2013
Hoko ko ha Faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí
ʻOkatopa 2013


Hoko ko ha Faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí

Mei ha lea ʻi ha fakatahaʻanga lotu naʻe fai ʻi he Senitā Akoʻanga Fakafaifekau ʻi Polovó he ʻaho 24 ʻo Sune 2011.

ʻĪmisi
ʻEletā David A. Bednar

Te ke lava ʻo fai ʻeni. ʻOku ʻafioʻi ʻe he ʻEiki ʻokú ke fakafofongaʻi mo tauhí te ke lava ʻo fai ʻeni. ʻOku ou ʻilo te ke lava ʻo fai ʻeni.

Ko e ʻAposetoló, ʻoku fuofua hoko, pea mo ʻuluaki hoko maʻu pē ko ha faifekau. ʻI he ʻuhinga ko iá, ʻoku ou mātuʻaki fiefia ke lau kimoutolu ko ha kau kaungā tamaioʻeiki he ngāue mahuʻinga ʻo e ngaahi ʻaho kimui ní.

ʻĪmisi
Elder missionaries teaching people outdoors.

Ko e Hā ʻa e Faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí?

Ko ha faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí ko ha tamaioʻeiki ia ʻa e ʻEikí, naʻe uiuiʻi ʻi he kikite mo ʻosi fakamafaiʻi ʻi he hilifaki ʻo e ngaahi nimá, ʻokú ne malangaʻi e ongoongolelei taʻengata ʻa e Fakamoʻuí kuo fakafoki maí ʻi Heʻene foungá (vakai, T&F 50:13–14, 17–24; T&F 68:1).

Ko e taumuʻa fakalūkufua ʻa ha faifekau ʻoku fakamatalaʻi ʻi he Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí ke “fakaafeʻi ha niʻihi kehe ke nau haʻu kia Kalaisi ʻaki hono tokoniʻi kinautolu ke nau tali ʻa e ongoongolelei kuo toe fakafoki maí, ʻo fakafou ʻi he tui kia Sīsū Kalaisi mo ʻEne Fakaleleí, fakatomalá, papitaisó, maʻu ʻa e foaki ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní, pea kātaki ʻo aʻu ki he ngataʻangá.”1

Ko e fatongia toputapu ke malangaʻi ʻi he mafai, ʻa e ongoongoleleí mo fakahoko hono ngaahi ouau fakamoʻuí ne ʻosi ngāueʻaki pē ia talu mei he taimi naʻe kapusi ai ʻa ʻĀtama mei he Ngoue ko ʻĪtení pea ʻe kei hoko atu pē kae ʻoua “kuo folofola ʻa Sihova Maʻongoʻonga kuo lava ʻa e ngāué.”2

Ngaahi Fiemaʻu ke Hoko ko ha Kau Faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí

ʻOku ou fie fakamatalaʻi ha tefitoʻi fie maʻu ʻe nima ki he hoko ko e kau faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí.

Fie maʻu #1: ʻOku mahino ki he kau faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí ʻoku nau ngāue mo fakafofongaʻi ʻa Sīsū Kalaisi.

ʻĪmisi
Jesus Christ with His arm around the shoulder of the Apostle Peter. Christ points to a large number of fish lying on the beach as He speaks to Peter. Two other men and a ship sit on the beach in the background.

ʻOku ʻilo mo mahino ki he kau faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí ʻa e taha ʻoku nau fakafofongaʻí, ʻuhinga ʻoku nau ngāue aí, mo e meʻa ke nau faí. ʻOku ui ʻa e kau faifekau taimi kakató ke nau ngāue mo vaheʻi fakalelei ko e kau tamaioʻeiki mo e kau fakafofonga ʻo e ʻEiki ko Sīsū Kalaisí. ʻOku tau fakamoʻoni ki Hono huafá pea mo e moʻoni, fakalangi, mo e misiona ʻo Sīsū Kalaisí ki he puleʻanga, faʻahinga, lea, mo e kakai kotoa pē (vakai, T&F 133:37).

ʻOku tau ʻofa he ʻEikí. ʻOku tau tauhi kiate Ia. ʻOku tau muimui ʻiate Ia. ʻOku tau fakafofongaʻi Ia.

Kuo pau ke hoko ʻEne ngaahi taumuʻá ko ʻetau ngaahi taumuʻa. ʻOku totonu ke hoko e meʻa ʻoku mahuʻingaʻia aí ko e meʻa ʻoku tau mahuʻingaʻia ai. ʻOku totonu ke hoko ʻEne ngāué ko ʻetau ngāue. ʻOku totonu ke hoko ʻEne ngaahi foungá ko ʻetau ngaahi founga. ʻOku totonu ke fakautuutu ange ʻa e hoko Hono finangaló ko hotau loto.

ʻI heʻetau hoko ko e kau fakafofonga ʻo e Huhuʻí, ʻoku tau malangaʻi leva e ngaahi tefitoʻi tokāteline mo e ngaahi tefitoʻi moʻoni ʻo ʻEne ongoongolelei kuo fakafoki maí ʻi he faingofua mo e mahinongofua. ʻOku ʻikai ke tau ʻoatu ha ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui pe fakamahamahalo. ʻOku tau fakahā mo fakamoʻoniʻi e moʻoni mahinongofua kuo fakafoki maí ʻi he founga ʻa e ʻEikí pea ʻi he mālohi ʻo Hono Laumālié.

ʻOku mahino ki he kau faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí ko e fatongia ke fakafofongaʻi ʻa e Fakamoʻuí pea mo fakamoʻoni kiate Iá ʻoku ʻikai toe ngata. Kātaki ʻo manatuʻi ia ʻi he meʻa kotoa ʻokú ke fakakaukauʻí, ʻi he meʻa kotoa ʻokú ke faí, pea mo e meʻa kotoa ʻokú ke fāifeinga ke aʻusiá, mo fakafofongaʻi lelei ia ʻi he fānau kotoa ʻa e Tamai Hēvaní ʻoku mou fengāueʻaki he taimi ní pea fai maʻu ai pē.

Fie maʻu #2: Ko e kau faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí ʻoku nau moʻui taau.

ʻĪmisi
A young man in Fiji praying.

Ko ha fie maʻu mahuʻinga peá te toki hoko ko ha faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí ke moʻui taau fakafoʻituitui ʻi he ʻao ʻo e Fakamoʻuí.

Tuku muʻa ke u lau atu ha fanga kiʻi moʻoni mahinongofua ʻoku mahino tatau pē mo e anga ʻo ʻeku ʻilo e foungá.

  • Ko e kau fakafofonga kitautolu kuo ʻosi fakamafaiʻi ʻo e Huhuʻi mo e Fakamoʻui ʻo e māmaní.

  • Kuo ui kitautolu ke tau fakahā ʻEne ongoongolelei kuo fakafoki mai mo taʻengatá.

  • He ʻikai lava ʻo ʻuliʻi kitautolu ʻaki e ngaahi meʻa ʻo e māmaní mo tau kei fakafofongaʻi Ia mo ngāue ʻaki e mālohí ʻi Hono huafa māʻoniʻoní.

  • He ʻikai ke tau lava ʻo tokoniʻi e kakai kehé ke nau ikunaʻi e nofopōpula ʻi he angahalá kapau ʻoku tau fihia mo kitautolu ʻi he angahalá (vakai, T&F 88:86).

  • He ʻikai ke tau lava ʻo tokoniʻi e kakai kehé ke nau ako ke fakatomala kapau kuo teʻeki ai ke tau ako kitautolu ke fakatomala fakalelei mo kakato.

  • Te tau toki lava pē ʻo fakahā mo malanga ʻaki e mālohí, ʻi he ngaahi meʻa pē ʻoku tau fāifeinga ke aʻusiá.

  • Te tau haʻisia ʻi he ʻao ʻo e ʻOtuá ʻi heʻetau ngaahi holi māʻoniʻoní pea mo ʻetau moʻui taau ke hoko ko hano kau fakafofongá.

ʻOku ʻikai fie maʻu kitautolu he lolotongá ni ke tau haohaoa. Ka kuo fekau ke tau maʻa mo ʻaʻeva angatonu he ʻao ʻo e Huhuʻi ʻo ʻIsilelí. “Ke maʻa ʻa kimoutolu ʻoku fua e ipu ʻa e ʻEikí” (T&F 38:42).

Ko e fakatomalá ko ha tefitoʻi moʻoni ʻo e ʻamanaki lelei mo e fakamoʻui—kae ʻikai ko e fakalotofoʻi mo e mole ʻo e ʻamanakí. ʻOku fakatupu loto-fakatōkilalo moʻoni ʻa e fakatomalá—ka ʻoku ʻikai fakailifia. Ko e fakatomalá ʻoku fie maʻu maʻu pē mo fakafiemālie, lahi mo fakanonga. Ko e fakatomalá ko ha meʻafoaki mahuʻinga fau ʻoku maʻu tuʻunga he Fakalelei ʻa Ia ʻoku tau ʻofa, ngāue, mo muimui Aí.

Tatau ai pē kapau kuó ke fai ha angahala mamafa, ka kuo pau ʻe lava ke toe fakamaʻa koe mo ke taau tuʻunga ʻi he Fakalelei ʻa Sīsū Kalaisí.

ʻOku ʻi ai ha toʻu tupu ʻoku fie maʻu ke nau fakatomala kakato. Ko e taimí ʻeni. Kātaki, kātaki, kātaki ʻoua te ke fakatoloi ʻa e ʻaho hoʻo fakatomalá.

ʻOku ʻi ai ha toʻu tupu kuo nau ʻosi fakatomala pea ʻoku nau hoko atu ke fakatomala pea ʻoku nau fifili pe kuo nau fai kotoa ʻa e ngaahi meʻa ʻoku fie maʻu ke tali ai ʻe he ʻEikí (vakai, T&F 97:8). Kātaki ʻo manatuʻi, ʻoku fie maʻu ʻe he ʻEikí ke ke maʻa kae ʻikai ko e haohaoa. Ko e toe ngāue ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní ʻi hoʻo moʻuí ko ha fakaʻilonga mahino ia e fakamolemole ʻa e ʻEikí koeʻuhí “ʻoku ʻikai ke ʻafio ʻa e Laumālie ʻo e ʻEikí ʻi he ngaahi temipale ʻoku taʻemāʻoniʻoni” (Hilamani 4:24). Pea fakatokangaʻi ko ha fatongia ke “fakamolemoleʻi ʻa e kakai kotoa pē” (T&F 64:10) kau ai hono fakamolemoleʻi koé.

Ko e kau faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí ko ha kau ākonga kinautolu ʻa e ʻEiki ko Sīsū Kalaisí ʻoku tauhi fuakava mo talangofua ki he fekaú. Kātaki ʻo manatu maʻu ai pē kiate Ia pea ke maʻa mo taau ke fakafofongaʻi Ia.

Fiemaʻu #3: Ko e kau faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí ʻoku nau mataʻikoloa ʻaki e ngaahi folofola ʻo e moʻui taʻengatá.

ʻĪmisi
Young man reading the scriptures.

ʻOku ou fakaafeʻi kimoutolu ke mou “mataʻikoloaʻaki maʻu ai pē ʻi homou ʻatamaí ʻa e ngaahi folofola ʻo e moʻuí” (T&F 84:85). Ko hono mataʻikoloa ʻaki e ngaahi folofola ʻo e moʻui taʻengatá ʻoku mahulu hake ia ʻi he ako mo e ako-maʻuloto peé, ʻo hangē ko e “keinanga ʻi he [ngaahi] folofola ʻa Kalaisí” (2 Nīfai 31:20; vakai foki, 2 Nīfai 32:3) ʻoku mahulu hake ia ʻi he kiʻi ʻahiʻahiʻí moe kiʻi kai maʻamaʻá. ʻOku fokotuʻu mai ʻe he mataʻikoloaʻakí kiate au ke tokanga mo ngāue, fekumi mo fakatōkakano, fifili pea mo lotu, fakaʻaongaʻi pea mo ako, fakamahuʻingaʻi pea mo fakahoungaʻi, maʻu pea mo fiefia ai.

Manatu ki he ngaahi foha ʻo Mōsaiá—ko ha kau faifekau lelei ʻe toko fā naʻe ui ko ʻĀmoni, ʻĒlone, ʻOminea, pea mo Himinai—“kuo nau tupulaki ʻo mālohi ʻi he ʻiloʻi ʻo e moʻoní; he ko e kau tangata faʻa fakakaukau lelei ʻa kinautolu pea kuo nau fakatotolo faivelenga ʻi he ngaahi folofolá” (ʻAlamā 17:2).

Naʻe mataʻikoloaʻaki moʻoni maʻu ai pē ʻe he kau faifekau lototoʻá ni ʻa e ngaahi folofola ʻo e moʻui taʻengatá. Naʻe ʻikai ke nau taʻetokanga pe fakahoko ʻataʻatā pē ke lava ʻa e ako fakafoʻituitui mo fakahoa e folofolá. Naʻe tōkakano e ʻilo mo e mahino fakalaumālié ki honau laumālié, pea naʻe fakapapauʻi e ngaahi tokāteline mo e ngaahi tefitoʻi moʻoni ʻo e ongoongoleleí ʻi honau lotó ʻoku moʻoni ʻe he mālohi ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní.

ʻI heʻetau hoko ko e kau fakafofonga ʻo e Fakamoʻuí, ʻokú ta maʻu ai ha fatongia taʻe tuku ke ngāue faivelenga mo fakatō ki hotau ngaahi lotó mo ʻetau fakakaukaú ʻa e ngaahi tefitoʻi tokāteline mo e ngaahi tefitoʻi moʻoni ʻo e ongoongolelei kuo fakafoki maí, tautautefito mei he Tohi ʻa Molomoná. ʻI heʻetau fai iá, ko e tāpuaki kuo talaʻofá, ʻe hanga ʻe he Laumālie Māʻoniʻoní ʻo “fakamanatuʻi [ʻakitautolu] ʻi he meʻa kotoa pē” (Sione 14:26) mo fakaivia kitautolu ʻi heʻetau faiako mo fakamoʻoní. Ka ʻe toki lava pē Laumālié ʻo ngāue mo fou ʻiate kitautolu kapau te tau ʻoange ki Ai ha meʻa ke ngāue ai. He ʻikai lava ia ʻo tokoni mai ke tau manatuʻi ha ngaahi meʻa kuo teʻeki ke tau ako (vakai, ʻAlamā 31:5).

ʻOku mataʻikoloa ʻaki maʻu ai pē ʻe he kau faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí ʻa e ngaahi folofola ʻo e moʻui taʻengatá, ʻoku nau falala ki he mālohi ʻo e folofolá, pea ʻoku nau maʻu ʻa e mālohi ʻo e folofolá mo kinautolu. Kātaki ʻo manatu maʻu ai pē kiate Ia, moʻui taau maʻu pē ke fakafofongaʻi Ia, pea mataʻikoloaʻaki mo falala ki he mālohi ʻo e folofolá.

Fiemaʻu #4: ʻOku mahino ki he kau faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí ko e Laumālie Māʻoniʻoní ʻa e faiako tuʻukimuʻa taha mo moʻoní.

ʻĪmisi
Sister missionaries reading scriptures.

Ko e Laumālie Māʻoniʻoní ʻa e mēmipa hono tolu ʻo e Toluʻi ʻOtuá, pea ko e fakamoʻoni ia ki he moʻoni kotoa pē mo e faiako tuʻukimuʻa mo moʻoni tahá. Ko e ngaahi lēsoni ʻoku tau akoʻí mo e ngaahi fakamoʻoni ʻoku tau faí ko hono teuteuʻi ia e fiefanongo ke ngāue mo ako ʻiate ia pē.

ʻI hoʻomou hoko ko e kau faifekaú, ko e taha homou fatongia mahuʻinga tahá ke fakaafeʻi ʻa e kau fiefanongó ke ngāueʻaki ʻenau tauʻatāina totonu ke filí pea ngāue fakatatau mo e ngaahi akonaki ʻa e Fakamoʻuí. Ko hono fakahoko mo tauhi e ngaahi tukupā fakalaumālié, hangē ko e lotua ha fakamoʻoni ki he moʻoní, ako mo lotua e Tohi ʻa Molomoná, maʻu e ngaahi houalotu ʻa e Siasí, mo e tauhi ʻo e ngaahi fekaú, ʻoku fie maʻu ai e fiefanongó ke tui, mo ngāue, pea mo liliu.

Tatau ai pē pe ko e hā hano lahi ʻetau ngāue fakamātoató, he ʻikai ke ta lava ʻe kitaua ʻo teke pe fakamālohiʻi ʻa e moʻoní ki he loto ʻo e kau fiefanongó. Ko e meʻa pē ʻe lava ʻe heʻetau ngaahi ngāue lelei tahá ko hono ʻomi ʻa e pōpoaki ʻo e moʻoní ki he lotó (vakai, 2 Nīfai 33:1). Ko e taupotutahá, ʻoku fie maʻu ʻa e fiefanongó ke ngāue ʻi he māʻoniʻoni pea fakaafeʻi ai ʻa e moʻoní ki hono lotó. Ko e founga pē ʻeni ʻe taha ʻe lava ai ʻa e kau fekumi moʻoni ki he moʻoní mo e kau ului foʻoú ʻo fakatupulaki ha ivi fakalaumālie ke maʻu e talí ʻiate kinautolu.

Koeʻuhí ko hotau fatongiá ke tokoniʻi e kau fiefanongó ke nau ako ʻi he tui pea ʻi he mālohi ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní, ʻoku ʻikai teitei fakataumuʻa ai ʻa e ngāué ni kia au pea ʻoku ʻikai teitei fakataumuʻa kia koe. ʻOku fie maʻu ke tau fai e meʻa kotoa ʻi hotau mālohí ke fakahoko hotau fatongia fakafaifekaú pea mo “ʻunu hake mei he halá” ʻi he taimi tatau kae lava ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní ʻo fakahoko hono fatongia toputapú mo ngāue. Ko hono moʻoní, ʻi heʻeta hoko ko e fakafofonga ʻo Fakamoʻuí ko e hā pē ha meʻa ʻokú ke fai pe teu fai ʻi he ʻilo pau pe fakataumuʻa ke tohoakiʻi mai e tokangá kiate kita—ʻi he ngaahi pōpoaki ʻoku tau fakahokó, ʻi he ngaahi founga ʻoku tau fakaʻaongaʻí, pe ʻi hotau ʻulungāngá pe fōtungá—ko ha faʻahinga fōtunga ia ʻo e ngāue fakatēvoló ʻokú ne taʻofi e faiako lelei ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní.

“ʻOkú ne malangaʻaki ia ʻi he Laumālie ʻo e moʻoní pe ʻi he founga kehe? “Pea kapau ʻoku fai ia ʻi ha founga kehe ʻoku ʻikai mei he ʻOtuá ia” (T&F 50:17–18).

Kātaki ʻo manatu maʻu ai pē kiate Ia, moʻui taau ke fakafofongaʻi Ia, mataʻikoloa ʻaki ʻEne folofolá, pea mo tuku ki he faiako tuʻukimuʻa mo moʻoni tahá, ki he Laumālie Māʻoniʻoní, ke ne fakamoʻoniʻi e moʻoni kotoa pē.

Fiemaʻu #5: ʻOku mahino ki he kau faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí ʻoku mahulu hake ʻa e faiakó ʻi he leá mo e fakamatalá.

ʻĪmisi
Two elder missionaries visiting with a man in his home.

ʻI he nofo ʻa e Fakamoʻuí ʻi he Moʻunga ʻŌlivé, naʻá Ne fakahā: “ʻOua naʻa mou tomuʻa fifili pe fakakaukau ki he meʻa te mou leaʻakí: ka ko ia ʻe foaki kiate kimoutolu ʻi he feituʻu laʻā ko iá, ko ia pē te mou leaʻakí: he ʻoku ʻikai ko kimoutolu ʻoku leá, ka ko e Laumālie Māʻoniʻoní” (Maʻake 13:11).

Naʻe fakahinohinoʻi ʻe he Fakamoʻuí ʻi he ngaahi ʻuluaki ʻaho ʻo e kuonga fakakosipelí ni ʻa e kau faifekaú ke “fakaava homo ngutú pea ʻe fakafonu ia” (T&F 33:8, 10) pea mo “hiki hake homo leʻó ki he kakaí ni; leaʻaki ʻa e ngaahi fakakaukau te u fakahū ki homo lotó, pea ʻe ʻikai veuveuki ʻa kimoua ʻi he ʻao ʻo e kakaí; he ʻe foaki kiate kimoua ʻi he houa ko iá, ʻio, ʻi he mōmeniti ko iá, ʻa e meʻa ke mo leaʻakí” (T&F 100:5–6).

ʻOku fakamamafaʻi ʻe he ngaahi folofolá ni ha sīpinga mātuʻaki fie maʻu mo mahino ki hono malangaʻi mo tokoniʻi ʻo e kau fiefanongó ke nau ʻilo e moʻoní. ʻOku ʻilo ʻe he kau faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí ʻoku ʻikai ke tau akoʻi ʻa e ngaahi lesoní; ʻoku tau akoʻi ʻa e kakaí. ʻOku ʻikai ko haʻatau lau maʻuloto pē pe fakamatalaʻi e ngaahi pōpoaki ki he ngaahi tefito ʻo e ongoongoleleí. ʻOku tau fakaafeʻi ʻa e kau fekumi ki he moʻoní ke nau aʻusia tonu e fuʻu liliu lahi ʻi he lotó. ʻOku mahino kiate kitautolu ko e lea mo e fakamatala ʻataʻatā peé ʻoku ʻikai ko ha faiako ia.

ʻOku kau ʻi hono akoʻi ʻo e ongoongoleleí ʻi he founga ʻa e ʻEikí ʻa e mamatá, mo e fakafanongó pea mo e ʻiló; ko e ngaahi meʻa ia ʻoku tomuʻa fie maʻu ki ha talanoa. Ko hono fakahokohoko ʻo e ngaahi meʻa fekauʻaki ko ʻení ʻoku mahuʻinga. Kātaki ʻo fakatokangaʻi ʻoku muʻomuʻa ʻa e tokanga moʻoní mo e fakafanongó ʻi he ʻiló pea ko e mamatá, fakafanongó, mo e ʻiló ʻoku muʻomuʻa ia ʻi he leá. ʻOku ʻai ʻe heʻetau fakaʻaongaʻi e ngaahi sīpinga ko ʻení ʻa e kau faifekaú ke nau ʻiloʻi mo akoʻi fakatatau mo e ngaahi fiemaʻu ʻa e kau fiefanongó.

ʻI heʻetau mamata, fakafanongo, mo ʻiló, ʻe lava ke “foaki mai ai kiate [kitautolu] ʻi he houa pē ko iá ʻa e konga ko ia ʻe tufaki atu ki he tangata takitaha” (T&F 84:85)—ʻa e ngaahi moʻoni ke fakamamafaʻí mo e tali ke ʻoange ʻa ia te ne feau ha ngaahi fiemaʻu pau ʻa ha fiefanongo. ʻE toki lava pe ʻi heʻetau mamatá, fakafanongó, mo e ʻiló, ke tataki kitautolu ʻe he Laumālié ke tau leaʻaki mo fai e ngaahi meʻa ʻe ʻaonga taha kiate kinautolu ʻoku tau tokoniʻí.

Ko e mamatá ko ha teuteu mahuʻinga ia ke maʻu e meʻafoaki fakalaumālie ʻo e ʻiloʻiló. Ko e ʻiloʻiló ko e sio ʻaki ia e mata fakalaumālié mo ongoʻi ʻaki e lotó—mamata mo ongoʻi ʻa e loi ʻo ha foʻi fakakaukau, ha lelei ʻi ha taha kehe, pe tefitoʻi moʻoni hono hoko ʻoku fie maʻu ke tokoni ki he fiefanongó. Ko e ʻiloʻiló ko e fanongoʻaki ia e telinga fakalaumālié mo ongoʻi ʻaki e lotó—ke fanongo mo ongoʻi e hohaʻa ʻoku ʻikai leaʻaki ʻi ha fakamatala pe fehuʻi, ha moʻoni ʻo ha fakamoʻoni pe tokāteline, pe ko e fakamahino mo e nonga ʻoku maʻu ʻi he mālohi ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní.

ʻOku ngāue ʻa e kau faifekau Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí ʻi he tui pea ʻoku fakahinohino ʻe he Laumālié ke tokoni ke ʻilo ʻe he kau fiefanongó ʻa e moʻoní. Kātaki ʻo manatuʻi maʻu pē Ia; moʻui taau ke fakafofongaʻi Ia; mataʻikoloa ʻaki ʻEne folofolá; tuku ke fakamoʻoniʻi ʻe he Laumālie Māʻoniʻoní e moʻoni kotoa pē; pea mamata, fakafanongo, mo ʻilo ʻi hoʻo fakamoʻoniʻi ʻa Sīsū Kalaisi ki he kau fekumi moʻoni ki he moʻoní.

Te ke Lava ʻo Fai ʻEni!

ʻĪmisi
Two elder missionaries walking along a dirt road.

Te ke lava ʻo lau ʻeku pōpoakí mo tui ʻe lava e toenga ʻo e toʻu tupú ʻo fai ia pea mo fakahoko e meʻa kuó u fakamatalaʻí. Kae mahalo te ke fakakaukau pe te ke lava ʻo fai ia. Kātaki ʻo fakafanongo. Te ke lava ʻo fai ʻeni.

Kapau ʻe fai hoku lotó, te u tuku ha kiʻi taimi nounou fakafoʻituitui mo kimoutolu takitaha. Te u lulululu mo koe, ʻomi koe ke ofi ange, vakai ki ho fofongá, mo pehe atu, “Te ke lava ʻo fai ʻeni! ʻOku ʻafioʻi ʻe he ʻEiki ʻokú ke fakafofongaʻi mo tauhí, te ke lava ʻo fai ʻeni. ʻOku ou ʻilo te ke lava ʻo fai ʻeni. Pea ʻi heʻeku hoko ko ʻEne tamaioʻeikí, ʻoku ou palōmesi atu te ke maʻu ʻEne tokoní. Kātaki ʻo manatuʻi maʻu pē te ke lava ʻo fai ʻeni tuʻunga Heʻene tokoní mo Hono iví!”

ʻOku ou ʻofa atu mo lotua ʻi hoʻo feinga ke aʻusia e tuʻunga ʻoku fie maʻu ke ke aʻusiá, te ke fakatokangaʻi mo tali ʻi he tui ki he leʻo ʻo e ʻEikí mo ʻene fakahinohinó. Te ke toki hoko moʻoni leva ko ha fakafofonga maʻongoʻonga mo lelei ʻo e ʻEiki ko Sīsū Kalaisí.

Tā valivali ʻo e taá naʻe fai ʻe he Potungāue Pulusí; Lovest Thou Me More Than These? ne tā ia ʻe David Lindsley

Maʻuʻanga Fakamatalá

  1. Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí: Ko ha Fakahinohino ki he Ngāue Fakafaifekaú (2004), 1.

  2. Ngaahi Akonaki ʻa e Kau Palesiteni ʻo e Siasí: Siosefa Sāmita (2007), 151.