2010–2019
Awofo na Mba
Ɔbɛsɛ 2018


Awofo na Mba

Hɛn Ɔsor Egya N’enyigye ho nhyehyɛɛ kɛse no kyerɛ wo wo nyimpa ban na w’abrabɔ no botae.

Me nkyerɛbaa adɔfo mbrɛ osi yɛ ahomkã dɛ yenya ehyiadzi nhyiamu fofor yi ma Asɔr no mu mbaa a woedzi mfe 8 na no mboree. Yɛatse nkenyan nsɛm efi nkyerɛbaa banodzifo na President Henry B. Eyring hɔ. Emi na President Eyring ɔyɛ hɛn enyigye dɛ yɛdzi dwuma wɔ President Russell M. Nelson no kwankyerɛ ase, na yɛhwɛ kan dɛ yebetsie no nkɔnhyɛ nsɛm no.

I.

Mba nye hɛn akyɛdze a ofi Nyame hɔ a ɔsom bo tsitsir—hɛn onnyiewiei mbasantsen ntowdo. Naaso yɛtse mber mu a mbaa dodowara mmpɛ mbawo na mba hɔn ntsetsee ne fã biara. Mberɛntsɛ na nkataasia dodowara twe awar kɔ ekyir kesi dɛ wobenya honandua mu ehiadze ana. Mfe ebien ebogu mfe a Asɔrmba dze taa war, na mba dodow a Asɔrmba wo no do retsew. Americaman na aman binom rebenya ndaamba a mba kumabaa na wɔbɛyɛ mpanyimfo abɛyɛ edwuma ahwɛ mpanyimfo a wɔapon hɔn edwuma no.1 Americaman mu no, awoo mu ɔha nkyɛmu 40 na nãnom a wɔnnwɔree wo. Dɛm mba no yɛ mberɛw. Dza ɔrokɔ do mu kor biara kõ tsia hɛn Egya No nkwagye ho nhyehyɛɛ krɔnkrɔn no.

II.

Nda a odzi ekyir Ahotseweefo mbaa tse ase dɛ ebɛyɛ enã no nye hɔn botae tsitsir, hɔn enyigye a ɔkrɔn. President Gordon B. Hinckley kãa dɛ: “Mbaa taa nya hɔn mãhyɛ kɛsenara, na hɔn enyigyedze kɛsenara wɔ fie na ebusua mu. Nyankopɔn dze biribi krɔnkrɔn hyɛɛ mbaa mu a ɔda noho edzi wɔ ahoɔdzen kommyɛ mu, wɔ ntsetsee, asomdwee, papayɛ, ɔbrapa, nokwar, wɔ ɔdɔ mu. Na su pa yinom da edzi yie na mapã mu wɔ abaatanyɛ mu.”

Na ɔkɔr do : Edwuma a ɔkrɔn ara yie a ɔbaa biara botum ayɛ nye ɔbɛtsetse na ɔakyerɛkyerɛ na ɔabɔ bra na ɔanyɛn ne mba wɔ tseneneeyɛ na nokwar mu. Dza ɔyɛ biara no, biribiara ronntõ iyi.”2

Nãnom, nkyerɛbaa adɔfo, yɛdɔ hom ɔnam hom nyimpa ban nye dza hom yɛ ma hɛn nyinara.

Ne kasaa ɔkãa afe 2015 mu a wɔato no dzin “Ntotɔserɛ a ɔkɔ Me Nkyerɛbaa hɔ” no President Russell M. Nelson kãa dɛ:

Nyankopɔn ahenman nndzi mu, nna onnkotum edzi mu ber mbaa a wɔyɛ ahyɛmudzi krɔnkrɔn na wosie no nnkã ho, mbaa a wɔdze Nyankopɔn no tum na tumdzi kasa!

Ndɛ, … yehia mbaa a wonyim ma osi ma wodua hɔn gyedzi do ma ndzɛmba tsitsir bɔbɔ adze na wɔbɔ suban pa nye ebusua ebusua ho ban akokodur mu wɔ bɔn-yarfo wiadze yi. Yehia mbaa a wɔbotu hɔnho akora Nyame N’ahyɛmu mba do wɔ ahyɛmudzi kwan a ɔkɔ nkwagye ntowdo; mbaa a wonyim mbrɛ wosi nya ankorankor nyikyerɛ, wɔtse temple endowment mu tum na asomdwee ase; mbaa a wonyim mbrɛ wosi frɛ ɔsor tum ma ɔbɔ mba na ebusua ebusua ho ban na ɔhyɛ hɔn dzen; mbaa a wɔkyerɛkyerɛ nokwar.”3

Nkenyan nkyerɛkyerɛ yinom nyina tsim “Ebusua no: Dawurbɔ a wɔdze ma Wiadze,” a Asɔr a wɔdze asan ananmu aba no si nkyerɛkyerɛ na ndzeyɛɛ a ɔyɛ Bɔadze no Ne nhyehyɛɛ ansaana Ɔrobɔ asaase yi ne fapem no do.

III.

Afei merebɛkasa akyerɛ etsiefo yi mu nkumabaa no. Me nkyerɛbaa nkumabaa adɔfo, osian hom nyimdzee wɔ Jesus Christ asɛmpa nsan-ananmu no ntsi, hom yɛ soronko. Hom nyimdzee no bɛma woetum egyina worinyin mu ho nkõdzen biara ano. Fitsi ber a hom susuar no hom ayɛ dwumadzi na nhyehyɛɛ a woetu hom talent horow, tse dɛ akyerɛw, dɔm mu kasa na nhyehyɛɛ ne nyɛe no mpon. Hom esũa suban pa na mbrɛ hom bɔkõ etsĩa nsɔhwɛ no dɛ wobedzi ator, wobowia adze, anaa wɔbɔnom nsãdzen anaa ndur bɔn.

Hom soronkoyɛ no ɔdaa edzi wɔ nhwehwɛmu a North Carolina Esũapon bi yɛɛ wɔ America mbasirmba na nyamesom ho. Charlotte Observer mu nkyerɛwee bi a ne dzin dze “Mormon Teens Cope Best: Study Finds They Top Peers at Handling Adolescence.” Nkyerɛwee no wiei dɛ “Mormonfo na wodzi kan kwetsir esian suban, wɔyɛ adze wɔ skuul na wɔwɔ enyida pa wɔ ndaamba ho.” Nhwehwɛmufo no mu kor a ɔyɛɛ hɛn mbabun mu dodowara kokoamu mpɛnsapɛnsamu no kãa dɛ “Biribiara a yɛhwɛɛ no, nna ɔda edzi pefee: Mormonfo na wodzi kan.”4

Dɛn ntsi na worinyin mu ho nkõdzen no, hom tum sɔw no yie kyɛn nkaafo no? Nkataasia, osiandɛ hom tse hɛn Ɔsor Egya Ne nhyehyɛɛ kɛse no ase. Iyi kyerɛ hom hom nyimpa ban a hom yɛ na hom abrabɔ ho botae. Mbabun a wɔwɔ dɛm ntseasee no na wodzi kan wɔ nsɛnhia ne nsiesie na wodzi kan san mu yi dza oye. Hom nyim dɛ hom benya Ewuradze No mboa dze edzi konyim wɔ worinyin mu ho nkõdzen nyina do.

Siantsir kor so a hom yɛ ndam nye dɛ hom tse ase dɛ hom yɛ Ɔsor Egya a Ɔdɔ hom Ne mba. Megye dzi dɛ hom nyim hɛn asɔr ndwom tsitsir no “Dearest Children, God Is Near You.” Ne nyiyimu mu a odzi kan a hɛn nyina yɛatow na yɛgye dzi no nyi:

Mbofra adɔfo pa, Nyankopɔn bɛn hom,

Ɔhwɛ hom do adzekyee nye adzesaa,

Na Ɔpɛ dɛ Ɔyɛ hom Ne dze na Ohyira hom,

Sɛ hom per yɛ dza oye a.5

Nkyerɛkyerɛ ebien na ɔwɔ dɛm nkyekyɛmu yi mu: Odzi Kan, Ɔsor Egya bɛn hɛn na Ɔhwɛ hɛn do adzekyee nye adzesaa. Dwen iyi ho! Nyame dɔ hɛn, Ɔbɛn hɛn, na Ɔhwɛ hɛn do. Otsĩa Ebien, Ɔpɛ dɛ Ohyira hɛn ber a “yɛper dɛ yɛbɛyɛ dza oye.” Awerɛkyekyesɛm wɔ hɛn ahomtsew na nkõdzen ber bɛn nye yi!

Nyew, nkataasia, woehyira hom na hom yɛ nwanwa, mbom hom tse dɛ Ɔsor Egya Ne mba nyina no, hom hia dɛ hom “per yɛ dza oye.”

Ha no mubotum ama hom afotu wɔ ndzɛmba asorɔtow pii ho, naaso maasan mu eyi dɛ mebɛkasa afa ebien ara ho.

M’afotu a odzi kan no fa mobile phone ho. Ndaansa yi nhwehwɛmu a wɔyɛɛ no ɔman no mu nyina no wohun dɛ mbasirmba a wɔwɔ American mu ɔfã na no mboree na wɔhwer mber mbordo wɔ hɔn mobile phone do. Hɔn mu ɔha nkyɛmu 40 na hɔn mobile phone nnyi hɔn nkɛn a ɔyɛ hɔn atseetsee.6 Nna iyi taa si wɔ mbasiamba mu kyɛn mbanyimba mu. Me nkyerɛbaa nkumabaa—na mbaa mpanyimfo no so—ɔbɛyɛ nhyira ama hom abrabɔ sɛ hom bɛtsew hom mobile phone dwumadzi do na mbrɛ wɔdze hɔn werɛ twer do no.

M’afotu a otsĩa ebien no mpo ho hia dodow. Hom nyɛ ayamuyie mma nkaafo. Ayamuyie yɛ adze bi a mbabun hom mu dodowara reyɛ no dada. Mbabun mu binom a wɔwɔ sɔn binom mu akyerɛ kwan no ama hɛn nyina. Hɛn mbabun hɔn ayamuyie ndzeyɛɛ a wɔakyerɛ ama hɔn a wohia ɔdɔ na mboa no ekenyan hɛn. Akwan pii mu no hom ma dɛm mboa no na hom kyerɛ ɔdɔ ma homho nkorkor. Hɛn yamu a nkyɛ obiara bedzi hom fasusu no do.

Aber noara mu no, yenyim dɛ ɔsɛɛfo no sɔ hɛn nyina hwɛ dɛ yɛbɛyɛ etsirmɔdzen, iyi ho mfatoho pii daho wɔ hɔ, wɔ mbofra na mbabun mu mpo. Etsirmɔdzendze a ɔagye ntsenae no wɔ edzin pii, tse dɛ nsisi, wɔreyɛ kuw etsĩa obi, anaa wɔrobɔmu apow binom. Mfatoho yinom dze yaw ba adzesuafo mfɛfo anaa anyɛnkofo do. Me nkyerɛbaa nkumabaa, ɔnnyɛ Ewuradze enyigye dɛ yɛbɛyɛ etsiɔdzen anaa yɛatseetsee binom.

Mfatoho kor nyi. Minyim aberantsɛ bi, tukɔrnyi bi a ɔwɔ Utah ha, a wosii no atwetwe dɛ ɔson nonko, a no kurow mu kasa a ɔyɛ a ɔkã no kã ho. Mbabun atseyiefo kuw bi gyegyee noara ma ɔyɛɛ hɔn bi tuaa kaw wɔ kwan a ɔmaa wɔnye no too efiadze nda 70 ber a worususu dɛ wɔbɛpam no no. Minnyim dza ɔkãa mbabun kuw yi, a hɔn mu dodow yɛ Latter-day Saintfo tse dɛ hom no, naaso mutum hu atsetsee no no nsunsuando, sũahu a ɔyɛ yaw dodow na ɔakã Nyankopɔn Ne mba mu kor. Etsirmɔdzendze ndzeyɛɛ kumabaa botum enya nsunsuando kɛse noara.

Mitsee dɛm asɛm no, medze totoo dza hɛn nkɔnhyɛnyi, President Nelson, kãa no ndaansa yi wiadze nyina mu mbabun mpaabɔsom mu no. Oribisa hom na mbabun nkaa no nyina dɛ wɔmboa ma wɔmboaboa Israel ano no, ɔkãa dɛ: “Hom ngyina, nyɛ soronko mfi wiadze ho. Me nye hom nyim dɛ ɔsɛ dɛ hom bɛyɛ kan ma wiadze. Dɛm ntsi, Ewuradze hia hom ma hom hwɛbea, hom ndze, ndzeyɛɛ, na atarhyɛ ayɛ tse dɛ Jesus Christ osuanyi nokwafo.”7

Mbabun nsordaafokuw a President Nelson ato nsa afrɛ hom mbɛkã ho no renntseetsee homho nkorkor. Wobedzi Agyenkwa no Ne nkyerɛkyerɛ do dɛ wɔdze ɔdɔ bɛserɛ nkaafo na wɔadwen hɔnho, wɔadan hɔn aso sɛ wɔtse dɛ obi afom hɔn mpo a.

Wiadze mfɛndzanan ehyiadzi ber a wɔwoo hom mu dodowara mu nsɛnkã bi no, President Gordon B. Hinckley kamfoo “nkataasia ahoɔfɛwfo a wɔrobɔ mbɔdzen dze asɛmpa no abɔ bra.” Ɔdaa hɔn su edzi, tse dɛ ma mepɛ dɛ meda hom su edzi yi:

“Wɔyɛ ayamuyie ma hɔn ho nkorkor. Wɔhwehwɛ dɛ wɔhyɛ hɔn ho dzen nkorkor. Hɔn ho ayɛ mfaso ama hɔn awofo na efiefi wofi mu bae no. Wɔrebɛn mbaayɛ mu na wɔdze adwenpa a okenyan hɔn sesei no bɛhen hɔn abrabɔ nyina mu.”8

Dɛ meyɛ Ewuradze no somfo yi, nkataasia mese hom dɛ wiadze hia hom papayɛ na hom dɔ. Hom nyɛ ayamuyie mma hom ho nkorkor. Jesus kyerɛkyerɛɛ dɛ yɛndodɔ hɛn ho nkorkor na yɛnyɛ nkaafo dɛ: mbrɛ yɛpɛ dɛ wɔyɛ ma hɛn no. Ber a yɛper dɛ yɛbɛyɛ ayamuyie no, yɛtwe bɛn Ɔno na No ɔdɔ nhyɛdo no.

Me nkyerɛbaa adɔfo, sɛ hom tseetsee anaa hom yɛ dza ɔnnsɛ a—dɛ ankorankor anaa hom hyɛ kuw bi mu a—hom nsi no pi seseiara dɛ hom bɛsesã na hom ahyɛ nkaafo no nkuran ma wɔasesã. Ɔno nye m’afotu, na medze ma hom dɛ Ewuradze Jesus Christ No somfo osiandɛ No Sunsum ekenyan me dɛ menkasa mfa asɛntsir a ohia yi ho. Megye dase wɔ hɛn Agyenkwa, Jesus Christ ho, Ɔno a Ɔkyerɛkyerɛɛ hɛn dɛ yɛndodɔ hɛnho dɛ mbrɛ Ɔdɔɔ hɛn no. Mobɔ mpaa dɛ yɛbɛyɛ dɛm ara, wɔ Jesus Christ dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Hwɛ Sara Berg, “Nation’s Latest Challenge: Too Few Children,” AMA Wire, Obiradzi 18, 2018, wire.ama-assn.org.

  2. Teachings of Gordon B. Hinckley (1997), 387, 390; hwɛ M. Russell Ballard, “Mothers and Daughters,” Liahona, Esusow Aketseaba 2010, 18 (wɔ Daughters in My Kingdom: The History and Work of Relief Society [2011], 156) so.

  3. Russell M. Nelson, “A Plea to My Sisters,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2015, 96; hwɛ Russell M. Nelson, “Children of the Covenant,” Ensign, Esusow Aketseaba 1995, 33 so.

  4. Nhwehwɛmu no Oxford University Press na wɔdze too gua dɛ Christian Smith na Melinda Lundquist Denton, Soul Searching: The Religious and Spiritual Lives of American Teenagers (2005).

  5. “Dearest Children, God Is Near You” Hymns, nkanee 96.

  6. Hwɛ “In Our Opinion: You Don’t Need to Be Captured by Screen Time,” Deseret News, Dzifuu 31, 2018, deseretnews.com.

  7. Russell M. Nelson, “Hope of Israel” wiadze nyina mu mbabun mpaabɔsom, Obiradzi 3, 2018), 8, broadcasts.lds.org.

  8. Gordon B. Hinckley, “The Need for Greater Kindness,” Liahona, Esusow Aketseaba 2006, 60–61.