazstva, prijatie alebo používanie chrámového odporučenia a prijatie niektorých cirkevných povolaní. Hoci niektoré výsady spojené s členstvom v Cirkvi sú obmedzené, ďalšia účasť v Cirkvi je vítaná.

Ak sa člen rozhodne zmeniť svoje preferované meno alebo zámená, preferencia môže byť uvedená do políčka s preferovaným menom, ktoré sa nachádza v členskom zázname. Osoba sa v zbore môže oslovovať preferovaným menom.

V prípade každej cirkevnej jednotky ako aj každej osoby sú okolnosti iné. Členovia a vedúci sa radia navzájom i s Pánom. Predsedníctva územia miestnym vedúcim pomôžu jednotlivé situácie riešiť s citlivosťou. Biskupi sa tiež môžu radiť s prezidentom kolu. Prezidenti kolu a prezidenti misie sa musia poradiť s územným predsedníctvom (pozri 32.6.3).

Rodina zosnulého rozhodne o tom, či bude nasledovať jeho pochovanie alebo kremácia. Rešpektujú pri tom želanie zosnulého.

V niektorých krajinách si zákon vyžaduje kremáciu. Inokedy je zas pohreb pre rodinu nepraktický alebo finančne nedostupný. V každom prípade by sa s telom malo zaobchádzať s rešpektom a úctou. Členovia majú byť uistení, že vo všetkých prípadoch platí moc vzkriesenia (pozri Alma 11:42 – 45).

Ak je to možné, telo zosnulého člena, ktorý bol obdarovaný, má byť pri pochovávaní alebo kremácii oblečené do obradného chrámového oblečenia (pozri 38.5.8).

Rodičia sa môžu rozhodnúť, či usporiadajú smútočný obrad alebo pohrebný obrad.

Chrámové obrady nie sú potrebné ani sa nevykonávajú pre deti, ktoré zomreli pred narodením. To však nevylučuje, že tieto deti môžu byť súčasťou rodiny vo večnosti. Rodičov povzbudzujeme, aby dôverovali Pánovi a vyhľadávali Jeho útechu.

Smrteľný život je vzácnym Božím darom. Eutanázia je úmyselné ukončenie života osoby, ktorá trpí nevyliečiteľnou chorobou alebo nevyliečiteľným stavom. Osoba, ktorá sa zúčastňuje na eutanázii vrátane pomoci pri samovražde, porušuje Božie prikázania a je možné, že porušuje i miestne zákony.

Prerušenie alebo zanechanie extrémnych opatrení na udržanie životných funkcií na konci života sa nepovažuje za eutanáziu (pozri 38.7.11).

Členovia, ktorí sú infikovaní vírusom HIV (vírusom ľudskej imunodeficiencie) alebo ktorí majú AIDS (syndróm získanej imunodeficiencie), by mali byť vítaní na cirkevných zhromaždeniach, stretnutiach a aktivitách. Ich prítomnosť nepredstavuje pre ostatných zdravotné riziko.

Vyhľadávanie kompetentnej lekárskej pomoci, uplatňovanie viery a prijímanie kňazských požehnaní spoločne pôsobia na uzdravenie človeka, podľa vôle Pána.

Členovia nemajú používať alebo propagovať lekárske alebo zdravotné postupy, ktoré sú eticky, duchovne alebo právne pochybné. Členovia, ktorí majú zdravotné problémy, sa majú poradiť s kompetentnými lekármi, ktorí sú odborníkmi na danú oblasť.

Cirkev je proti používaniu marihuany na účely iné ako lekárske. Pozri 38.7.14.

Členovia by nemali cítiť povinnosť predlžovať ľudský život prostredníctvom extrémnych prostriedkov. Najlepšou možnosťou je, ak tieto rozhodnutia urobí osoba samotná (ak je to možné), alebo jej rodinní príslušníci. Mali by pri tom vyhľadávať rady kompetentných lekárov a prostredníctvom modlitby i Božie vedenie.

Očkovanie vykonávané kompetentnými lekármi chráni zdravie a zachováva život. Členov Cirkvi povzbudzujeme, aby chránili seba, svoje deti a svoje okolie prostredníctvom očkovania.

V konečnom dôsledku sú jednotlivci sami zodpovední za svoje vlastné rozhodnutia týkajúce sa očkovania. Ak majú členovia obavy, mali by sa poradiť s kompetentnými lekármi a tiež vyhľadávať vedenie Ducha Svätého.

Slovo múdrosti je Božím prikázaním. Proroci objasnili, že učenie v Náuka a zmluvy 89 zahŕňa abstinenciu od tabaku, silných nápojov (alkoholu) a horúcich nápojov (čaju a kávy).

Existujú aj iné škodlivé látky a praktiky, ktoré nie sú špecifikované v Slove múdrosti a nekonkretizujú ich ani cirkevní vedúci. Členovia sa majú rozhodovať múdro a s modlitbou za účelom podpory svojho fyzického, duchovného a emocionálneho zdravia.

Adopcia detí a pestúnska starostlivosť môžu požehnať deti a rodiny. Prostredníctvom adopcie možno vytvoriť milujúce, večné rodiny. Deti sú pre rodinu rovnako vzácnym požehnaním, či už do nej prichádzajú prostredníctvom adopcie alebo narodenia.

Členovia, ktorí sa snažia adoptovať si deti alebo im poskytnúť pestúnsku starostlivosť, majú počas tohto procesu dodržiavať všetky platné zákony príslušných krajín a vlád.

Členovia Cirkvi sa nemajú snažiť o získavanie autogramov od generálnych autorít, generálnych úradníkov a územných sedemdesiatnikov. Narúša sa tým povaha ich posvätných povolaní aj duch zhromaždení a stretnutí. Mohlo by im to tiež zabrániť pozdraviť ostatných členov.

Členovia sa nemajú snažiť o fotografovanie sa s generálnymi autoritami, generálnymi úradníkmi a územnými sedemdesiatnikmi v kaplnke.

Medzi cirkevné časopisy patria:

• Môj kamarát pre deti.

• Pre posilnenie mládeže pre mládež.

• Liahona pre dospelých.

Prvé predsedníctvo povzbudzuje všetkých členov k čítaniu týchto cirkevných časopisov. Tieto časopisy môžu pomôcť členom učiť sa o evanjeliu Ježiša Krista, študovať učenie žijúcich prorokov, cítiť sa prepojení s celosvetovou cirkevnou rodinou, čeliť výzvam spojeným s vierou a priblížiť sa k Bohu.

Obrázok

Logotyp Cirkvi a jej symbol

Názov a logotyp Cirkvi a jej symbol sú kľúčovými identifikačnými znakmi Cirkvi.

Logotyp a symbol. Cirkevný logotyp a symbol (viď znázornenie vyššie) sa používajú len za účelom, ktorý je schválený Prvým predsedníctvom a Kvórom dvanástich apoštolov. Nesmú sa používať ako dekoratívne prvky. Nesmú sa používať ani na osobné, komerčné alebo propagačné účely.

Počítače a softvér používaný v cirkevných zborových budovách poskytuje a spravuje Cirkevné ústredie alebo územná kancelária. Vedúci a členovia tieto zdroje používajú na podporu cirkevných cieľov vrátane práce s rodinnou históriou.

Všetok softvér na týchto počítačoch musí byť riadne licencovaný Cirkvou.

Cirkev poskytuje materiály za účelom pomoci členom učiť sa o evanjeliu Ježiša Krista a žiť podľa neho. Patria sem písma, posolstvá z generálnej konferencie, časopisy, príručky, knihy a iné zdroje. Vedúci členov povzbudzujú, aby podľa potreby používali písma a iné zdroje na domáce štúdium evanjelia.

Členov Cirkvi povzbudzujeme, aby pri výbere vhodného oblečenia a vzhľadu prejavovali úctu k svojmu telu. To, čo je vhodné, záleží na kultúre a príležitosti.

Členovia sa môžu postiť kedykoľvek. Zvyčajne však ako pôstny deň zachovávajú prvú nedeľu v mesiaci.

Pôstny deň zvyčajne zahŕňa modlitbu, 24-hodinové zdržanie sa jedla a pitia (ak je to fyzicky možné) a štedrú pôstnu obetu. Pôstna obeta je darom, ktorý sa používa na pomoc núdznym (pozri 22.2.2).

Niekedy sa v prvú nedeľu v mesiaci konajú celocirkevné alebo miestne zhromaždenia alebo stretnutia. V tomto prípade predsedníctvo kolu rozhodne o náhradnej pôstnej nedeli.

Cirkev sa stavia proti hazardným hrám v akejkoľvek forme. Patria sem športové stávky a štátom sponzorované lotérie.

Členovia, ktorí zostávajú vo svojich rodných krajinách, majú často príležitosť budovať a posilňovať tamojšiu Cirkev. Imigrácia, a teda prisťahovanie sa do inej krajiny, je však každého osobné rozhodnutie.

Členovia, ktorí sa presťahujú do inej krajiny, majú dodržiavať všetky platné zákony danej krajiny (pozri Náuka a zmluvy 58:21).

Misionári nemajú ponúkať iným ľuďom finančnú podporu za účelom imigrácie.

Členovia majú dodržiavať, ctiť a podporovať zákony každej krajiny, v ktorej žijú alebo cestujú (pozri Náuka a zmluvy 58:21 – 22; Články viery 1:5). To zahŕňa aj zákony, ktoré zakazujú kázanie evanjelia.

Členov Cirkvi odrádzame od telefonovania, posielania emailov alebo písania listov generálnym autoritám o otázkach týkajúcich sa náuky, osobných výzvach alebo požiadavkách. Členov povzbudzujeme, aby sa pri hľadaní duchovného vedenia obracali na svojich miestnych vedúcich, vrátane prezidentky Združenia pomoci alebo prezidenta kvóra starších (pozri 31.3).

Vedúcich a členov povzbudzujeme, aby sa venovali potrebám všetkých, ktorí žijú v ich cirkevnej jednotke. Členovia so zdravotným postihnutím sú cenní a môžu byť zmysluplným spôsobom užitoční. Postihnutie môže byť mentálne, sociálne, emocionálne alebo fyzické.

V mnohých iných vierovyznaniach sa nachádza veľa inšpirujúceho, vznešeného a hodného najvyššej úcty. Misionári a ostatní členovia musia byť ohľaduplní a rešpektovať vieru a tradície iných.

Členov Cirkvi povzbudzujeme k účasti na politických a vládnych záležitostiach. To v mnohých krajinách predstavuje:

• Voľby.

• Vstup do politických strán alebo pôsobenie v nich.

• Poskytovanie finančnej podpory.

• Komunikácia s predstaviteľmi strany a kandidátmi.

• Pôsobenie vo volených alebo menovaných funkciách v miestnej a štátnej správe.

Členov tiež povzbudzujeme k tomu, aby sa zúčastňovali na záslužných aktivitách, vďaka ktorým sa ich komunita stane zdravým miestom pre život a výchovu rodín.

Miestni cirkevní vedúci nemajú organizovať, aby sa členovia zúčastňovali na politických záležitostiach. Vedúci sa tiež nemajú pokúšať ovplyvňovať spôsob zapájania sa členov do týchto záležitostí.

Vedúci a členovia sa tiež majú vyhýbať vyhláseniam alebo správaniu, ktoré by sa mohlo interpretovať ako cirkevná podpora akejkoľvek politickej strany, platformy, politiky alebo kandidáta.

Cirkevní vedúci sú povinní chrániť súkromie členov. Cirkevné záznamy, adresáre a podobné materiály sa nesmú používať na osobné, komerčné alebo politické účely.

V rámci svojej zodpovednosti starať sa o ľudí v núdzi (pozri Mosiáš 4:26) ponúkajú členovia Cirkvi svoj čas, talenty a priateľstvo za účelom prijímania utečencov ako členov svojej komunity.

Členov, ktorí sú v núdzi, povzbudzujeme, aby sa namiesto kontaktovania Cirkevného ústredia alebo žiadania peňazí od iných vedúcich alebo členov Cirkvi obrátili na svojho biskupa.