Hľaďte hore

Keď som mal osem rokov, boli sme s dvoma bratrancami poslaní do neďalekého mesta nakúpiť jedlo na ďalších 15 dní. Keď sa obzriem späť, žasnem nad tým, ako nám moja stará mama, teta a strýko dôverovali. Ranné nebo bolo jasné a slnečné a my sme vyrazili so svojou malou karavánou troch koní na cestu.

V polovici prérie sme dostali skvelý nápad, že na chvíľu zastavíme a zahráme sa guličky. A tak sme hrali – dlho. Boli sme takí zabraní do hry, že sme nevideli oné „znamenia časov“ nad svojimi hlavami, keď oblohu zakryli čierne mračná. Než sme si uvedomili, čo sa deje, nemali sme už čas nasadnúť späť na kone. Hustý dážď nás zasiahol tak silno a krúpy nás tak tĺkli do tváre, že jediné, čo nám napadlo, bolo odsedlať kone a schovať sa pod malé sedlové deky.

Bez koní, mokrí a uzimení sme pokračovali v ceste, pričom sme sa snažili ísť čo najrýchlejšie. Keď sme sa priblížili k mestu, všimli sme si, ako sa širokou príjazdovou cestou valí voda ako rieka a ženie sa priamo na nás. Teraz bolo našou jedinou voľbou zahodiť prikrývky a vyliezť na plot z ostnatého drôtu, ktorý obopínal mesto. Bolo neskoro večer, keď sme unavení, vyčerpaní a premáčaní vstúpili do mesta a vyhľadali úkryt v prvom dome, ktorý sme uvideli. Milá mladá rodina nás osušila, pohostila vynikajúcimi burritos s fazuľami, a potom nás uložili do postele v samostatnej izbe. Čoskoro sme zistili, že v izbe je rovná hlinená podlaha, a dostali sme ďalší skvelý nápad. Nakreslili sme na podlahu kruh a pokračovali v hre s guličkami, až kým sme na zemi nezaspali.

Ako deti sme mysleli iba na seba. Ani raz sme nepomysleli na svojich blízkych doma, ktorí nás zúfalo hľadali – keby sme na nich mysleli, nikdy by sme sa na ceste nezdržiavali takými zbytočnosťami. A keby sme boli múdrejší, pozreli by sme sa na nebo, uvideli tvoriace sa mraky a zrýchlili tempo, aby sme pred búrkou utiekli. Dnes, keď mám viac skúseností, si vždy pripomínam: „Nezabudni hľadieť hore.“

Oný zážitok s bratrancami ma naučil venovať pozornosť znameniam našich časov. Žijeme v búrlivých a nebezpečných dňoch, ktoré Pavol opísal takto: „Ľudia budú totiž sebeckí, … rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, …ohovárační, nezdržanliví, … milovníci skôr rozkoší ako Boha“ (2. Timoteovi 3:2 – 4).

Starší Dallin H. Oaks o týchto dňoch povedal: „Musíme sa pripraviť duchovne i časne. … A najpravdepodobnejšie zanedbávaná príprava je tá menej viditeľná a najzložitejšia – tá duchovná“ („Preparation for the Second Coming“, Ensign alebo Liahona, máj 2004, 9). Inými slovami, nezabúdajte hľadieť hore.

Vzhľadom na naliehavú potrebu duchovnej prípravy v takých nebezpečných časoch chcem predniesť varovanie ohľadom jedného veľmi významného znamenia časov. V profesionálnom živote som vždy pracoval s najnovšími technológiami, takže si uvedomujem ich prínos, obzvlášť v komunikácii. Na dosah ruky máme dnes veľmi veľa informácií. Internet je ale tiež plný toho, čo je nečisté a zavádzajúce. Technológia rozšírila našu slobodu prejavu, ale zároveň dáva nekvalifikovaným blogerom falošnú dôveryhodnosť odvíjajúcu sa od počtu ich čitateľov. Z toho dôvodu musíme dnes, viac ako kedykoľvek predtým, pamätať na túto večnú zásadu: „Po ovocí poznáte ich“ (Matúš 7:20).

Varujem vás hlavne pred prezeraním obscénnych obrázkov alebo zaoberaním sa falošnými obviňovateľmi Krista a proroka Josepha Smitha. Obe činnosti majú rovnaký efekt, stratu Ducha Svätého a Jeho ochraňujúcej a posilňujúcej moci. Potom vždy nasledujú neresti a nešťastie.

Drahí bratia a sestry, pokiaľ niekedy narazíte na niečo, kvôli čomu budete pochybovať o svojom svedectve o evanjeliu, veľmi vás prosím, aby ste sa pozreli hore. Hľaďte k Zdroju všetkej múdrosti a pravdy. Vyživujte svoju vieru a svedectvo slovom Božím. Vo svete sú ľudia, ktorí sa snažia podkopať vašu vieru tým, že miesia lži s polopravdami. A preto je úplne nevyhnutné, aby ste boli neustále hodní Ducha. Spoločenstvo Ducha Svätého nie je len príjemným pohodlím – je nevyhnutné pre vaše duchovné prežitie. Pokiaľ si nebudete uchovávať slová Kristove ako poklad a nebudete pozorne počúvať nabádania Ducha, budete oklamaní (pozri Joseph Smith—Matúš 1:37). Musíme tieto veci robiť.

Ježiš Kristus, ktorý bol dokonalý, a Joseph Smith, ktorý uznal, že dokonalý nie je, boli zabití falošnými obviňovateľmi, ktorí neprijali ich svedectvo. Ako môžeme vedieť, že ich svedectvo je pravdivé – že Ježiš Kristus je Syn Boží a Joseph Smith je pravý prorok?

„Po ovocí poznáte ich.“ Môže dobré ovocie rásť na zlom strome? Sám za seba viem, že môj Vykupiteľ mi odpustil hriechy, oslobodil ma od môjho bremena a priviedol ma do stavu šťastia, o ktorom som ani nevedel, že existuje. A sám za seba viem, že Joseph Smith bol prorok, pretože som vyskúšal oný jednoduchý sľub v Knihe Mormonovej: „[Pýtajte sa] Boha, Večného Otca, v mene Krista“ (Moroni 10:4). Jednoducho povedané, hľaďte hore.

Niektorí ľudia budú možno tvrdiť, že musíte mať fyzický dôkaz, aby ste uverili v Kristovo vzkriesenie alebo v pravdivosť Jeho znovuzriadeného evanjelia. Tým by som rád prečítal slová Almu určené Korihorovi, ktorý sa snažil presvedčiť ostatných, aby neverili: „Mal si dosť znamení; budeš pokúšať Boha svojho? Budeš hovoriť, ukážte mi znamenie, keď máš svedectvo všetkých týchto bratov svojich, a tiež všetkých svätých prorokov? Písma ležia pred tebou“ (Alma 30:44).

Vy a ja sme žijúcim dôkazom Spasiteľovej vykupujúcej moci. Sme žijúcim dôkazom služby proroka Josepha a vernosti tých prvých Svätých, ktorí zostali silní vo svojom svedectve. Cirkev Ježiša Krista sa teraz nachádza na celom svete a rastie ako nikdy predtým – tak ako v dobe Kristovej ju prijímajú pokorní ľudia, ktorí k tomu, aby uverili, nepotrebujú vidieť a dotknúť sa.

Nikto nevie, kedy Pán znova príde. Ale nebezpečné časy už nastali. Dnešok je dobou na to, aby sme hľadeli k Zdroju pravdy a postarali sa o to, aby naše svedectvo bolo silné.

Keď sa vrátim k svojmu zážitku z detstva, s bratrancami sme sa ráno prebudili do jasného slnka a nádherného neba. Na dvere zaklopal muž, ktorý hľadal troch stratených chlapcov. Posadil nás na kone a vyrazili sme späť domov tou istou prériou. Nikdy nezabudnem na to, čo sme cestou domov videli – zástupy ľudí, ktorí nás celú noc hľadali, a ich traktory a vozy uviaznuté v blate. Tu našli sedlo, tam koňa, a keď nás videli ako sa vraciame domov, cítil som ich úľavu a lásku. Pri vstupe do mesta na nás čakalo veľa ľudí a pred nimi bola moja milujúca stará mama a môj strýko a teta. Objali nás a plakali, a boli naplnení radosťou, že našli svoje stratené deti. Je to pre mňa nádherná pripomienka toho, že náš milujúci Nebeský Otec na nás pamätá. Dychtivo očakáva náš návrat domov.

Áno, všade okolo nás sú znamenia tvoriacich sa búrok. Hľaďme hore a pripravujme sa. Bezpečie tkvie v silnom svedectve. Opatrujme a posilňujme svoje svedectvo každý deň.

Viem, že môžeme žiť naveky so svojou rodinou a že náš milujúci Nebeský Otec na nás, Svoje deti, čaká s otvorenou náručou. Ja viem, že Ježiš Kristus, náš Záchranca, žije. Tak ako Petrovi to ani mne nezjavilo žiadne telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebi (pozri Matúš 16:15 – 19). V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.