Náš vzťah s Bohom

Ako aj Jób v Starom zákone, niekto možno má v čase utrpenia pocit, že ho Boh opustil. Keďže vieme, že Boh má moc zabrániť akémukoľvek utrpeniu alebo ho odstrániť, môžeme byť v pokušení sťažovať sa, ak to neurobí, a možno sa pýtať: „Ako môžem veriť v Boha, ak mi neposkytuje pomoc, o ktorú sa modlím?“ Spravodlivý Jób povedal v jednom okamihu svojich ťažkých skúšok:

„Vedzte, že Boh mi ukrivdil a že On ma obtočil svojou sieťou.

Ja kričím: Násilie! No odpoveď nedostávam; o pomoc volám, ale právo niet.“¹

Vo Svojej odpovedi sa Boh pýta Jóba: „Mňa chceš obviňovať, aby si sa ospravedlnil?“² Alebo inými slovami: „Dokonca mňa dáš do omylu? Odsúdiš ma, aby si bol ospravedlnený?“³ Jehova dôrazne pripomína Jóbovi Svoju všemohúcnosť a vševedúcnosť a Jób v najhlbšej pokore priznáva, že nemá nič, čo by sa čo i len trochu približovalo k Božiemu poznaniu, moci a spravodlivosti, a nemôže Všemohúceho súdiť:

„Uznávam, že Ty všetko môžeš,“ povedal, „a nijaký Tvoj zámer nemožno prekaziť.

… Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme. …

Preto odvolávam a kajám sa v prachu a popole.“⁴

Jób mal nakoniec výsadu vidieť Pána a „Hospodin požehnal posledné dni Jóbove viac ako prvé“.⁵

Je naozaj pochabé, keď si so svojou smrteľnou krátkozrakosťou dovolíme súdiť Boha, ak si napríklad pomyslíme: „Nie som šťastný, takže Boh určite niečo robí zle.“ On nám, Svojim smrteľným deťom v padlom svete, ktoré tak málo poznajú minulosť, prítomnosť a budúcnosť, vyhlasuje: „Všetky veci sú prítomné predo mnou, lebo ja ich všetky poznám.“⁶ Jákob múdro varuje: „Nesnažte sa radiť Pánovi, ale snažte sa brať radu z ruky jeho. Lebo hľa, vy sami viete, že on radí v múdrosti a v spravodlivosti, a vo veľkom milosrdenstve, vo veci všetkých diel svojich.“⁷

Niektorí nesprávne chápu Božie zasľúbenia a myslia si, že poslušnosť voči Bohu prináša konkrétne výsledky podľa pevne stanoveného harmonogramu. Možno si hovoria: „Ak budem usilovne slúžiť na misii na plný úväzok, Boh ma požehná šťastným manželstvom a deťmi,“ alebo „ak sa zdržím robenia domácich úloh v nedeľu, Boh ma požehná dobrými známkami,“ alebo „ak budem platiť desiatky, Boh ma požehná tou prácou, po ktorej tak túžim.“ A ak sa život nevyvíja presne takto alebo podľa očakávaného rozvrhu, pomyslia si možno, že ich Boh zradil. V Božej ekonomike však nie sú veci také mechanické. O Božom pláne by sme nemali uvažovať ako o vesmírnom automate, kde si (1.) vyberieme požadované požehnanie, (2.) vložíme požadovanú sumu dobrých skutkov a (3.) objednávka je okamžite vybavená.⁸

Boh skutočne dodrží Svoje zmluvy a zasľúbenia, ktoré dal každému z nás. S tým si starosti robiť nemusíme.⁹ Uzmierujúca moc Ježiša Krista – ktorý zostúpil pod všetky veci a potom vystúpil na výsosti¹⁰ a ktorému je daná všetka moc na nebi a na zemi¹¹ – zaručuje, že Boh Svoje zasľúbenia splniť môže a aj ich splní. Dodržiavať Jeho zákony a ctiť si ich je dôležité. Avšak nie každé požehnanie, ktoré je podmienené poslušnosťou zákonu¹² je vytvorené, navrhnuté a načasované podľa našich očakávaní. Robíme, čo je v našich silách, ale riadenie požehnaní, časných aj duchovných, musíme prenechať Jemu.

Prezident Brigham Young vysvetlil, že jeho viera nebola založená na určitých výsledkoch alebo požehnaniach, ale na svedectve a vzťahu s Ježišom Kristom. Povedal: „Moja viera nespočíva v Pánovom pôsobení na ostrovoch morských, v tom, že sem priviedol ľudí, … ani v milostiach, ktoré udeľuje tomu alebo onomu ľudu, ani v tom, či sme alebo nie sme požehnaní. Moja viera spočíva v Pánovi Ježišovi Kristovi a v mojom poznaní, ktoré som od Neho dostal.“¹³

Na našom pokání, poslušnosti, službe a obetiach záleží. Chceme byť medzi tými, ktorých Eter opisuje ako „vždy oplývajúcimi dobrými skutkami“.¹⁴ Ale nie je to tak kvôli nejakým súpisom v nebeských účtovných knihách. Na týchto veciach záleží, pretože nás zapájajú do Božieho diela a sú prostriedkami, vďaka ktorým s Ním spolupracujeme na našej vlastnej premene z prirodzeného človeka na svätého.¹⁵ Náš Nebeský Otec nám ponúka Seba samotného a Svojho Syna, blízky a trvalý vzťah s Nimi prostredníctvom milosti a sprostredkovania Ježiša Krista, nášho Vykupiteľa.

Sme Božie deti, určené pre nesmrteľnosť a večný život. Náš údel je, aby sme boli Jeho dedičia, „spoludedičia Kristovi“.¹⁶ Náš Otec je ochotný viesť každého z nás po Svojej zmluvnej ceste krokmi, ktoré sú navrhnuté podľa našich individuálnych potrieb a prispôsobené Jeho plánu pre naše konečné šťastie s Ním. Môžeme očakávať rastúcu dôveru a vieru v Otca a Syna, rastúci pocit Ich lásky a neustálu útechu a vedenie Ducha Svätého.

Napriek tomu táto cesta nemôže byť pre nikoho z nás ľahká. Na to, aby to bolo ľahké, je potrebné príliš veľa zušľachťovania. Ježiš povedal:

„Ja som pravý vínny kmeň a môj Otec je vinohradník.

Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, [Otec] odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia.“¹⁷

Proces očisty a očisťovania, ktorý riadi Boh, bude niekedy nevyhnutne krutý a bolestivý. Pripomeňme si Pavlov výraz, že sme „spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení“.¹⁸

Takže namiesto toho, aby ste sa uprostred tohto zušľachťovacieho ohňa na Boha hnevali, radšej sa k Nemu priblížte. Vzývajte Otca v mene Syna. Deň za dňom s Nimi kráčajte v Duchu. Dovoľte Im, aby časom prejavili voči vám Svoju vernosť. Poďte Ich skutočne spoznať a skutočne spoznajte seba.¹⁹ Nechajte zvíťaziť Boha.²⁰ Spasiteľ nás uisťuje:

„Počúvajte toho, kto je obhajcom u Otca, kto obhajuje vašu vec pred ním –

Hovoriac: Otče, pozri na utrpenia a smrť toho, ktorý žiadny hriech neučinil, v ktorom sa ti dobre zaľúbilo; pozri na krv Syna svojho, ktorá bola preliata, krv toho, ktorého si dal, aby si ty sám mohol byť oslávený;

A preto, Otče, ušetri týchto bratov mojich, ktorí veria v meno moje, aby mohli prísť ku mne a mať večný život.“²¹

Spomeňme si na príklady niekoľkých verných mužov a žien, ktorí dôverovali Bohu a boli si istí, že ich v živote i v smrti čaká Jeho sľúbené požehnanie. Ich viera nebola založená na tom, čo Boh za konkrétnych okolností alebo v určitom čase urobil alebo neurobil. Bola založená na tom, že Ho poznali ako dobrotivého Otca a Ježiša Krista ako svojho verného Vykupiteľa.

Keď mal egyptský kňaz Elkenov obetovať Abraháma, Abrahám volal k Bohu o svoju záchranu, a Boh ho zachránil.²² Abrahám žil, aby sa stal otcom verných ľudí, ktorých potomstvo požehná všetky rodiny zeme.²³ Ten istý kňaz Elkenov predtým na tom istom oltári obetoval tri panny, ktoré „pre cnosť svoju; nechceli sa skloniť, aby uctievali bohov z dreva alebo z kameňa“.²⁴ Zomreli ako mučeníčky.

Keď bol starý Jozef mladý, jeho vlastní bratia ho predali do otroctva a on sa vo svojom trápení obrátil na Boha. Postupne sa v dome svojho pána v Egypte dostal do popredia , ale neskôr bol kvôli obvineniu Pótifarovej manželky o všetko pripravený. Jozef si mohol pomyslieť: „Takže za dodržiavanie zákonu cudnosti dostanem žalár.“ Namiesto toho sa naďalej obracal k Bohu a darilo sa mu aj v žalári. Joseph sa spriatelil s väzňom, ktorý sľúbil, že mu pomôže ale napriek tomu na Josepha zabudol po tom, čo sa vrátil na svoje miesto na faraónovom dvore. Joseph týmto utrpel ďalšie zdrvujúce sklamanie. Ako viete, Pán v pravý čas zasiahol a postavil Josepha na najvyššie miesto dôvery a moci vedľa faraóna a to Josephovi umožnilo zachrániť dom Izraela. Joseph by určite mohol potvrdiť, „že milujúcim Boha … všetky veci slúžia na dobro“.²⁵

Abinadi chcel naplniť svoje božské poverenie. „Ja dokončím posolstvo svoje,“ povedal, „a potom nezáleží na tom, [čo sa so mnou stane], ak budem spasený.“²⁶ Nebol ušetrený mučeníckej smrti, ale určite bol zachránený v Božom kráľovstve a jeden jeho vzácny obrátený, Alma, zmenil priebeh nefitských dejín vedúcich až k príchodu Krista.

Alma a Amulek boli vďaka svojej prosbe vyslobodení z väzenia v Ammonii a ich prenasledovatelia boli zabití.²⁷ Predtým však tí istí prenasledovatelia hodili veriace ženy a ich deti do zúrivého ohňa. Alma bol v agónii, keď bol svedkom tejto strašnej scény a bol nútený Duchom, aby nevyužil Božiu moc na ich zachránenie pred plameňmi²⁸, aby boli v sláve prijatí k Bohu.²⁹

Prorok Joseph Smith sa trápil v žalári v Liberty v štáte Missouri, neschopný pomôcť Svätým, ktorí boli v krutej zime drancovaní a vyháňaní zo svojich domovov. „Ó Bože, kde si?“ Joseph zaplakal. „Ako dlho bude ruka tvoja zadržiavaná?“³⁰ Vo Svojej odpovedi Pán prisľúbil: „Protivenstvo tvoje a strasti tvoje potrvajú len malú chvíľku; a potom, ak v tom vytrváš dobre, Boh ťa povýši na výsosti. … Nie si ešte ako Jób.“³¹

Nakoniec mohol Jozef spolu s Jóbom vyhlásiť:„I keby ma [Boh] zabil, budem dúfať v neho.“³²

Starší Brook P. Hales rozprával príbeh sestry Patricie Parkinsonovej, ktorá sa narodila s normálnym zrakom, ale keď mala 11 rokov, oslepla.

Starší Hales rozprával: „Pat poznám už veľa rokov a nedávno som jej povedal, že som vždy obdivoval, že je vždy pozitívna a šťastná. Odpovedala: ‚Nuž, nebol si so mnou doma, však? Mám svoje chvíle. Mávam dosť silné záchvaty depresie a veľa plačem.‘ Avšak dodala: ‚Od chvíle, keď som začala strácať zrak, bolo to zvláštne, ale vedela som, že Nebeský Otec a Spasiteľ sú s mojou rodinou a so mnou. … Tým, ktorí sa ma pýtajú, či som nahnevaná, pretože som slepá, odpovedám: ‚Na koho by som sa hnevala? Nebeský Otec je v tom so mnou; nie som sama. On je stále so mnou.‘“³³

Požehnanie blízkeho a trvalého vzťahu s Otcom a Synom je nakoniec to, čo hľadáme. To je práve to, na čom záleží a vždy to za to stojí. „že utrpenia terajšej [smrteľnej] doby nie sú rovné sláve, ktorá sa má zjaviť na nás“.³⁴ Svedčím o tom, že bez ohľadu na to, čo naša smrteľná skúsenosť prináša, môžeme dôverovať Bohu a nájsť v Ňom radosť.

„Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom, a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.

Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky.“³⁵

V mene Ježiša Krista, amen.