Urobte to, na čom najviac záleží

Nie je to tak dávno, čo pocítila drahá priateľka nabádanie, že má navštíviť jednu ženu vo svojom zbore. Keďže ju takmer nepoznala, vypustila toto nabádanie z hlavy – jednoducho jej to nedávalo zmysel. Ale keďže sa jej táto myšlienka neustále vracala, rozhodla sa konať na základe nabádania. Pretože mala ohľadom blížiacej sa návštevy nepríjemné pocity, rozhodla sa, že ak sestre niečo vezme, pomôže jej to zmierniť úzkosť. Zaiste nemohla prísť s prázdnymi rukami! Kúpila teda nádobu zmrzliny a vydala sa začať to, čoho sa obávala, že by mohla byť nepríjemná návšteva.

Zaklopala na dvere ženy a sestra zakrátko otvorila. Moja priateľka jej podala zmrzlinu v hnedom papierovom vrecku a rozhovor sa začal. Netrvalo dlho, kým si moja priateľka uvedomila, prečo bola návšteva potrebná. Keď spolu sedeli na verande, táto žena jej odhalila množstvo výziev, ktorým čelila. Po hodine rozprávania v teplom letnom počasí si moja priateľka všimla, ako sa zmrzlina topí cez hnedé papierové vrecko.

Zvolala: „Je mi tak ľúto, že sa ti zmrzlina roztopila!

Žena sladko odpovedala: „To je v poriadku! Mám intoleranciu na laktózu!“

Pán povedal prorokovi Lechímu vo sne: „Požehnaný si ty, Lechí, pre veci, ktoré si vykonal.“¹

Byť učeníkom Ježiša Krista znamená viac než len dúfať alebo veriť. Vyžaduje si to úsilie, konanie a odhodlanie. Vyžaduje si to, aby sme niečo robili, boli „činiteľmi slova, a nie len poslucháčmi“.²

Čo bolo v prípade roztopenej zmrzliny najdôležitejšie? Zmrzlina? Alebo to že moja priateľka jednoducho niečo urobila?

Mala som milý zážitok so zlatou mladou ženou, ktorá mi položila veľmi úprimnú otázku: „Sestra Cravenová, ako viete, že je niečo o Cirkvi pravdivé? Pretože ja nič necítim.“

Predtým, ako som sa pustila do odpovede, som jej najprv položila niekoľko otázok. „Povedz mi o svojom osobnom štúdiu písiem.“

Odpovedala: „Nečítam písma.“

Spýtala som sa: „A čo tvoja rodina? Študujete spolu príručku Poď, nasleduj Ma?“

Odpovedala: „Nie.“

Spýtala som sa na jej modlitby: „Čo cítiš, keď sa modlíš?“

Jej odpoveď: „Nemodlím sa.“

Moja odpoveď pre ňu bola jednoduchá: „Ak chceš niečo vedieť, budeš musieť niečo urobiť.“

Nie je to pravda pri všetkom, čo sa chceme naučiť alebo vedieť? Vyzvala som svoju novú priateľku, aby začala konať podľa evanjelia Ježiša Krista: modliť sa, študovať, slúžiť druhým a dôverovať Pánovi. Obrátenie nepríde pri ničnerobení. Prichádza cez moc Ducha Svätého, keď sa úmyselne snažíme získať poznanie tým, že sa pýtame, hľadáme a klopeme. Prichádza tým, že konáme.³

V Náuke a zmluvách Pán občas hovorí: „Nezáleží na tom.“⁴ Núti ma to premýšľať o tom, že ak na niektorých veciach nezáleží alebo na nich záleží menej, musia existovať veci, na ktorých záleží najviac. Pri našom úsilí niečo urobiť alebo urobiť čokoľvek si môžeme položiť otázku: „Na čom záleží najviac?“

Reklamy často používajú slogany ako „nevyhnutný“ alebo „na nezaplatenie“ v nádeji, že nás nalákajú, aby sme uverili, že produkt, ktorý predávajú, potrebujeme pre naše šťastie alebo pohodu. Je však to, čo predávajú, naozaj nevyhnutné? Naozaj to musíme mať? Naozaj na tom záleží?

Tu je niekoľko myšlienok na zváženie. Na čom záleží najviac?

• Koľko „páči sa mi“ dostaneme na našich príspevkoch na sociálnych sieťach? Alebo ako veľmi nás náš Nebeský Otec miluje a váži si nás?

• Nosíme najnovší trend v oblečení? Alebo prejavujeme úctu k nášmu telu tým, že sa obliekame skromne?

• Hľadáte odpovede prostredníctvom vyhľadávania na internete? Alebo dostávate odpovede od Boha prostredníctvom Ducha Svätého?

• Chcete mať toho viac? Alebo sme spokojné s tým, čo nám bolo dané?

Prezident Russell M. Nelson učí:

„S Duchom Svätým ako svojím spoločníkom môžete vidieť priamo cez kultúru celebrít, ktorá zmieta našu spoločnosť. Môžete byť múdrejší ako predchádzajúce generácie. …

Stanovte štandard pre zvyšok sveta!“⁵

Vyžaduje si úsilie, aby ste sa sústredili na to, čo je skutočne nevyhnutné pre trvalú radosť. Satanovi by sa nič nepáčilo viac ako to, aby sme svoje večné hodnoty zahodili, čo nás povedie k tomu, aby sme strácali drahocenný čas, talenty alebo duchovnú silu na veci, na ktorých nezáleží. Vyzývam každú z nás, aby sme s modlitbou uvažovali o veciach, ktoré nás odvádzajú od robenia toho, na čom záleží najviac.

Učiteľka nášho najstaršieho syna učila svoju triedu v treťom ročníku ako „šéfovať svojmu mozgu“. Pre jej mladých študentov to bola pripomienka, že majú kontrolu nad svojimi myšlienkami, a preto môžu mať pod kontrolou to, čo robia. Pripomínam si, aby som „šéfovala svojmu mozgu“, keď zistím, že som unášaná smerom k menej dôležitým veciam.

Jeden študent strednej školy mi nedávno povedal, že medzi niektorými mladými v Cirkvi sa stalo populárnym ignorovať prikázania s premysleným plánom činiť pokánie neskôr. „Je to akýsi odznak cti,“ povedal mi. Pán určite bude aj naďalej odpúšťať tým, ktorí pokorne činia pokánie „so skutočným zámerom“.⁶ Ale Spasiteľovo milosrdné uzmierenie by sa nikdy nemalo používať takýmto posmešným spôsobom. Poznáme podobenstvo o jednej stratenej ovci. Samozrejme, pastier opustí ostatných 99 oviec, aby našiel tú, ktorá sa zatúlala. Viete si však predstaviť, akú radosť má Dobrý pastier z tých, ktorí sa rozhodnú byť tými 99? Tými, ktorí držia spolu a pomáhajú si žiť podľa svojich zmlúv? Dokážete si predstaviť, aký by bol svet, vaša škola, práca alebo váš domov, keby bolo populárne byť poslušným? Nie je to o tom robiť život dokonale – ide o to, aby sme našli radosť, keď robíme to, čo je v našich silách, aby sme žili podľa zmlúv, ktoré sme uzavreli s Pánom.

Keďže svet čoraz viac pochybuje o Bohu a zmätok a tlak narastajú, toto je čas, kedy musíme zostať čo najbližšie k prorokovi. A pretože je Pánov hovorca, môžeme mu veriť, že to, k čomu nás nabáda, radí a prosí nás, aby sme urobili, sú veci, na ktorých záleží najviac.

Aj keď to nemusí byť ľahké, vždy existuje spôsob, ako urobiť správnu vec. Keď sa jedna mladá žena v škole rozprávala so skupinou priateľov, pocítila ako sa jej srdce zachvelo, keď sa rozhovor zmenil na kritiku štandardov Cirkvi. Uvedomila si, že nemôže zostať ticho – musí niečo urobiť. S úctou hovorila o láske Nebeského Otca a o tom, ako prikázania, ktoré dal, majú žehnať a chrániť Jeho deti. Bolo by pre ňu oveľa jednoduchšie nerobiť nič. Na čom však záležalo najviac? Splynúť s davom? Alebo stáť ako svedkyňa Božia „vo všetkých dobách a vo všetkých veciach, a na všetkých miestach“?⁷

Ak má znovuzriadená Cirkev Ježiša Krista vyjsť z temnoty, my musíme vyjsť z temnoty. Ako ženy dodržiavajúce zmluvy musíme vyžarovať svetlo evanjelia po celom svete tým, že vystúpime z radu a vynikneme. Robíme to spolu ako Božie dcéry – sila 8,2 milióna žien od 11. roku veku, ktorých práca je úplne rovnaká. Zhromažďujeme Izrael, keď sa zúčastňujeme na diele spásy a povýšenia: usilujeme sa žiť podľa evanjelia Ježiša Krista, staráme sa o tých, ktorí to potrebujú, pozývame všetkých, aby prijali evanjelium a spájame rodiny na večnosť.⁸ Evanjelium Ježiša Krista je evanjeliom činu a evanjeliom radosti! Nepodceňujme našu schopnosť robiť tie veci, na ktorých najviac záleží. Naše božské dedičstvo nám dáva odvahu a sebadôveru robiť a byť všetkým, čím náš milujúci Nebeský Otec vie, že môžeme byť.

Téma mládeže pre tento rok je z Prísloví 3:5 – 6:

„Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom, a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.

Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky.“

Kľúčovým prvkom dôvery v Pána je postupovať vpred, veriac, že nás povedie, aj keď nebudeme mať všetky odpovede.

Sestry, nejde o zmrzlinu. A nejde o to, aby sme robili ešte viac. Ide o robenie toho, na čom záleží. Ide o uplatňovanie Kristovej náuky v našich životoch, keď sa snažíme stať viac takými, ako je On.

Čím viac budeme pracovať na tom, aby sme zostali pevne na ceste zmluvy, tým viac bude rásť naša viera v Ježiša Krista. Čím viac naša viera porastie, tým viac budeme túžiť činiť pokánie. A čím viac budeme činiť pokánie, tým viac posilníme náš zmluvný vzťah s Bohom. Tento zmluvný vzťah nás priťahuje do chrámu, lebo dodržiavanie chrámových zmlúv je spôsob, akým vytrváme až do konca.

Keď sústredíme svoj život na Ježiša Krista, budeme vedení k tomu, aby sme robili to, na čom najviac záleží. A budeme požehnaní duchovnou silou, spokojnosťou a radosťou! V mene Ježiša Krista, amen.