Staňte sa celoživotnými učeníkmi Ježiša Krista

Je veľa spôsobov, akými môžeme Bohu preukázať svoju lásku. Môžeme dodržiavať Jeho prikázania (pozri Ján 14:15, 21). Môžeme Ho dať vo svojom živote na prvé miesto a podriadiť svoju vôľu tej Jeho. Môžeme na Neho zamerať svoje túžby, myšlienky a srdce (pozri Alma 37:36). Môžeme žiť s vďačnosťou za požehnania, ktoré nám dáva – a byť štedrí v zdieľaní týchto požehnaní (pozri Mosiáš 2:21 – 24; 4:16 – 21). Prostredníctvom modlitby a služby druhým môžeme vyjadriť svoju lásku k Nemu a prehĺbiť ju.

Tak ako pri ostatných prikázaniach, prikázanie milovať Boha je nám dané pre náš úžitok. To, čo milujeme, určuje to, čo hľadáme. To, čo hľadáme, určuje to, čo si myslíme a robíme. A to, čo si myslíme a robíme, určuje to, kým sme – a kým sa staneme.

Láska k druhým je zahrnutá v našej láske k Bohu. Spasiteľ náš učil mnoho spôsobov, ako milovať druhých (pozri napríklad Lukáš 10:25 – 37 a Matúš 25:31 – 46). Oslovíme ich a privítame vo svojom srdci a živote. Milujeme službou – tým, že dávame svoj čas a energiu, dokonca aj malými spôsobmi. Milujeme druhých tak, že používame dary, ktoré nám Boh dal, aby sme ich požehnali.

Milovať druhých zahŕňa aj to, že sme trpezliví, láskaví a úprimní. Patrí k tomu, že ochotne odpúšťame. Znamená to správať sa ku všetkým ľuďom s rešpektom.

Keď niekoho milujeme, my aj tento človek sme požehnaní. Naše srdce rastie, náš život sa stáva zmysluplnejším a naša radosť sa zväčšuje.

Dve veľké prikázania – milovať Boha a milovať svojho blížneho – sú základom všetkých Božích prikázaní (pozri Matúš 22:40). Keď v prvom rade milujeme Boha, a tiež ostatných, všetko v našom živote sa uloží na správne miesto. Táto láska ovplyvní našu perspektívu, využitie času, záujmy, ktorým sa venujeme a poradie našich priorít.

V Božích očiach je porušenie zákona cudnosti veľmi závažné (pozri Exodus 20:14; Efezským 5:3). Zneužíva sa tým posvätná moc tvoriť život, ktorú nám dal. Ale aj keď sme tento zákon porušili, On nás neprestáva milovať. Pozýva nás, aby sme pomocou zmiernej obete Ježiša Krista činili pokánie a stali sa čistými. Zúfalstvo pochádzajúce z hriechu môže byť nahradené láskavým pokojom Božieho odpustenia (pozri Náuka a zmluvy 58:42 – 43).

Boh nám dal zákon cudnosti, aby požehnal nás a duchovné deti, ktoré posiela na zem. Poslúchanie tohto zákona je nevyhnutné pre osobný pokoj a aby sme mali vo svojich rodinných vzťahoch lásku, dôveru a jednotu.

Keď budeme žiť podľa zákona cudnosti, budeme ochraňovaní pred duchovnou ujmou, ktorá pochádza zo sexuálnej intimity mimo manželstva. Vyhneme sa tiež emocionálnym a fyzickým problémom, ktoré často takéto vzťahy sprevádzajú. Budeme rásť vo svojej sebadôvere pred Bohom (pozri Náuka a zmluvy 121:45). Budeme otvorenejší vplyvu Ducha Svätého. Budeme lepšie pripravení uzatvoriť posvätné zmluvy v chráme, ktoré zjednocujú našu rodinu na večnosť.

Obrázok

Widow’s Mite [Obeť vdovy], Sandra Rastová

Použitie financií z desiatkov

Financie z desiatkov sú posvätné. Svoj desiatok dávame členovi biskupstva alebo môžeme na mnohých územiach zaplatiť online. Keď biskupstvo obdrží desiatok, prevedú ho do Cirkevného ústredia.

Rada zložená z Prvého predsedníctva, Kvóra dvanástich apoštolov a Predsedajúceho biskupstva určuje, ako sa používajú financie z desiatkov v Božom diele (pozri Náuka a zmluvy 120:1). Tieto použitia zahŕňajú:

• Budovanie a údržbu chrámov a zhromažďovacích budov.

• Prekladanie a vydávanie písiem.

• Podporu aktivít a prevádzky miestnych cirkevných kongregácií.

• Podporu misionárskej práce po celom svete.

• Podporu práce na rodinnej histórii.

• Financovanie škôl a vzdelania.

Desiatky sa nepoužívajú na zaplatenie miestnych cirkevných vedúcich. Slúžia dobrovoľne bez akejkoľvek platby.

Keď platíme desiatok, Boh nám sľubuje požehnania, ktoré sú omnoho väčšie ako to, čo dávame. On otvorí okná nebies a vyleje na nás až nadbytok požehnania (pozri Malachiáš 3:10; pozri verše 7 – 12). Tieto požehnania môžu byť duchovné aj časné.

Naše telo je posvätným darom od Boha. Aby sme sa stali viac takými ako je On, všetci potrebujeme fyzické telo. Naše telo je také dôležité, že ho písma prirovnávajú k chrámu (pozri 1. Korinstkým 6:19 – 20).

Pán chce, aby sme so svojím telom zaobchádzali s úctou. Aby nám v tom pomohol, zjavil zákon zdravia, ktorý sa nazýva Slovo múdrosti. Toto zjavenie nás učí o jedení zdravých jedál a aby sme nepožívali látky, ktoré škodia nášmu telu – najmä alkohol, tabak a horúce nápoje (to znamená čaj a kávu).

V duchu Slova múdrosti nás novodobí proroci varujú pred užívaním látok, ktoré sú škodlivé, nelegálne alebo návykové. Proroci tiež varujú pred zneužívaním liekov na predpis. (Váš misijný prezident odpovie na otázky ohľadom toho, či sa nemajú užívať na vašom geografickom území aj iné látky.)

Pán nám poskytol Slovo múdrosti pre naše fyzické a duchovné dobro. Sľubuje nám úžasné požehnania, keď budeme dodržiavať toto prikázanie. Tieto požehnania zahŕňajú zdravie, múdrosť, poklady znalosti a ochranu (pozri Náuka a zmluvy 89:18 – 21).

Poslúchanie Slova múdrosti nám pomôže, aby sme lepšie vnímali nabádania Ducha Svätého. Hoci všetci zažívame zdravotné problémy, poslúchanie tohto zákona nám pomôže byť zdravšími v tele, mysli a duchu.

Kandidáti na krst majú poslúchať Slovo múdrosti.

Vedenie ohľadom toho, ako pomôcť ľuďom, ktorí majú problémy so závislosťami, nájdete v 10. kapitole.

Sabat je posvätný deň, ktorý Boh pre nás každý týždeň ustanovil, aby sme odpočívali od svojich každodenných prác a uctievali Ho. Jedno z desiatich prikázaní daných Mojžišovi znie takto: „Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho!“ (Exodus 20:8; pozri tiež verše 9 – 11).

Pán v súčasnom zjavení opäť potvrdil, že sabat „je deň určený ti k tomu, aby si si odpočinul od prác svojich a prejavil oddanosť svoju Najvyššiemu“ (Náuka a zmluvy 59:10). Tiež povedal, že sabat má byť dňom radosti, modlitby a vďakyvzdania (pozri verše 14 – 15).

V rámci svojho sabatného uctievania navštevujeme každý týždeň zhromaždenie sviatosti. Na tomto stretnutí uctievame Boha a prijímame sviatosť, aby sme pamätali na Ježiša Krista a Jeho uzmierenie. Keď prijímame sviatosť, obnovujeme svoje zmluvy s Bohom a ukazujeme, že sme ochotní činiť pokánie zo svojich hriechov. Obrad sviatosti je stredobodom zachovávania sabatného dňa.

Na zhromaždení sa tiež zúčastňujeme na hodinách, kde sa učíme viac o evanjeliu Ježiša Krista. Naša viera rastie, keď spoločne študujeme písma. Naša láska rastie, keď si navzájom slúžime a posilňujeme sa.

Okrem odpočívania od svojich prác v sabatný deň sa máme vyhýbať nakupovaniu a iným aktivitám, kvôli ktorým by sa tento deň mohol zdať bežným. Odkladáme svetské aktivity a zameriavame svoje myšlienky a skutky na duchovné veci.

Konať dobro v sabatný deň je aspoň také dôležité ako veci, ktorým sa máme vyhýbať, aby sme ho zachovali posvätným. Učíme sa evanjelium, posilňujeme vieru, budujeme vzťahy, slúžime a zúčastňujeme sa s rodinou a priateľmi na povznášajúcich aktivitách.

Obrázok

pár číta písma

Svätenie dňa sabatu je vyjadrením našej oddanosti Nebeskému Otcovi a Ježišovi Kristovi. Keď zladíme svoje aktivity počas sabatného dňa s Božím zámerom pre tento deň, budeme cítiť radosť a pokoj. Budeme duchovne naplnení a fyzicky občerstvení. Budeme tiež cítiť väčšiu blízkosť k Bohu a prehĺbime svoj vzťah so Spasiteľom. Lepšie sa udržíme „nepoškvrneným[i] od sveta“ (Náuka a zmluvy 59:9). Sabat sa stane „rozkošou“ (Izaiáš 58:13; pozri tiež verš 14).

Pôst nám môže pomôcť stať sa pokornými, priblížiť sa k Bohu a cítiť duchovnú obnovu. Ježiš Kristus sa pred začiatkom Svojej služby postil (pozri Matúš 4:1 – 2). Písma obsahujú veľa záznamov o prorokoch a ďalších ľuďoch, ktorí sa postili, aby zväčšili svoju duchovnú silu a získali pre seba alebo druhých špeciálne požehnania.

Pôst a modlitba patria k sebe. Keď sa postíme a modlíme s vierou, sme viac naladení na obdržanie osobného zjavenia. Sme tiež prístupnejší k rozpoznaniu pravdy a porozumeniu Božej vôle.

Keď sa postíme, darujeme Cirkvi peniaze, aby sme pomáhali starať sa o ľudí v núdzi. Nazýva sa to pôstna obeť. Sme pozvaní, aby sme darovali obeť, ktorá sa rovná aspoň hodnote jedál, ktoré sme nezjedli. Sme povzbudzovaní, aby sme boli štedrí a darovali viac ako hodnotu týchto jedál, ak môžeme. Darovanie pôstnej obete je jedným spôsobom, akým môžeme slúžiť druhým.

Pôstne obete sa používajú na poskytnutie jedla a iných nevyhnutností pre ľudí v núdzi, či už na miestnej alebo celosvetovej úrovni. Informácie o tom, ako prispieť pôstnymi obeťami, nájdete v časti „Darovanie desiatkov a iných obetí“ v tejto lekcii.

Cirkev vedie Ježiš Kristus prostredníctvom prorokov a apoštolov. Títo vedúci sú povolaní Bohom, vysvätení a je im daná kňazská právomoc konať v Spasiteľovom mene.

Kristus dal už v dávnych dobách Svojim apoštolom túto istú kňazskú právomoc, ktorá im umožnila viesť Jeho Cirkev po tom, ako vystúpil do neba. Nakoniec, keď ľudia odmietli evanjelium a apoštoli zomreli, bola táto právomoc stratená.

Nebeskí poslovia znovuzriadili kňazstvo v roku 1829 prostredníctvom proroka Josepha Smitha a Pán opäť ustanovil Svoju Cirkev s apoštolmi a prorokmi. (Pozri 1. lekciu.)

Na miestnej úrovni majú kňazskú právomoc biskupi a prezidenti kolov, aby viedli cirkevné kongregácie.

Keď sú muži a ženy povolaní a ustanovení slúžiť v Cirkvi, je im daná právomoc od Boha konať v tomto povolaní. Táto právomoc je daná misionárom, vedúcim, učiteľom a ďalším, až kým nie sú zo svojich povolaní uvoľnení. Deleguje sa pod vedením tých, ktorí držia kľúče kňazstva.

Kňazská právomoc sa môže používať iba v spravodlivosti (pozri Náuka a zmluvy 121:34 – 46). Táto právomoc je posvätnou dôverou zastupovať Spasiteľa a konať v Jeho mene. Jej účelom je vždy druhých požehnávať a slúžiť im.

Obrázok

mladí muži na nedeľnej škole

Áronovo kňazstvo a Melchisedekovo kňazstvo

Kňazstvo v Cirkvi zahŕňa Áronovo kňazstvo a Melchisedekovo kňazstvo. Pod vedením tých, ktorí držia kľúče kňazstva, sa Áronovo a Melchisedekovo kňazstvo udeľuje spôsobilým mužským členom Cirkvi. Po tom, čo je náležité kňazstvo udelené, je tento človek vysvätený do úradu v tomto kňazstve, ako je diakon alebo starší. Musí byť vysvätený niekým, kto má potrebnú právomoc.

Keď muž alebo mladý muž obdrží kňazstvo, uzatvára s Bohom zmluvu, že si bude plniť posvätné povinnosti, slúžiť druhým a pomáhať budovať Cirkev.

Mladí muži môžu obdržať Áronovo kňazstvo a byť vysvätení za diakonov od januára toho roku, v ktorom dovŕšia 12 rokov. Môžu byť vysvätení za učiteľov v tom roku, v ktorom dovŕšia 14 rokov a za kňazov v tom roku, v ktorom dovŕšia 16 rokov. Obrátení členovia mužského pohlavia, ktorí majú správny vek, môžu obdržať Áronovo kňazstvo krátko po krste a konfirmácii. Držitelia Áronovho kňazstva vykonávajú obrady ako sú sviatosť a krst.

Po určitej dobe v službe ako kňaz v Áronovom kňazstve môže spôsobilý muž, ktorý má aspoň 18 rokov, obdržať Melchisedekovo kňazstvo a byť vysvätený za staršieho. Muži, ktorí obdržia Melchisedekovo kňazstvo, môžu vykonávať pre členov rodiny a ostatných kňazské obrady ako je udelenie požehnania uzdravenia a útechy.

Pozri Všeobecná príručka, 38.2.9.1, kde nájdete informácie o nových členoch, ktorí majú obdržať kňazstvo.

Kňazské kvóra. Kvórum je organizovaná skupina držiteľov kňazstva. Každý zbor má kvórum starších pre dospelých mužov. Kvóra diakonov, učiteľov a kňazov sú pre mladých mužov.

Združenie pomoci. Združenie pomoci zahŕňa ženy vo veku 18 a viac rokov. Členky Združenia pomoci posilňujú rodiny, jednotlivcov a svoje okolie.

Mladé ženy. Mladé ženy vstupujú do organizácie Mladých žien od januára toho roku, v ktorom dovŕšia 12 rokov.

Obrázok

žena učí triedu

Primárky. Deti od 3 do 11 rokov sú súčasťou organizácie Primáriek.

Nedeľná škola. Všetci dospelí a mladí ľudia navštevujú Nedeľnú školu, kde sa stretávajú, aby spolu študovali písma.

Viac informácií o kňazstve nájdete vo Všeobecnej príručke v 3. kapitole.

Viac informácií o kňazských kvórach a cirkevných organizáciách nájdete vo Všeobecnej príručke v kapitolách 8 – 13.

Manželstvo medzi mužom a ženou je ustanovené Bohom. Je stredobodom Jeho plánu pre večný pokrok Jeho detí.

Manželský zväzok medzi manželom a manželkou má byť pre nich ten najcennejší pozemský vzťah. Majú posvätnú zodpovednosť byť si navzájom oddaní a byť verní svojej manželskej zmluve.

Manžel a manželka sú si v Božích očiach rovní. Ani jeden nemá vládnuť nad tým druhým. Ich rozhodnutia majú byť robené v jednote a láske s plnou účasťou obidvoch.

Keď sa manžel a manželka navzájom milujú a spolupracujú, ich manželstvo môže byť zdrojom ich najväčšieho šťastia. Môžu pomáhať jeden druhému a svojim deťom napredovať k večnému životu.

Tak ako manželstvo, aj rodina je ustanovená Bohom a je stredobodom Jeho plánu pre naše večné šťastie. Naše rodiny budú najpravdepodobnejšie šťastné, keď budeme žiť podľa učení Ježiša Krista. Rodičia učia svoje deti evanjelium Ježiša Krista a svojím životom podľa neho im dávajú príklad. Rodiny nám poskytujú príležitosti navzájom sa milovať a slúžiť si.

Rodičia majú mať svoju rodinu ako tú najvyššiu prioritu. Pre rodičov je posvätnou výsadou a zodpovednosťou starať sa o deti, ktoré sú schopní splodiť alebo adoptovať.

Všetky rodiny majú ťažkosti. Keď vyhľadávame Božiu podporu a dodržiavame Jeho prikázania, ťažkosti v rodine nám môžu pomôcť učiť sa a rásť. Niekedy nám tieto ťažkosti pomáhajú naučiť sa činiť pokánie a odpúšťať.

Obrázok

otec učí rodinu

Cirkevní vedúci povzbudzujú členov, aby každý týždeň organizovali domáci večer. Rodičia využívajú tento čas, aby učili svoje deti evanjelium, posilňovali rodinné vzťahy a aby sa spolu zabavili. Cirkevní vedúci tiež vydali prehlásenie, ktoré nás o rodine učí dôležité pravdy (pozri „Rodina: Prehlásenie svetu“, sk.cirkevjezisakrista.org).

Ďalšie spôsoby, ako posilníme rodinu, zahŕňajú rodinnú modlitbu, štúdium písiem a spoločné uctievanie na zhromaždení. Môžeme tiež skúmať rodinnú históriu, zhromažďovať rodinné príbehy a slúžiť druhým.

Mnohí ľudia majú obmedzené možnosti uzatvoriť manželstvo alebo mať milujúce rodinné vzťahy. Mnohí zažívajú rozvod a iné ťažké rodinné okolnosti. Evanjelium nás však žehná individuálne bez ohľadu na našu rodinnú situáciu. A keď budeme verní, Boh nám poskytne spôsob, aby sme mali požehnania milujúcej rodiny, či už v tomto živote alebo v živote, ktorý príde.

Chrám je dom Pána. Je to posvätné miesto, kde môžeme uzatvoriť zmluvy s Bohom pri tom, ako obdržíme Jeho posvätné obrady. Keď budeme tieto zmluvy dodržiavať, budeme mať moc božskosti, ktorá sa prejaví v našom živote (pozri Náuka a zmluvy 84:19 – 22; 109:22 – 23).

Jeden z obradov, ktoré môžeme obdržať v chráme, sa nazýva obdarovanie. Slovo obdarovanie znamená „dar“. Tento dar znalosti a moci pochádza od Boha. Počas obdarovania uzatvárame s Bohom zmluvy, ktoré nás viažu k Nemu a k Jeho Synovi Ježišovi Kristovi (pozri kapitola 1).

Dospelí môžu mať nárok na získanie svojho vlastného obdarovania po aspoň jednom roku členstva v Cirkvi. Viac informácií o obdarovaní nájdete vo Všeobecnej príručke, 27.2.

Božský plán šťastia umožňuje, aby rodinné vzťahy pokračovali aj po smrti. V chráme môžeme byť zosobášení na čas a na večnosť. Tým je pre rodiny možné, aby boli spolu navždy.

Po tom, čo manželské páry získajú svoje chrámové obdarovanie, môžu byť spečatené alebo zosobášené na večnosť. Ich deti k nim môžu byť pripečatené.

Manžel a manželka, ktorí boli spečatení v chráme, musia dodržiavať zmluvy, ktoré uzatvorili, aby získali požehnania večného manželstva.

Obrázok

pár kráča po ulici