2014
Ko e Toluʻi ʻOtua Fakalangí
Sānuali 2014


Talafungani ʻo e Ongoongoleleí

Ko e Toluʻi ʻOtua Fakalangí

Naʻe fāʻeleʻi ʻa Kōtoni B. Hingikelī, ko e palesiteni hono hongofulu mā nima ʻo e Siasí, he ʻaho 23 ʻo Sune 1910. Naʻe fakanofo ia ko e ʻAposetolo he ʻaho 5 ʻo ʻOkatopa 1961, ʻi hono taʻu 51, pea ʻi he ʻaho 12 ʻo Māʻasi 1995, naʻe fokotuʻu ai ia ko e Palesiteni ʻo e Siasí.

Mei he “The Father, Son, and Holy Ghost,” Ensign, Nov. 1986, 49–51; ko e fakamataʻitohi lahí mo e fakaʻilonga leá naʻe toki tanaki atu ke tatau.

ʻĪmisi
Palesiteni Kōtoni B. Hingikelī

Ko ʻetau tui ki he ʻOtua ko e Tamai Taʻengatá; mo Hono ʻAlo ko Sīsū Kalaisí; pea mo e Laumālie Māʻoniʻoní, ko e tuʻunga mahuʻinga taha ia ʻo ʻetau tui fakalotú.

Naʻe fika ʻuluaki ʻaki ʻeni ʻe he Palōfita ko Siosefa Sāmitá ʻi heʻene fokotuʻu ʻa e ngaahi tefitoʻi ʻelemēniti ʻo ʻetau tokāteliné:

“ʻOku mau tui ki he ʻOtua, ko e Tamai Taʻengatá, pea ki Hono ʻAlo, ko Sīsū Kalaisí, pea ki he Laumālie Māʻoniʻoní” (Ngaahi Tefito ʻo e Tui 1:1).

[Naʻe toe akoʻi ʻe he Palōfitá]: “Ko e ʻuluaki tefitoʻi moʻoni ʻo e ongoongoleleí ke ʻiloʻi pau ʻa e ʻulungaanga ʻo e ʻOtuá” (History of the Church, 6:305).

ʻOku fenāpasi ʻa e ngaahi fakahā mahuʻinga kāfakafa pea mo kilukilua ko ʻení mo e folofola ʻa e ʻEikí … : “Pea ko ʻeni ʻa e moʻui taʻengatá, ko ʻenau ʻilo koe ko e ʻOtua moʻoni pē taha, mo Sīsū Kalaisi, ʻa ia naʻá ke fekaú” (Sione 17:3). …

ʻOtua ko e Tamai Taʻengatá

ʻOku ou tui taʻe-fakaʻuliʻulilātai pe ha toe veiveiua ki he ʻOtua ko e Tamai Taʻengatá. Ko ʻeku Tamaí Ia, ko e Tamai hoku laumālié, mo e Tamai ʻa e laumālie ʻo e tangata kotoa. Ko Ia ʻa e Tupuʻanga maʻongoʻongá, ko e Pule ʻo e ʻUnivēsí. … Naʻe fakatupu ʻa e tangatá ʻi Hono tataú. ʻOku fakatāutaha ia. ʻOkú Ne moʻoni. ʻOkú Ne fakafoʻituitui. ʻOkú Ne “maʻu … ʻa e sino ʻo e kakano mo e hui ʻoku ongoʻingofua tatau mo e sino ʻo e tangatá” (T&F 130:22).

ʻI he fakamatala ki he faʻu ʻo e māmaní, “Naʻe folofola ʻa e ʻOtuá, Ke tau ngaohi ʻa e tangatá ʻi hotau tataú, mo [hotau] angá” (Sēnesi 1:26).

ʻE lava nai ke ʻi ai ha fakalea ʻe toe mahino ange ai? ʻOkú ne fakamaʻamaʻaʻi ʻapē ai e ʻOtuá, ʻo hangē ko ia ʻoku feinga ha niʻihi ke tau tui ki aí, ʻi he pehē naʻe fakatupu ʻa e tangatá ʻi Hono tatau moʻoní? Ka ʻoku totonu ke ne ueʻi ʻi he loto ʻo e tangata mo e fefine kotoa hano fakahoungaʻi lahi ʻene hoko ko e foha mo e ʻofefine ʻo e ʻOtuá. …

… Naʻá ku lolotonga lea, ʻi heʻeku hoko ko e faifekaú [ʻi Lonitoni ʻi ʻIngilaní, pea fakaheleleu mai ha taha fakaanga], “Ko e hā ʻoku ʻikai ke ke nofo ai pē ʻi he tokāteline ʻo e Tohi Tapú ʻoku pehē ai ʻi he Sione (4:24), ‘Ko e ʻOtuá ko e Laumālie’?”

Naʻá ku fakaava leva ʻeku Tohi Tapú ki he veesi naʻá ne lau maí peá u lau ki ai ʻa e vēsí kakato: “Ko e ʻOtuá ko e Laumālie: pea ko kinautolu ʻoku hū kiate iá, ʻoku totonu ke hū ʻi he laumālie mo e moʻoni.”

Peá u pehē ange, “ʻOku moʻoni ko e ʻOtuá ko e laumālie, pea pehē pē mo koe, pea ʻi hono fakatahaʻi ʻo e laumālié mo e sinó ʻokú ke hoko ai ko e tangata moʻui, ʻo tatau pē mo au.”

Ko kitautolú takitaha ʻoku konga ua ʻo ʻi ai e tafaʻaki fakalaumālie mo e tafaʻaki fakaesino. ʻOku tau ʻilo kotoa hono moʻoni ʻo e maté … , pea ʻoku tau takitaha ʻilo ʻoku hoko atu ʻa e laumālié ʻo moʻui ko ha meʻa ʻoku mavahe pea ʻe ʻi ai ha taimi, ʻo fakatatau mo e palani fakalangi naʻe lava ʻo hoko ʻi he feilaulau ʻa e ʻAlo ʻo e ʻOtuá, ʻe ʻi ai hano toe fakatahaʻi ʻo e laumālié mo e sinó. ʻOku ʻikai toe kehe hono fakahā ʻe Sīsū ko e ʻOtuá ko e laumālie pea ʻoku ʻi ai Hono sino pea mo e pehē ko au ko e laumālie pea ʻoku toe ʻi ai mo hoku sino.

ʻOku ʻikai ke u fakatatau hoku sinó ki Hono tuʻunga haohaoá, lavameʻá, pea ʻi hono fakaʻofoʻofa mo ngeiá. ʻOku taʻengata Hoʻoná Ia. ʻOku matelie pē au. Ka ʻoku hanga ʻe he meʻa ko iá ʻo fakalahi ʻeku ʻaʻapa kiate Iá. … ʻOku ou feinga ke ʻofa ʻiate Ia ʻaki hoku lotó, mālohí, ʻatamaí, mo e iví kotoa. ʻOku mahulu hake Hono potó ʻi he poto ʻo e tangata kotoa pē. … ʻOku fālute Heʻene ʻofá ʻa e kotoa ʻo ʻEne fānaú, pea ko ʻEne ngāué mo Hono nāunaú ke fakahoko ʻa e moʻui taʻe-faʻa-mate mo e moʻui taʻengata ʻa Hono ngaahi fohá mo e ngaahi ʻofefiné … (vakai, Mōsese 1:39). …

Ko e ʻEiki ko Sīsū Kalaisí

ʻOku ou tui ki he ʻEiki ko Sīsū Kalaisí, ko e ʻAlo ʻo e ʻOtua taʻengata mo moʻuí. ʻOku ou tui ko Iá ko e ʻAlo Lahi Taha ʻo e Tamaí pea ko e ʻAlo pē Taha ʻo e Tamaí Naʻe Fakatupu ʻi he kakanó. ʻOku ou tui ko Iá ko e tokotaha fakafoʻituitui, mavahe mo makehe mei Heʻene Tamaí. …

ʻOku ou tui ko e tangata haohaoa pē taha Ia ʻi Heʻene moʻui fakamatelié ke ʻaʻeva ʻi he māmaní. ʻOku ou tui ʻe maʻu ʻi Heʻene folofolá ʻa e maama mo e moʻoni, ʻa ia, kapau te tau tauhi, te ne fakahaofi ʻa e māmaní mo ʻomi ʻa e hakeakiʻí ki he faʻahinga ʻo e tangatá. ʻOku ou tui ʻoku ʻi Hono lakanga fakataulaʻeikí ʻa e mafai fakalangí—ʻa e mālohi ke tāpuakiʻi, ʻa e mālohi ke fakamoʻui, ʻa e mālohi ke pule ʻi he ngaahi ngāue ʻi māmani ʻa e ʻOtuá, ʻa e mālohi ke nonoʻo ʻi he langí ʻa ia ʻoku nonoʻo ʻi he māmaní.

ʻOku ou tui ne tuʻunga ʻi Heʻene feilaulau fakaleleí, ʻa hono foaki ʻEne moʻuí ʻi he moʻunga ko Kalevalé, naʻá Ne totongi huhuʻi ai e angahala ʻa e faʻahinga ʻo e tangatá, ʻo fakatauʻatāinaʻi kitautolu mei he mafasia ʻo e angahalá kapau te tau siʻaki ʻa e koví pea muimui ʻiate Ia. ʻOku ou tui ki hono moʻoni mo e mālohi ʻo ʻene Toetuʻú. … ʻOku ou tui ʻoku tuʻunga ʻi Heʻene Fakaleleí, … hono foaki mai kiate kitautolu takitaha ʻa e meʻaʻofa ʻo e toetuʻu mei he maté. ʻOku ou tui foki ʻoku tuʻunga ʻi he feilaulau ko iá hono foaki ki he tangata mo e fefine kotoa, ki he foha mo e ʻofefine kotoa ʻo e ʻOtuá, ʻa e faingamālie ki he moʻui taʻengatá mo e hakeakiʻi ʻi he puleʻanga ʻo ʻetau Tamaí, ʻi heʻetau… talangofua ki Heʻene ngaahi fekaú.

Kuo teʻeki ai ha taha maʻongoʻonga pehē kuó ne fonongaʻia ʻa e māmaní. Kuo teʻeki ai ha toe taha te ne fakahoko ha feilaulau taʻe-fakatataua pe foaki ha tāpuaki tatau. Ko Ia ʻa e Fakamoʻui mo e Huhuʻi ʻo e māmaní. ʻOku ou tui kiate Ia. ʻOku ou fakamoʻoni ki Hono fakalangí … . ʻOku ou ʻofa kiate Ia. ʻOku ou takua Hono huafá ʻi he ʻaʻapa pea mo e ofo. …

… ʻOku tala ʻe he Folofolá kau kiate [kinautolu] naʻá Ne fakahā Ia ki aí mo kinautolu naʻe folofola ki aí, ko e ʻAlo moʻui mo toetuʻu Ia ʻo e ʻOtuá. Ko e meʻa tatau pē ʻi he kuonga fakakosipelí ni, kuó Ne ʻosi hā mai, pea kuo pehē ʻe kinautolu naʻe mamata kiate Iá:

“Pea ko ʻeni, hili ʻa e ngaahi fakamoʻoni lahi kuo fai ʻo kau kiate iá, ko e fakamoʻoni fakamuimui taha ʻeni, ʻa ia ʻokú ma fai ʻo kau kiate iá: ʻOkú ne moʻui!

“He naʻá ma mamata kiate ia, ʻio ʻi he toʻukupu toʻomataʻu ʻo e ʻOtuá; peá ma fanongo ki he leʻo ʻoku fakamoʻoniʻi ko ia ʻa e ʻAlo pē Taha naʻe Fakatupu ʻo e Tamaí—

“Pea ʻoku fakatupu pea naʻe fakatupu ʻe ia, pea ʻiate ia, pea meiate ia, ʻa e ngaahi māmá, pea ko hono kakai ʻo iá ko e ngaahi foha mo e ngaahi ʻofefine kuo fakatupu ki he ʻOtuá” (T&F 76:22–24).

Ko e Kalaisi ʻeni ʻoku ou tui ki aí pea ko Ia ʻoku ou fakamoʻoni ki aí.

Ko e Laumālie Māʻoniʻoní

ʻOku maʻu ʻa e ʻilo ko iá mei he fakamatala ʻa e folofolá, pea ʻoku maʻu ʻa e fakamoʻoni ko iá ʻi he mālohi ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní. Ko ha meʻafoaki, toputapu mo fakaʻofoʻofa ia, ʻoku maʻu ʻi he fakahā mei he mēmipa hono tolu ʻo e Toluʻi ʻOtuá. ʻOku ou tui ko e Laumālie Māʻoniʻoní ko ha tokotaha sino fakalaumālie ʻokú ne ʻafio fakataha mo e Tamaí pea mo e ʻAló, ʻo faʻu ʻe he toko tolú ni ʻa e Toluʻi ʻOtua fakalangí. …

ʻOku mahino hono pehē ʻi he kuonga muʻá ko e Laumālie Māʻoniʻoní ko e mēmipa ʻo e Toluʻi ʻOtuá mei he pōtalanoa ʻa Pita mo ʻAnanaia ʻi hono fufuuʻi ʻe ʻAnanaia e konga ʻo e paʻanga naʻe maʻu mei he fakatau ʻo e konga kelekelé.

“Ka naʻe pehē ʻe Pita, ʻAnanaia, ko e hā kuo fakapito ai ho lotó ʻe Sētané, ke ke loi ki he Laumālie Māʻoniʻoní … ?

“… ʻOku ʻikai ko hoʻo loi ki he tangatá, ka ki he ʻOtuá” (Ngāue 5:3–4).

Ko e Laumālie Māʻoniʻoní [ko e] Fakafiemālie ia naʻe talaʻofa ʻe he Fakamoʻuí te ne akoʻi Hono kau muimuí ʻi he ngaahi meʻa kotoa mo fakamanatu e meʻa kotoa pē kiate kinautolu … (vakai, Sione 14:26).

Ko e Laumālie Māʻoniʻoní ko e Tokotaha Fakamoʻoni ia ki he Moʻoní, te Ne lava ʻo akoʻi e tangatá ʻi he ngaahi meʻa he ʻikai ke nau lava ʻo feakoʻiʻakí. … ʻOku talaʻofa mai ʻe ʻilo ʻa e moʻoni ʻo e Tohi ʻa Molomoná “ʻi he mālohi ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní.” ʻOku fakahā ʻe Molonai, “Pea ʻi he mālohi ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní te mou lava ai ke ʻiloʻi hono moʻoni ʻo e ngaahi meʻa kotoa pē” (Molonai 10:4–5).

ʻOku ou tui ko e mālohi mo e meʻafoaki ko ʻení, ʻoku ʻatā ia kiate kitautolu he ʻahó ni.

Moʻoni mo Fakafoʻituitui

… ʻOku ou tui ki he ʻOtua ko e Tamai Taʻengatá, pea ki Hono ʻAlo ko Sīsū Kalaisí, pea ki he Laumālie Māʻoniʻoní.

Naʻe papitaiso au ʻi he huafa ʻo e toko tolú ni. Naʻá ku mali ʻi he huafa ʻo e toko tolú ni. ʻOku ʻikai haʻaku fehuʻi ʻaku fekauʻaki mo honau moʻoní pea mo ʻenau māvahevahé. Naʻe fakamahino ʻa e māvahevahe ko iá ʻi he taimi naʻe papitaiso ai ʻa Sīsū ʻe Sione ʻi Soataní. Naʻe tuʻu ʻi he loto vaí ʻa e ʻAlo ʻo e ʻOtuá. Naʻe ongona e leʻo ʻEne Tamaí ʻi heʻene fakahā Hono tuʻunga ʻalo fakalangí, pea naʻe hāsino ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní ʻi ha fōtunga ʻo ha lupe (vakai, Mātiu 3:16–17).

ʻOku ou ʻilo naʻe folofola ʻa Sīsū ko kinautolu kuo mamata kiate Iá kuo nau mamata ki he Tamaí [vakai, Sione 14:9]. He ʻikai ʻapē ke lava ʻo fai e lau tatau ʻe ha fānau tokolahi ʻoku nau fōtunga tatau mo ʻenau mātuʻá?

Ko e taimi naʻe lotu ai ʻa Sīsū ki he Tamaí, ko e moʻoni naʻe ʻikai ko ʻEne toe lotu pē kiate Ia!

Uouangataha Moʻoni

Ko ha niʻihi māvahevahe kinautolu, ka ʻoku nau taha ʻi he taumuʻá mo e ngāué. ʻOku nau taha pē ʻi hono fakahoko ʻa e palani lahi mo fakalangi ʻo e fakamoʻui mo e hakeakiʻi ʻo e fānau ʻa e ʻOtuá.

… Naʻe tautapa ʻa Kalaisi ki Heʻene Tamaí fekauʻaki mo e kau ʻAposetolo naʻá Ne ʻofeiná, ʻo pehē:

“Pea ʻoku ʻikai ko ʻeku lotua ʻa kinautolú ni pē, ka ko kinautolu foki ʻe tui kiate au ʻi heʻenau leá;

“Koeʻuhí ke taha pē ʻa kinautolu kotoa pē; ʻo hangē ʻokú ke ʻiate aú, ʻe Tamai, mo au ʻiate koé, koeʻuhí ke nau taha pē foki ʻiate kitaua” (Sione 17:20–21).

Ko e uouangataha moʻoni ko ia ʻi he Tamaí, ʻAló, pea mo e Laumālié Māʻoniʻoní ʻokú ne haʻi fakataha ʻa e toko tolú ni ke nau taha ʻi he Toluʻi ʻOtua fakalangí.

3 Nīfai 11:15: Fakalautelau, tā ʻe Walter Rane, ʻi he angalelei ʻa e Musiume Hisitōlia ʻo e Siasí

Ko e Lotu ʻi Ketisemaní, tā ʻe Del Parson