Chceš byť zdravý?

Počas obdobia radostného hodovania v Jeruzaleme opustil Spasiteľ zástupy, aby pohľadal tých v najväčšej núdzi. Našiel ich v Betezde, pri jazere s piatimi prístrešiami pri Ovčej bráne, ktoré bolo známe tým, že priťahovalo sužovaných.

Evanjelium podľa Jána nám hovorí, že v blízkosti jazera „mnoho chorých ležalo v nich slepých, chromých, vychradnutých [ktorí čakali, až sa voda pohne,

lebo z času na čas anjel Pánov zostupoval na jazero a zvíril vodu; a ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, ozdravel, nech akákoľvek choroba ho trápila]“ (Ján 5:3 – 4).

Spasiteľova návšteva je zobrazená na nádhernej maľbe od Carla Blocha s názvom Kristus uzdravuje chorých pri jazere v Betezde. Bloch zachytáva Ježiša, ako zľahka dvíha prenosný záves, odhaľujúc „chorého muža“ (Ján 5:7), ktorý leží neďaleko jazera a čaká. Slovo chorý sa v tomto prípade vzťahuje na niekoho, kto je bezmocný a zdôrazňuje milosť a láskyplnosť Spasiteľa, ktorý prišiel potichu, aby slúžil tým, ktorí si nemohli pomôcť sami.

Na maľbe sa tento sužovaný muž chúli na zemi v tieni, vyčerpaný a demoralizovaný po trápení zo svojho neduhu, ktorým trpí po dobu 38 rokov.

Ako Spasiteľ jednou rukou dvíha okraj oného závesu, druhou rukou mu dáva pokyn a kladie mu prenikavú otázku: „Chceš byť zdravý?“

Muž odpovedá: „Pane, nemám nikoho, kto by ma zaniesol do jazera, keď sa voda zvíri; a dokiaľ sám prídem tam, vstúpi iný predo mnou“ (Ján 5:6 – 7).

Na mužovu očividne beznádejnú výzvu Spasiteľ poskytuje hlbokú a nečakanú odpoveď:

„Vstaň, vezmi si lôžko a choď!

Ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil“ (Ján 5:8 – 9).

V ďalšom láskyplnom príbehu nám Lukáš hovorí, že Spasiteľ, keď cestoval do Jeruzalema, stretol desiatich malomocných. Kvôli svojmu neduhu „zastali zďaleka“ (Lukáš 17:12). Boli to vyvrheli – nečistí a nechcení.

„Ježiši, Majstre, zmiluj sa nad nami!“ volali (Lukáš 17:13) – inými slovami prosili: „Je niečo, čo môžeš pre nás urobiť?“

Veľký Lekár, plný súcitu, jednako len vedel, že viera musí predchádzať zázrak, a preto im povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ (Lukáš 17:14).

Keď išli vo viere, stal sa zázrak. Viete si predstaviť tú nesmiernu radosť v každom kroku, keď boli v reálnom čase svedkami toho, ako sa ich telá očistili a uzdravili rovno pred ich očami?

„Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha;

padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu;…

I povedal mu [Ježiš]: Vstaň a choď; tvoja viera ťa zachránila“ (Lukáš 17:15 – 16, 19).

V mojej bývalej praxi ako lekár a chirurg som sa zameriaval na uzdravovanie a naprávanie toho fyzického. Ježiš Kristus lieči telo, myseľ a ducha, a Jeho liečenie sa začína vierou.

Pamätáte sa, keď bola vaša viera a radosť plná až po okraj? Spomínate si na chvíľu, keď ste získali svoje svedectvo alebo keď vám Boh potvrdil, že ste Jeho syn alebo dcéra a že vás veľmi miluje – a cítili ste sa zdraví? Ak sa ten čas zdá stratený, môže byť opäť nájdený.

Spasiteľ nám radí, ako máme byť uzdravení – byť úplnými alebo sa stať vyliečenými:

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!

„Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše;

lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké“ (Matúš 11:28 – 30).

„Príď a nasleduj ma“ (Lukáš 18:22) nás vyzýva, aby sme zanechali starý život a svetské túžby a stali sa novým stvorením, pre ktoré „staré veci sa pominuli, a hľa, stali sa nové“ (2. Korintským 5:17), dokonca s novým, verným srdcom. A sme opäť uzdravení.

Priblížte sa mi, a ja sa priblížim vám; hľadajte ma usilovne, a nájdete ma; proste, a obdržíte; klopte, a bude vám otvorené (pozri NaZ 88:63).

Keď sa k Nemu približujeme, uvedomujeme si, že smrteľnosť má byť náročná a že „protiklad vo všetkých veciach“ (2. Nefi 2:11) nie je chybou v pláne spásy. Protiklad je skôr potrebný prvok smrteľnosti a posilňuje našu vôľu, a prečisťuje naše voľby. Rany osudu života nám pomáhajú formovať večný vzťah s Bohom – a vyryť Jeho obraz do našej tváre, keď sa pre Neho vzdávame svojho srdca (pozri Alma 5:19).

„To čiňte na moju pamiatku“ (Lukáš 22:19) je to, o čo Spasiteľ požiadal, keď ustanovil to, čo nazývame sviatosť. Tento obrad s chlebom a vodou obnovuje posvätné zmluvy, ktoré sme uzatvorili s Bohom a pozýva moc uzmierenia do nášho života. Sme vyliečení zanechávaním zlozvykov a životného štýlu, ktorý zatvrdzuje srdcia a spôsobuje tvrdošijnosť. Keď skladáme „zbrane vzbury svojej“ (Alma 23:7), stávame sa tými, ktorí jednajú sami za seba (pozri NaZ 58:28) a konajú podľa toho, nie sme viac zaslepení sofistikou Satana alebo ohlušení nesúhlasným hlukom profánneho sveta.

Keď činíme pokánie a stávame sa obrátenými k Pánovi, uzdravujeme sa a naša vina je zničená. Môžeme sa čudovať, tak ako Enóš: „Ako sa to stalo?“ Pán odpovedá: „Pre vieru tvoju v Krista.… A preto choď, viera tvoja ťa uzdravila“ (Enóš 1:7 – 8).

Corrie ten Boomová, oddaná kresťanka z Holandska, našla takéto uzdravenie napriek tomu, že bola počas Druhej svetovej vojny uväznená v koncentračných táboroch. Veľa trpela, ale na rozdiel od jej milovanej sestry Betsie, ktorá zomrela v jednom z tých táborov, Corrie prežila.

Po vojne často verejne hovorila o svojich skúsenostiach a o uzdravení a odpustení. Pri jednej príležitosti k nej pristúpil bývalý nacistický strážca, ktorý bol súčasťou jej bolestného uväznenia v Ravensbrücku v Nemecku, ktorý sa radoval z jej posolstva o Kristovom odpustení a láske.

„Aký som vďačný za vaše posolstvo, Fraulein,“ povedal. „Predstavte si že, ako hovoríte, On zmyl moje hriechy!“

„Jeho ruka bola natiahnutá, aby potriasla tou mojou,“ spomína Corrie. „A ja, ktorá tak často hlásala … potrebu odpúšťať, som svoju ruku nezdvihla.

Dokonca keď tie zlostné, pomstychtivé myšlienky vo mne vreli, videla som v nich hriech.… Pán Ježiš, modlila som sa, odpusť mi a pomôž mi odpustiť mu.

Pokúsila som sa usmiať [a] bojovala som s tým, aby som zdvihla svoju ruku. Nemohla som. Necítila som nič, ani najmenší záblesk srdečnosti alebo pravej lásky. A tak som opäť zašepkala tichú modlitbu. Ježiš, nedokážem mu odpustiť. Daj mi Tvoje odpustenie.

Keď som chytila jeho ruku, stala sa tá najneuveriteľnejšia vec. Zdalo sa, že z môjho pleca, cez moje rameno a cez moju ruku prešiel k nemu prúd, zatiaľ čo v mojom srdci vyrástla láska k tomuto cudzincovi, ktorá ma takmer premohla.

A tak som prišla na to, že nie je viac na našom odpustení ako na našej dobrote, na čom závisí uzdravenie sveta, ale na Jeho. Keď nám hovorí, aby sme milovali svojich nepriateľov, dáva nám spolu s týmto príkazom aj samotnú lásku.“¹

Corrie ten Boomová bola uzdravená.

Prezident Thomas S. Monson povedal: „Existuje jeden život, ktorý zachováva tých, ktorí sú ustarostení alebo sužovaní bolesťou a žiaľom – dokonca život Pána Ježiša Krista.“²

Ak sa cítite nečistí, nemilovaní, nešťastní, nehodní alebo chorí, pamätajte si: „Všetko čo je na živote nespravodlivé, môže byť dané do poriadku prostredníctvom uzmierenia Ježiša Krista.“³ Majte vieru v Spasiteľovo načasovanie a ciele pre vás. „Neboj sa, len ver“ (Marek 5:36).

Buďte si istí, že Spasiteľ sa stále snaží vyliečiť našu dušu a uzdraviť naše srdce. Čaká pri dverách a klope. Odpovedzme tým, že sa začneme znovu modliť, činiť pokánie, odpúšťať a zabudneme. Milujme Boha a slúžme svojim blížnym, a stojme na svätých miestach s očisteným životom. Ten chorý muž pri jazere v Betezde, malomocný na ceste do Jeruzalema a Corrie ten Boomová boli uzdravení. „Chceš byť zdravý?“ Vstaňte a choďte. Jeho milosť je postačujúca (pozri 2. Korintským 12:9) a vy nebudete kráčať sami.

Zistil som, že Boh žije. Viem, že sme my všetci sme Jeho deti a že nás miluje za to, kým sme, a za to, kým sa môžeme stať. Viem, že poslal Svojho Syna na svet, aby bol tou zmiernou obeťou pre celé ľudstvo, a že tí, ktorí prijmú Jeho evanjelium a nasledujú Ho, budú uzdravení a učinení úplnými – v Jeho vlastnom čase a Jeho vlastným spôsobom, a podľa Jeho vlastnej vôle (pozri NaZ 88:68), podľa Jeho láskyplných milosrdenstiev. Toto je moje svedectvo pre vás v mene Ježiša Krista, amen.