Statočné učeníctvo v neskorších dňoch

Morálna sloboda jednania je vzácnym Božím darom pre každé Jeho dieťa.¹ Sme „slobodní, aby sme si zvolili slobodu a večný život skrze veľkého Prostredníka všetkých ľudí, alebo si zvolili zajatie a smrť podľa zajatia a moci diablovej“.² Boh nás nebude nútiť konať dobro, a diabol nás nemôže nútiť konať zlo.³ Aj keď si niekto možno myslí, že smrteľnosť je nejakým súbojom medzi Bohom a protivníkom, stačí jedno slovo od Spasiteľa „a satan je umlčaný a vyhnaný. … Je to [naša] sila, ktorá je skúšaná, nie Božia“.⁴

Nakoniec budeme žať to, čo sme zasiali svojimi celoživotnými rozhodnutiami.⁵ Čo teda hovorí súhrn našich myšlienok, túžob, slov a skutkov o našej láske k Spasiteľovi, Jeho vyvoleným služobníkom a Jeho znovuzriadenej Cirkvi? Znamenajú pre nás naše krstné, kňazské a chrámové zmluvy viac ako chvála sveta alebo počet „lajkov“ na sociálnych sieťach? Je naša láska k Pánovi a Jeho prikázaniam silnejšia ako láska k čomukoľvek alebo komukoľvek inému v tomto živote?

Protivník a jeho nasledovníci sa vždy snažili zničiť Kristove diela a diela Jeho prorokov. Spasiteľove prikázania si mnohí v dnešnom svete odôvodnili ako nezmyselné, ak nie celkom odignorovali. Poslovia Boží, ktorí učia „nepohodlné“ pravdy, sú často odmietaní. Dokonca aj sám Spasiteľ bol nazvaný „žráčom a pijanom vína“⁶ a obvinený z narúšania verejnej mienky a rozdeľovania. Slabé a zákerné duše „sa radili, ako by Ho podchytili v reči“⁷ a Jeho „sekte“ raných kresťanov sa všade protivilo.⁸

Spasiteľ a Jeho prví nasledovníci čelili vážnemu vnútornému i vonkajšiemu odporu a my prežívame to isté. Dnes je takmer nemožné odvážne žiť podľa našej viery bez toho, aby sme aspoň občas neprilákali niekoľko skutočných a virtuálnych prstov sveta, ktoré na nás ukazujú. Nasledovanie Spasiteľa so sebaistotou prináša naplnenie, ale niekedy sa môžeme dostať do hľadáčika tých, ktorí presadzujú filozofiu „jedzte,pite a veseľte sa“⁹, v ktorej viera v Krista, poslušnosť a pokánie sú nahradené ilúziou, ktorá hovorí, že Boh nám pár hriechov odpustí, pretože nás tak veľmi miluje.

Hovoriac „či už vlastným hlasom [Jeho] alebo hlasom služobníkov [Jeho],“¹⁰ nepovedal Spasiteľ o dnešných dňoch, že „príde čas, keď (ľudia) neznesú zdravé učenie, ale pretože chcú počúvať len to, čo sa im páči, budú si podľa svojich žiadostí zháňať učiteľov“, a že mnohí „odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam“?¹¹ Či nenariekal „darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím)“?¹² Nevaroval nás predsa, že „spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov“?¹³ Nepredvídal azda, že „zlo sa bude nazývať dobrom a dobro zlom“¹⁴ a že „nepriateľmi človeku budú vlastní domáci“?¹⁵

A čo my? Mali by sme byť zastrašení alebo by sme sa mali báť? Mali by sme žiť podľa svojho náboženstva mimo zraku druhých? Určite nie! S vierou v Krista sa nemusíme báť potupy od ľudí, ani sa obávať ich hanobenia.¹⁶ So Spasiteľom na čele a so žijúcimi prorokmi, ktorí nás vedú a usmerňujú, „kto môže byť proti nám“?¹⁷ Verme si, neospravedlňujme sa, buďme statoční, nie nesmelí, verní, nie bojazliví pri tom, ako v týchto posledných dňoch držíme Pánovo svetlo.¹⁸

Spasiteľ jasne povedal: „Ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom. … Kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom.“¹⁹

Preto, hoci by niekto možno uprednostnil Boha, ktorý prichádza bez prikázaní, odvážne svedčme slovami staršieho D. Todda Christoffersona, ktorý povedal, že „Boh, ktorý nemá žiadne požiadavky je praktickým ekvivalentom Boha, ktorý neexistuje“.²⁰

Aj keď by si niekto chcel radšej sám vybrať prikázania, ktoré bude nasledovať, s radosťou prijmime Spasiteľovo pozvanie „žiť z každého slova, ktoré vychádza z úst Božích“.²¹

Hoci mnohí veria, že Pán a Jeho Cirkev schvaľujú činenie čohokoľvek, čo si srdce naše praje²², statočne hlásajme, že nie je správne chodiť „za väčšinou páchať zlo“²³, pretože „davy nemôžu za dobré vyhlásiť to, čo Boh vyhlásil za zlé“.²⁴

„Ó, pamätaj, pamätaj … aké prísne [a zároveň oslobodzujúce] sú prikázania Božie.“²⁵ Ich jasné vyučovanie sa niekedy môže považovať za prejav netolerancie. Ukážme preto s úctou, že je nielen možné, ale aj nevyhnutné milovať Božie dieťa, ktoré vyznáva iné názory ako my.

Môžeme prijať a rešpektovať iných bez toho, aby sme podporovali ich presvedčenie alebo činy, ktoré nie sú v súlade s vôľou Pána. Obetovať pravdu na oltár príjemnosti a spoločenskej žiadúcnosti nie je potrebné.

Sion a Babylon nie sú zlučiteľní. „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom.“²⁶ Spomeňme si všetci prenikavú otázku Spasiteľa: „Čo ma oslovujete: Pane, Pane! a nečiníte, čo hovorím?“²⁷

Prejavujme svoju lásku k Pánovi úprimnou, dobrovoľnou poslušnosťou.

Ak máte pocit, že ste sa ocitli medzi svojím učeníctvom a svetom, nezabudnite, prosím, že váš milujúci Spasiteľ „ponúka pozvanie … , lebo rameno milosrdenstva je [k vám] vztiahnuté a on hovorí: Čiňte pokánie a ja vás prijmem“.²⁸

Prezident Russel M. Nelson učil, že Ježiš Kristus „vykoná medzi dneškom a dňom, kedy znova príde, niektoré zo Svojich najmocnejších skutkov“.²⁹ Učil však tiež, že „tí, ktorí si zvolia cestu Pána, budú pravdepodobne znášať prenasledovanie“.³⁰ Byť „uznaní za hodných znášať potupu pre Jeho meno“³¹ môže byť niekedy naším údelom, zatiaľ čo „dovoľujeme, aby mal Jeho hlas prednosť pred ostatnými“.³²

„Blahoslavený je,“ povedal Spasiteľ, „kto by sa nepohoršil na mne.“³³ Inde sa dozvedáme, že „tí, čo milujú Tvoj zákon, majú hojne pokoja a nemajú sa o čo potknúť“.³⁴ Nemajú sa o čo potknúť! Tak sa sami seba opýtajme: „Vydržím chvíľu, ale len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď sa pohorším?³⁵ Som pevne postavený na skale Ježiša Krista a Jeho služobníkov?“

Morálni relativisti zastávajú názor, že pravda je len spoločenský výmysel, že neexistujú žiadne morálne absolútne hodnoty. To, čo v skutočnosti hovoria je, že niet žiadneho hriechu³⁶, že „nech už človek [učiní] čokoľvek, nie je to zločin“³⁷ – toto je filozofia, ku ktorej sa protivník hrdo hlási! Dávajme si preto pozor na vlkov v ovčom rúchu, ktorí robia stále nábor a „často využívajú svoje intelektuálne výhrady, aby zakryli svoje [vlastné] poklesky v správaní“.³⁸

Ak naozaj chceme byť statočnými Kristovými učeníkmi, nájdeme si k tomu cestu. V opačnom prípade protivník ponúka lákavé alternatívy. Ako verní učeníci sa však „nemusíme ospravedlňovať za svoje presvedčenie, ani ustupovať od toho, o čom vieme, že je pravda“.³⁹

Na záver len niekoľko slov o 15 služobníkoch Božích, ktorí práve sedia za mnou. Zatiaľ čo svetskí ľudia „hovoria vidcom: Neviďte! a prorokom: Nepredvídajte nám“⁴⁰, tí verní sú „korunovaní požehnaniami zhora, áno, a prikázaniami, ktorých nie je málo, a zjaveniami v ich čase“.⁴¹

Nie je teda prekvapením, že títo muži sa často stávajú hromozvodom pre tých, ktorým nevyhovuje také Božie slovo, aké ho hlásajú proroci. Tí, ktorí odmietajú prorokov si neuvedomujú, že „ani jedno proroctvo Písma nepripúšťa samovoľný výklad“ alebo výsledok ľudskej vôle, „ale [že] Duchom Svätým vedení [hovoria] (svätí) ľudia Boží“.⁴²

Ako aj Pavol, títo muži Boží sa „nehanbia … za svedectvo o našom Pánovi“, a sú Jeho „väzňami“⁴³ v tom zmysle, že náuka, ktorú učia, nie je ich, ale je Toho, ktorý ich povolal. Tak ako Peter, nemôžu „nehovoriť o tom, čo … videli a počuli“.⁴⁴ Svedčím, že Prvé predsedníctvo a Kvórum Dvanástich sú dobrí a čestní muži, ktorí milujú Boha a Jeho deti a ktorí sú Ním milovaní. Mali by sme ich slová prijímať ako z Pánových vlastných úst „vo všetkej trpezlivosti a viere. Lebo konaním týchto vecí [nás] brány pekelné nepremôžu … a Pán Boh rozptýli pred [nami] moci temnoty“.⁴⁵

„Žiadna nesvätá ruka nemôže zastaviť toto dielo v postupe“⁴⁶; bude víťazoslávne pokračovať ďalej či už s vami alebo bez vás alebo bezo mňa, tak „vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť“.⁴⁷ Nenechajte sa zmiasť ani zastrašiť hlasnými zvukmi od protivníka vychádzajúcimi z veľkej a priestrannej budovy. Ich zúfalé decibely sa nevyrovnajú pokojnému vplyvu tichého, jemného hlasu volajúceho na zlomené srdcia a skrúšené duše.

Svedčím o tom, že Kristus žije, že je náš Spasiteľ a Vykupiteľ a že vedie Svoju Cirkev prostredníctvom Prvého predsedníctva a Kvóra dvanástich apoštolov, a tým nás uisťuje, že nie sme „zmietaní a hádzaní každým vetrom učenia“.⁴⁸

„Praví učeníci Ježiša Krista,“ učil prezident Nelson, „sú ochotní postaviť sa, prehovoriť a odlišovať sa od svetských ľudí. Sú nebojácni, oddaní a odvážni.“⁴⁹

Bratia a sestry, dnes je dobrý deň na to, aby sme boli dobrí! V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.