2010–2019
“Hom Ntsena Mo Dɔ mu”
Ɔbɛsɛ 2016


“Hom Ntsena Mo Dɔ mu”

Nyame No dɔ mmbɔadze na obetsim hɔ afebɔɔ, mbom obegyina dza yɛyɛ fa No dɔ ho ana oenya asekyerɛ ama hɛn.

Bible no se hɛn dɛ “Nyankopɔn nye dɔ.” 1 Ɔno na Ɔyɛ ɔdɔ fasusu mapã no, na yɛtwer dɛm dɔ no kɛse noara, na ɔwɔ hɔ aber nyina na ɔtsen kɔ obiara do. Dɛ mbrɛ President Thomas S. Monson akã no: Nyame no dɔ wɔ hɔ ma wo sɛ etse anaa enntse ho nkã dɛ efata mpo a. Ɔwɔ hɔ ara aber nyina.” 2

Akwan pii wɔ hɔ a yebotum dze akyerɛ na yɛakasa afa ɔsor ɔdɔ no ho. Nsɛm a yɛtaa tse no ndɛ no nye dɛ Nyame no dɔ no “nngyina hwee do.” Kwan bi do no iyi yɛ nokwar, nkyerɛmu dɛ onngyina hwee do no mmpue kyerɛwsɛm no mu beebiara. Mbom, No dɔ no kyerɛwsɛm kã ho asɛm dɛ ɔyɛ “ɔdɔ kɛse na ɔdɔ nwanwana,3 “ɔdɔ a odzi mu,”4 “ɔpon ho ɔdɔ,”5 na “ɔdomankoma ɔdɔ.”6 Nsɛm yinom ye koraa osiandɛ nsɛmfua nngyina hwee do no botum dze mfomdo adwenkyerɛ afa ɔsor ɔdɔ ho aba, tse dɛ, Nyankopɔn gye biribiara to mu na Ommbua hɛn atsen osiandɛ No dɔ no nngyina hwee do, anaa Nyankopɔn nnhwehwɛ biribiara mmfi hɛn hɔ osiandɛ No dɔ no nngyina hwee do, anaa wɔbɛgye obiara nkwa wɔ Nyame n’ahenman mu osiandɛ Nyankopɔn no dɔ no nngyina hwee do. Nyame No dɔ mmbɔadze na obetsim hɔ afebɔɔ, mbom obegyina dza yɛyɛ fa No dɔ ho ana oenya asekyerɛ ama hɛn.

Jesus see dɛ:

“Dɛ mbrɛ Egya no dɔ me no, na mo so maadɔ hom: hom ntsena mo dɔ mu.”

“Sɛ hom sie me mbransɛm a, hom bɛtsena mo dɔ mu, dɛ mbrɛ mo so mesie m’Egya ne mbransɛm na metsena no dɔ mu.”7

Ama “yɛaakɔ do wɔ” anaa “yɛatsena” Agyenkwa No dɔ mu no kyerɛ dɛ yenya N’adom na ɔama yeedzi mu.8 Ama yeebenya N’adom no, otwar dɛ yenya gyedzi wɔ Jesus Christ mu na yedzi Ne mbrasɛm do, yerunu hɛnho efi hɛn bɔn ho na worunuma hɛn dze kɔ bɔnfakyɛ mu, yɛregye Sunsum Krɔnkrɔn no, na yɛrokɔ do ayɛ setsie no, kã ho.9

Nyame bɔdɔ hɛn aber nyina, mbom Orunntum nngye hɛn wɔ hɛn bɔn mu.10 Hom nkaa nsɛm a Amulek kãa kyerɛɛ Zeezrom dɛ Agyenkwa no remmba mmbɔpon No nkorɔfo hɔn bɔn mu, mbom [e]fi hɔn bɔn ho,11 ne siantsir nye dɛ bɔn wɔ hɛnho a hɛn ho nntsew na “adze fĩ biara runntum nntsena sor ahenman no mu”12 anaa ɔatsena Nyame n’enyim. Na Egya no ama [Christ] tum, [dɛ] ɔmpon [No nkorɔfo] mfi hɔn bɔn ho osian nnuho ntsi; dɛm ntsi ɔasoma n’abɔfoe dɛ wɔmbɛkã nnuho ho nsɛm, dza ɔma Pomfo no tum dze nkwagye ma hɔn akra.13

Fi Mormon Nwoma mu no yesũa Christ N’amandzehu no ne siantsir—dza ɔkyerɛ No dɔ ankasa no—nye dɛ “ɔbɛma ehumbɔbɔr abadaa a otum kã pɛrpɛr hyɛ no aba, na ɔdze biribi abrɛ nyimpa a ɔnam do benya gyedzi a ɔbɛma woenya nnuho no.

“Na dɛm na ɔbɛma ehumbɔbɔr etum apata pɛrpɛrdzi; na wɔbɛkã hɔn efũa wɔ abasa dwudwoodwo mu, na nyia onnyi gyedzi a wɔdze kɔ nnuho mu no wobegyaa no ahyɛ mbra no nyinara a ɔrohwehwɛ pɛrpɛrdzi no ne nsa; dɛm ntsi nyia ɔwɔ gyedzi a wɔdze kɔ nnuho mu no nko na obenya onnyiewiei na ɔpon ho nhyehyɛɛ kɛse no.”14

Ntsi nnuho yɛ N’akyɛdze a Ɔtɔɔ no abo dzen, a Ɔdze ma hɛn.

Binom bɛgye kyim dɛ Nyame hyira obiara a ɔmmpa mu—mfatoho, wɔdan Jesus N’asɛm a Ɔkãa no wɔ Bepɔw no do Nkyerɛkyerɛ no: “[Nyame] ma n’ewia fir wɔ nyimpa bɔn nye nyimpa pa do, na ɔtɔ nsɔ gu hɔn a wɔtsen nye hɔn a wɔnntsen do,”15 Nokwar, Nyame tɔ nhyira nyina nsu gu Ne mba do a Obotum—nhyira nyina a ɔdɔ na pɛrpɛrdzi na ehumbɔbɔr bɛma ho kwan. Na Ɔhyɛ hɛn dɛ yɛnyɛ ayamuyie dɛmara.

“Mese hom dɛ, hom ndodɔ hom atamfo, hom nhyira hɔn a wɔkã hom ndom, hom nyɛ papa mma hɔn a wɔtan hom, na hom nsɔr mma hɔn a wobu hom enyimtsia na wɔtseetsee hom;

“Ama hom aayɛ hom Egya a ɔwɔ sor no ne mba.” 16

Naaso, Nyame Ne nhyira a ɔkrɔn no gyina setsie do. President Russell M. Nelson kyerɛkyerɛɛ mu dɛ: “Nyame No dɔ a wɔahyehyɛ no dɛ nhyiren fɛfɛɛfɛ no—a onnyiewiei nkwa kã ho no— ɔdze nhyira a otwar dɛ yɛfata kã ho, nnyɛ ndzinoa a hɛn enyi bɛda ho kwan ber a yɛmmfata. Ndzebɔnyɛfo nnkotum akontom Ne pɛ ma abɛyɛ hɔn pɛ na wɔahwehwɛ ma Oehyira hɔn wɔ hɔn bɔn mu [hwɛ Alma 11:37]. Sɛ wɔpɛ dɛ wonya Ne nhyiren no mu biara ho enyigye a, otwar dɛ wonu hɔnho.”17

Ɔama nyimpa oenya nnuhu no nndzi fɔ na nkekãa biara nyi noho, na wɔabɔ no anohoba dɛ “wɔbɛma hom do wɔ da a odzi ewiei no mu,”18 yɛretsena Nyame No dɔ mu no n’adze tsitsir a otsia ebien so wɔ hɔ. Yɛtsena No dɔ mu a, ɔma yetum nya hɛn hyɛber emudzi mu, dɛ yɛbɛyɛ tse dɛ Ɔno.19 President Dieter F. Uchtdorf kyerɛkyerɛɛ dɛ: “Mbom Nyame N’adom no nnsan nnye hɛn mmba gyinabew no a nna yennyim hwee no mu ara. … No botae no krɔn koraa: Ɔpɛ dɛ Ne mbabanyin na mbabaa ba bɛyɛ tse dɛ Ɔno.”20

Yɛbɛtsena Nyame no dɔ mu wɔ dɛm kwan yi do kyerɛ dɛ yebegyaa hɛnho mu koraa ama Ne pɛ. Ɔkyerɛ dɛ yɛbɛgye Ne ntsentsenee ato mu ber a ohia no “Na nyia Ewuradze dɔ no no na ɔtsẽa no.”21 Ɔkyerɛ dɛ yɛbɔdɔ na yɛbɔsom hɛnho nkorkor dɛ mbrɛ Jesus Ɔadɔ na Ɔasom hɛn no.22 Ɔkyerɛ dɛ yesũa dɛ “[yebe]dzi celestial ahenman no ne mbra do” ama yeetum “atsena celestial enyimnyam” mu.23 Ama Oeetum ama yɛaayɛ nyimpa saso yebotum ayɛ no, hɛn Ɔsor Egya totɔ serɛ hɛn dɛ yengyaa hɛnho “[m]ma Sunsum Krɔnkrɔn no ne nkenyan, na [yɛn]pɔr nyimpa su no [n]gu nkyɛn na ɔnam Ewuradze Christ no werdambɔ no no do [yɛa]bɛyɛ ɔhotsewnyi, na [yɛa]bɛyɛ dɛ abofra, na [ye]gyaa [hɛn]ho ma; ɔdwe, ahobrɛadze, [ye]nya abotar, ɔdɔ [a]hyɛ [hɛn] mã, [ye]nya pɛ dɛ [yɛ]bɔsɔw biribiara a Ewuradze noara nyim dɛ oye dɛ ɔdze ba [hɛn] do, koraa mpo [yɛ]yɛ dɛ mbrɛ abofra gyaa noho ma n’egya no.”24

Elder Dallin H. Oaks ahyɛ no nsew dɛ” Atsɛmbu a Odzi Ewiei no nnyɛ hɛn ndzeyɛɛ pa na ndzeyɛɛ bɔn ho nkontaabu ara—dza yɛayɛ no. Ɔyɛ hɛn ndzeyɛɛ na adwendwen no ho nsunsuando a woebodwir hɛn—onyia yɛaba abɛyɛ no” 25

Helen Keller n’asɛm tse dɛ abɛbusɛm a ɔkyerɛ mbrɛ ɔsor ɔdɔ botum asakyer ɔkra a oenya pɛ. Wɔwoo Helen wɔ Alabama mansin mu wɔ United States wɔ afe 1880 mu. Ber a odzii abosoom 19 ara pɛr no, onyaa yarba bi woenntum ennhu ano ma n’asowa siwii na n’enyiwa furae. Nna ɔyɛ onyansafo mapã na n’abaw boguarae ber a ɔbɔɔ mbɔdzen dɛ ɔbɛtse dza ɔrokɔ do wɔ no ho aporɔw no ase yie. Ber a Helen dze ne nsa kãa n’ebusua mu mba hɔn ano a ɔkɔ sor ba ase, na ohun dɛ wɔdze hɔn ano kasa no, “no bo fuwii ankasa [osiandɛ] nna onntum nnkã ho nnye hɔn nndzi nkɔmbɔ.”26 Ber a Helen dzii mfe esia no, hia a ohia dɛ ɔnye hɔn nya nkitahodzi na n’abagura no yɛɛ kɛse ara ma “ebufuwhyew ndzeyɛɛ no kɔr do daa daa, ɔtɔfabi a wɔ dɔnhwer biara mu.”27

Helen n’awofo bɔɔ kyerɛkyerɛnyi bi paa maa hɔn babaa no, ɔbaa bi a wɔfrɛ no Anne Sullivan. Tse dɛ mbrɛ Jesus Christ Ɔtse hɛn mberɛwyɛ ase no,28 nna Anne Sullivan edzi aper wɔ nankasa no nkõdze wenwen ho ntsi ɔtsee Helen ne mbrɛwyɛ ase. Odzii mfe enum no, Anne nyaa yarba bi a ɔmaa n’enyiwa kyerɛfua no yɛɛ no yaw ma ɔbɛyɛɛ dɛ ofurafo. Ber a Anee dzii mfe awɔtwe no ne nã wui, n’egya gyaa ɔno na no nuabanyin kakraba, Jimmie hɔ, na wɔdze hɔn kɔtoo “ehiafo fie,” bea a hɔ ahosiesie nnyɛ koraa ma bosoom ebiasa ekyir ara na Jimmie wui. Osiandɛ Anne n’enyi yɛ dzen na otum tsim ntsi onyaa kwan wɔ Perkins Efurafo na hɔn a wonnhu adze yie no Skuul, hɔ na onyaa konyimdzi dɛ onyim adze ara yie. Wɔdze sekan kãa n’enyiwa no ma ɔmaa ohun adze kakra a otum kenkan nwoma a woetsintsim. Ber a Helen n’egya kɔr Perkins Skuul rohwehwɛ obi ma ɔabɛyɛ ne babaa ne kyerɛkyerɛnyi no, Anne na woyii no.29

Ahyɛse no nna ɔnnyɛ enyigyesɛm. Helen “bɔɔ no, otsĩtsĩi no, na otuu ntsia wɔɔ ne kyerɛkyerɛnyi no ma otuu ne sẽ kor. Ewiei no [Anne] nyaa no do tum ber a ɔnye no tui kɔr ekuraba bi a ɔwɔ Kellerfo hɔn asaase do no. Oduaa abotar na pɛrpɛr pisi do ma ewiei no onyaa abofra no n’akoma na n’awerɛhyɛmu ho konyimdzi.”30 Dɛmara, sɛ yɛba bɔtwer Kyerɛkyerɛnyi krɔnkrɔn no a, kyɛn dɛ yɛnye no bɛper a, Obotum Ɔnye hɛn ayɛ edwuma na Oepegya hɛn akɔ dzibew fofor mu.31

Ama ɔaaboa Helen ma oesũa nsɛmfua no, nna Anne dze ne nsa tseaba sopɛr ndzɛmba a wonyim dadaw no wɔ Helen ne nsayamu. “[Helen] n’enyi gyee ‘nsatseaba agodzi no,” naaso ɔanntse ase kesii ber a ɔabɛyɛ atsenkã no, ber a [Anne] sopɛr ‘w-a-t-e-r’ ber a orubu nsu gu [Helen ne] nsa do no. [Helen] kyerɛwee ekyir no dɛ:

“‘Mpofirmu ara muhun biribi a ayɛ kusukusuw tse dɛ biribi a mo werɛ efir … na wɔ kwan bi do no woyii kasa no mu esumadze no kyerɛɛ me. Mohun hɔnara dɛ “w-a-t-e-r” nye dza ɔretsen fa me nsa do nwinwinnwin no. Dɛm kasafua tseasefo no nyaan me kra, ɔmaa no kan, enyidado, enyigye, na ɔmaa no ahotɔ! … Biribiara wɔ dzin, na dzin biara dze adwen fofor bɔbɔɔ adze. Ber a yɛsanee baa fie no, nna adze biara medze me nsa kãa no yɛ dɛ ma ɔakekã noho aba nkwa mu.’”32

Mfonyin
Helen Keller na Anne Sullivan

Ber a Helen Keller reyɛ panyin no, ɔbɛyɛɛ atsenkã dɛ obia ɔdɔ kasa, ɔawea wɔ nwoma akyerɛw ho, na n’ano atsew wɔ dɔm mu kasa ho.

Sene bi a woyi Helen Keller n’abrabɔ no, wɔda n’awofo edzi dɛ hɔn enyi agye Anne Sullivan n’edwumayɛ ho osiandɛ oetum atsetse hɔn babaa begyabegya no ma ɔabɛyɛ ewuraba a otum tsena ase wɔ pon ho dzidzi obu mu ara, na odzidzi wiei a ɔbobɔw ne napkin. Mbom nna Anee nyim dɛ Helen botum ayɛ dza ɔbor korakora na dɛ ɔwɔ dza ohia kɛse a obotum ayɛ akã ho.33 Dɛmara so, bia hɛn enyi bɔsɔ yie wɔ dza yeetum ayɛ no hɛn abrabɔ mu, na mbrɛ yɛtse ara, wɔ aber a hɛn Agyenkwa nyim hɛn enyimnyam hyɛbea a yehu no “bɛ bu” ara no.34 Hɛn nyina yebotum edzi ehurusi ber a hɛn onnyiewiei hyɛbea sansan wɔ hɛn mu no, tse dɛ dɛwdzi a Helen Keller nyaa no ber a nsɛmfua baa nkwa mu, a ɔmaa no kan wɔ ne kra mu na ɔmaa onyaa ahotɔ no. Hɛn mu kor biara botum adɔ na ɔasom Nyame na oenya mu tum dze ehyira hɛn mfɛfo. “Dɛ mbrɛ wɔakyerɛw no dɛ, Enyiwa nnhunii na aso nntsee, na ɔnnhɛn nyimpa akoma mu, ndzɛmba a Nyankopɔn esiesie ama hɔn a wɔdɔ no.”35

Hom mma yensusu Nyankopɔn no dɔ nwanwa no bo a ɔsom. Jesus daa no edzi dɛ ama Ɔapon hɛn bɔn no na wɔagye hɛn efi owu mu no, honandua mu nye sunsum mu no, N’amandzehu no maa Ɔno a “ɔyɛ Nyame a mo sõ sen obiara mpo no, moho popoe, osian yaw ntsi, na bɔgya fii mo honandua enyi nyina kyĩi, na muhun amandze wɔ honam nye sunsum mu—na [Ɔ]pɛɛ dɛ nkyɛ [Ɔ]nnkɔnom kuraba wenwen no ano na [Ɔ]awodow.”36 N’owuyaw wɔ Gethsemane na wɔ mbeamudua no do no bor dza ɔdasanyi botum asɔw.37 Naaso, osian No dɔ ma N’Egya na ma hɛn so ntsi, Ɔsɔwee na, no nsunsuando no, Obotum ama hɛn bɛkyebo na onnyiewiei nkwa nyina.

Mfonyin
Olive twer

Ɔyɛ ngyinahɔmadze a ɔyɛ awɔse dɛ “bɔgya fi[i] honam tokura biara mu”38 ber a Agyenkwa no hun amandze wɔ Gethsemane, ngo twer bea no. Agyenkwa N’aber do no sɛ wɔreyɛ olive ngo a, wodzi kan dze boba kese nyam olive aba no. “Wɔyam” wiei a wotsĩtsĩ pitse nkentsɛn a wɔdze edɔw awen no haahar, a wɔdze taataa do. Hɔn mu dur no na okyi ngo pa a odzi kan no. Nkyii wɔdze mpuna dua kɛse hom nkɛntsen no a wɔahyehyɛ atoatoa do no do, ma okyi ngo no pii kã ho. Ewiei no, ama woekyi no mu ngo nyina no, wɔdze mboba akɛse gu mpuna no sor ama wɔahom do ara yie.39 Na nyew, ngo no a odzi kan ba no enyi yɛ bɔgya kɔɔ.

Mfonyin
Olive ngo twer a olive ngo gu mu

Modwen Matthew n’asɛm a ɔkãa faa ber a Agyenkwa no hɛɛn Gethsemane dɛm anafua soronko no—dɛ No “werɛ hyɛɛ ase howee, na ɔbomee. …

“Na ɔkɔr enyim kakra na ɔdze n’enyim kobutuwii, na ɔsɔɔr dɛ, Egya, sɛ ɔbɛyɛ a, ma kuruba yi mpa mo ho nkɔ: naaso nnyɛ dɛ mbrɛ mepɛ bi a, na mbrɛ ɔwo epɛ a.”40

Nkyii, modwen ho dɛ ne yaw no yɛɛ kɛse dodow no, ne mpɛn ebien no, Ɔtotɔe serɛɛ mboa, na ewiei no, ne mpɛn ebiasa no, bia nna Ne yaw no abor do koraa no. Ɔsɔɔw amandzehu no kesii dɛ pɛrpɛrdzi nyaa ne mpatadze dze kɔr ewiei ara tɔr.41 Ɔyɛɛ iyi ma Ɔdze apon ɔwo na emi.

Ɔsor ɔdɔ yi mbrɛ odua som bo a! Ɔdɔ ahyɛ No mã no, Jesus bisaa dɛ: “Ana hom rennsan mmba me nkyɛn, na hom nnu homho wɔ hom bɔn ho ma wɔasakyer hom ama maasa hom yarba?”42 Ɔdwe mu ara Ɔma hɛn awerɛhyɛmu, “Hwɛ, m’ehumbɔbɔr abasa no atsen wɔ hom do, na obiara a ɔbɛba no, ɔno na mebɛgye no; na nhyira akã hɔn a wɔba me nkyɛn.”43

Ana hom bɔdɔ Ɔno a odzii kan dɔɔ hom?44 Nna hom ndzi Ne mbransɛm do.45 Ana hom nnkɛyɛ nyɛnko ama Ɔno a Ɔdze no nkwa too hɔ ma ne nsɛfo?46 Nna hom ndzi Ne mbransɛm do.47 Ana hom nnkɛtsena No dɔ mu na hom agye dza adom mu ara Ɔdze ma ho no a? Nna hom ndzi Ne mbransɛm do.48 Mobɔ mpaa dɛ yɛbɛtse na yɛbɛtsena No dɔ ne mãhyɛ mu, wɔ Jesus Christ dzin mu, amen.