Neustále sa pevne držme

Môj otec si dobre pamätal na oný deň a dokonca hodinu, kedy ich rodina – otec, matka a štyri deti – opustili Cirkev, pričom mnohí z nich sa do nej v tomto živote už nikdy nevrátili. Mal 13 rokov a bol diakonom, a v tej dobe navštevovali rodiny nedeľnú školu ráno a zhromaždenie sviatosti poobede. Jedného krásneho jarného dňa po návrate z rannej nedeľnej školy sa pri spoločnom obede jeho mama obrátila na otca a opýtala sa ho: „Čo myslíš, drahý, pôjdeme poobede na zhromaždenie sviatosti, alebo sa pôjdeme ako rodina niekam prejsť?“

Myšlienka, že bola aj iná možnosť ako ísť na zhromaždenie sviatosti môjmu otcovi nikdy nenapadla, ale on a jeho traja násťroční súrodenci zbystrili a pozorne počúvali. Tú nedeľu bola popoludňajšia prechádzka asi príjemnou rodinnou činnosťou, ale toto malé rozhodnutie bolo prvým krokom v smere, ktorý nakoniec odviedol jeho rodinu od Cirkvi a jej bezpečia, ochrany a požehnaní na inú cestu.

Ako ponaučenie pre tých, ktorí v našej dobe možno cítia pokušenie vydať sa inou cestou, hovoril Lechí, prorok z Knihy Mormonovej, svojej rodine o videní, v ktorom videl: „nespočetné zástupy ľudí, z ktorých mnohí sa tlačili vpred, aby sa dostali na cestu, ktorá viedla k stromu, pri ktorom … stál.

A … išli dopredu a vkročili na cestu, ktorá viedla k stromu.

A … zdvihla [sa] hmla temnoty; … natoľko, že tí, ktorí vkročili na cestu, stratili svoj smer, zablúdili a stratili sa.“¹

Lechí potom uvidel ďalšiu skupinu ľudí, ktorí sa „[tlačili] vpred, a priblížili sa a chytili sa konca tyče zo železa, a tlačili sa vpred skrze hmlu temnoty, pevne sa držiac tyče zo železa, dokonca dovtedy, kým sa nepriblížili a nepožili z ovocia toho stromu.“ Nanešťastie, „potom, čo požili z ovocia toho stromu, rozhliadali sa dookola, akoby sa hanbili“, pretože tí vo veľkej a priestrannej budove „sa posmievali a ukazovali prstami na tých, ktorí prišli a požili z ovocia.“ Títo ľudia potom „odpadli na zakázané cesty a stratili sa.“² Nedokázali, alebo možno neboli ochotní, vytrvať až do konca.

Avšak bola tam ešte tretia skupina ľudí, ktorí nielenže prišli až k stromu života, ale ani potom neodpadli. O týchto ľuďoch písma hovoria, že „[sa] tlačili … vpred, neustále sa pevne držiac tyče zo železa, až kým sa nepriblížili a neklesli, a nepožili z ovocia tohto stromu.“³ Tyč zo železa bola pre týchto ľudí jediným zdrojom istoty a bezpečia, ktorý mali k dispozícii, a tak sa jej neustále pevne držali; odmietali sa pustiť aj kvôli niečomu takému malému ako je popoludňajšia vychádzka do prírody.

Starší David A. Bednar o tejto skupine ľudí povedal: „Kľúčovým výrazom v tomto verši sú slová ‚neustále sa pevne držať‘ tyče zo železa. … Možnože táto tretia skupina ľudí dôsledne čítala a študovala slová Kristove a skúmala ich. … A práve k tejto skupine sa máme snažiť pridať, vy aj ja.“⁴

My, ktorí sme členmi Božej Cirkvi v dnešnej dobe, sme uzatvorili zmluvu, že budeme nasledovať Ježiša Krista a budeme poslúchať Božie prikázania. Pri krste sme uzatvorili zmluvu, že budeme stáť ako svedkovia Spasiteľa⁵, pomáhať slabým a núdznym⁶, dodržiavať prikázania Božie a činiť pokánie, kedykoľvek to bude potrebné, pretože, ako učil apoštol Pavol: „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej.“⁷

Každý týždeň máme príležitosť prísť na zhromaždenie sviatosti, kde môžeme obnoviť tieto zmluvy tým, že prijmeme chlieb a vodu pri obrade sviatosti. Vďaka tomuto prostému skutku sa môžeme znova zaviazať, že budeme nasledovať Ježiša Krista a činiť pokánie, kedykoľvek urobíme nejakú chybu. Boh nám potom sľubuje Svojho Ducha ako sprievodcu a ochrancu.

Z príručky Kážte Moje evanjelium naši misionári učia, že zjavenie a svedectvo prichádzajú vtedy, keď sa zúčastňujeme nedeľných cirkevných zhromaždení: „Ak spoločne navštevujeme Cirkevné zhromaždenia a spoločne uctievame (Boha), navzájom sa posilňujeme. Regenerujeme svoje sily v spoločnosti rodiny a priateľov. Keď študujeme písma a učíme sa viac o znovuzriadenom evanjeliu, posilňuje to našu vieru.“⁸

Niekto by sa mohol spýtať, prečo máme v nedeľu tri samostatné zhromaždenia a prečo sa máme zúčastňovať každého z nich. Pozrime sa v krátkosti na tieto tri zhromaždenia:

• Zhromaždenie sviatosti nám dáva príležitosť zúčastniť sa obradu sviatosti. Obnovujeme svoje zmluvy, získavame väčšiu mieru Ducha a prijímame aj ďalšie požehnania vďaka tomu, že nás učí a povznáša Duch Svätý.

• Nedeľná škola nám umožňuje učiť jeden druhého náuku kráľovstva⁹, aby všetci mohli byť vzdelaní a radovali sa spolu.¹⁰ Keď sa učíme náuky znovuzriadeného evanjelia, získavame veľkú silu a osobný pokoj.

• Kňazské zhromaždenia sú časom, kedy sa muži a mladí muži učia svoje povinnosti¹¹ a sú poučovaní dokonalejšie¹², a zhromaždenia Združenia pomoci poskytujú ženám Cirkvi príležitosť prehlbovať vieru, … posilňovať rodinu a domov a pomáhať núdznym.¹³

Rovnako aj naše mladé ženy a deti majú svoje vlastné zhromaždenia a triedu, kde sa učia evanjelium a pripravujú sa na dôležité zodpovednosti, ktoré na nich čakajú. V každom z týchto jedinečných, ale prepojených zhromaždení sa učíme náuku, cítime Ducha a navzájom si slúžime. Aj keď existujú výnimky kvôli vzdialenosti, cestovným nákladom alebo zdraviu, máme sa snažiť zúčastňovať sa všetkých svojich nedeľných zhromaždení. Sľubujem vám požehnania radosti a pokoja, ktoré sa dostavia vďaka uctievaniu počas našich trojhodinových nedeľných zhromaždení.

Naša rodina sa zaviazala, že sa bude zúčastňovať všetkých svojich nedeľných zhromaždení. Zistili sme, že to posilňuje našu vieru a prehlbuje naše porozumenie evanjelia. Uvedomili sme si, že z rozhodnutia zúčastňovať sa cirkevných zhromaždení máme dobrý pocit, obzvlášť keď potom prídeme domov a pokračujeme v svätení sabatu. Všetkých nedeľných zhromaždení sa zúčastňujeme aj vtedy, keď sme na dovolenke či na cestách. Jedna z našich dcér nám nedávno napísala, že bola na zhromaždení v meste, ktoré navštívila a dodala: „Áno, oci, zostala som na všetkých troch častiach zhromaždenia.“ Vieme, že vďaka tomuto spravodlivému rozhodnutiu bola požehnaná.

Všetci čelíme mnohým rozhodnutiam pokiaľ ide o to, ako budeme dodržiavať deň sabatu. Vždy sa nájde nejaká „dobrá“ činnosť, ktorú môžeme a máme obetovať v prospech lepšieho rozhodnutia ísť na zhromaždenie. Toto je v skutočnosti jeden zo spôsobov, ako protivník „klame [naše] duše a vedie [nás] opatrne dole.“¹⁴ Používa „dobré“ činnosti k tomu, aby nimi nahradil činnosti „lepšie“, či dokonca aj tie „najlepšie“.¹⁵

Neustále sa pevne držať tyče znamená, že sa zúčastníme nedeľných zhromaždení, kedykoľvek je to možné, zhromaždenia sviatosti, nedeľnej školy a zhromaždení kňazstva či Združenia pomoci. Naše deti a mládež sa zúčastňujú svojich zhromaždení v Primárkach, Mladých mužoch a Mladých ženách. Nikdy si nemáme vyberať akých zhromaždení sa zúčastníme. Slova Božieho sa jednoducho držíme tým, že uctievame Pána a navštevujeme sabatné zhromaždenia.

Neustále sa pevne držať tyče znamená, že sa snažíme dodržiavať všetky Božie prikázania, denne sa modliť sami a ako rodina a denne študovať písma.

Neustále sa pevne držať je súčasťou náuky Kristovej, ako ju učí Kniha Mormonova. Používame vieru v Ježiša Krista, činíme pokánie z hriechov, meníme svoje srdce, a potom nasledujeme Krista do vôd krstu a prijímame dar Ducha Svätého, ktorý slúži ako sprievodca a utešiteľ. A potom, ako nás učil Nefi, sa „[tlačíme] vpred, hodujúc na slove Kristovom“ až do konca svojho života.¹⁶

Bratia a sestry, sme ľudom zmluvy. Ochotne uzatvárame a dodržiavame zmluvy, za čo máme sľúbené požehnanie, že obdržíme všetko, čo má Otec.¹⁷ Ak sa budeme neustále pevne držať tyče tým, že budeme dodržiavať zmluvy, budeme mať väčšiu silu odolávať pokušeniam a nebezpečenstvám sveta. Budeme schopní prechádzať týmto smrteľným životom so všetkými jeho výzvami, dokiaľ nedôjdeme k stromu, ktorého „ovocie je nesmierne cenné a nesmierne žiaduce nad všetko iné ovocie.“¹⁸

Môj otec mal to šťastie, že si vzal spravodlivú ženu, ktorá ho povzbudzovala k tomu, aby sa vrátil späť do cirkvi svojej mladosti a znovu začal kráčať po správnej ceste. Ich verný život požehnal a žehná životy všetkých ich detí, vnúčat a teraz aj pravnúčat.

Rovnako ako jednoduché rozhodnutie ísť alebo neísť na jedno zo sabatných zhromaždení zásadne zmenilo život mojich prarodičov, tak aj naše každodenné rozhodnutia významne ovplyvňujú náš život. Zdanlivo malé rozhodnutia, ako napríklad či sa zúčastníme alebo nezúčastníme na zhromaždení sviatosti, môže mať ďalekosiahle, dokonca aj večné dôsledky.

Kiež sa rozhodujeme byť usilovní a získavať veľké požehnania a ochranu, ktoré prichádzajú zo spoločného zhromažďovania a z dodržiavania zmlúv. Kiež sa neustále pevne držíme železnej tyče, ktorá vedie do prítomnosti nášho Nebeského Otca je mojou modlitbou v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.