Odsúdiť, odsúdenie Pozri tiež Súd, posledný; Súd, súdiť Byť vinný alebo byť nájdený vinným pred Bohom. Boh odsúdi človeka zlovoľných spôsobov, Pr. 12:2. Sme trestaní Pánom, aby sme neboli odsúdení so svetom, 1. Kor. 11:32. Naše slová, skutky a myšlienky nás odsúdia, Alma 12:14. Ľudia tým, že poznajú tieto veci a nečinia ich, prichádzajú k odsúdeniu, Hel. 14:19. Ak by sme ustali pracovať, priviedli by sme na seba odsúdenie, Moroni 9:6. Ten, kto neodpúšťa bratovi svojmu, stojí pred Pánom odsúdený, NaZ 64:9. Ten, kto hreší proti väčšiemu svetlu, obdrží väčšie odsúdenie, NaZ 82:3. Celá Cirkev je pod odsúdením, pokiaľ nebudú činiť pokánie a pamätať na Knihu Mormonovu, NaZ 84:54–57.