„Miernosť kanaánskej ženy“, Liahona, september 2023.
Ježišove zázraky
Miernosť kanaánskej ženy
Akú úlohu zohráva viera a miernosť pri vyhľadávaní zázrakov, ktoré potrebujeme?
Kanaánska žena od Harold Coppinga, Bridgeman Images
Medzi nespočetnými interakciami, ktoré musel mať Ježiš Kristus počas Svojej služby v smrteľnosti, je jedna, ktorú je ľahké preskočiť, pretože je krátka a niekedy nepochopená: kanaánska žena opísaná v Matúšovi 15:21 – 28.
S určitým dodatočným kontextom sa však môžeme dozvedieť krásne pravdy o trpezlivosti a súcite Ježiša Krista, keď sa zoznámime s touto zriedkavo spomínanou ženou s príkladnou vierou a miernosťou.
Kontext
V Matúšovi 14 sa dočítame, že sa Spasiteľ dozvedel o smrti Jána Krstiteľa, ktorý bol sťatý na podnet Herodiady. Keď sa Ježiš dozvedel o smrti Svojho bratranca, pokúsil sa utiahnuť loďou na „pusté miesto do samoty“, možno aby smútil, ale zástupy ľudí Ho nasledovali pešo (pozri Matúš 14:13). V prejave veľkého súcitu Kristus strávil deň s ľuďmi a dokonca vykonal jeden zo Svojich mocných zázrakov, keď nasýtil tisícky ľudí piatimi chlebmi a dvoma rybami (pozri Matúš 14:15 – 21).
V tú noc vykonal Spasiteľ druhý veľký zázrak. Vystúpil sám na vrch „bez“ Svojich učeníkov, aby sa modlil. Jeho učeníci nastúpili na loď, ktorá bola potom ďaleko od brehu v Galilejskom mori, zmietaná vlnami a vetrom. „Prišiel k nim (Ježiš), chodiac po mori“, čo podnietilo učeníkov, aby povedali: „Vpravde, Syn Boží si!“ (Pozri Matúš 14:23 – 25, 33.)
Ježiš potom išiel z Galiley na sever k pobrežiu Týru a Sidonu, ktoré sa nachádzajú v dnešnom Libanone. Určite hľadal „odpočinok, ústranie alebo primeranú príležitosť poučiť Dvanástich“, čo sa však nestalo.1 Tam, „hľa, kanaánska žena prišla z oných končín a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Dcéra sa mi strašne trápi, posadnutá démonom“ (Matúš 15:22).
K uzdraveniu dcéry kanaánskej ženy došlo niekde v oblasti medzi Sidonom a Týrom, severne od Galiley.
Sidon (pozri obrázok hore): Tiež známy ako Zidon. V staroveku z neho komerčný obchod urobil jedno z najdôležitejších miest Fenície.
Týrus (pozri fotografiu hore): Ďalšie dôležité obchodné mesto, ktoré sa nachádza asi 35 km južne od Sidonu. Apoštol Pavol tu počas svojej služby navštívil členov Cirkvi (pozri Skutky 21:3 – 7).
Ilustrácia Sidonu od Balagea Balogha
Kanaánska žena
Bolo pozoruhodné, že táto žena vôbec pristúpila k Ježišovi. Bola to Kanaánčanka, „pohanského pôvodu“, pričom Kanaánci boli „u Židov obzvlášť znevažovaní“.2 A predsa ju jej viera v moc Ježiša Krista a láska k dcére viedli k tomu, aby prosila Spasiteľa o pomoc. Starší James E. Talmage (1862 – 1933) z Kvóra dvanástich apoštolov vysvetlil: „Skutočnosť, že oslovila Ježiša ako Syn Dávidov, dokazuje jej vieru, že On bol Mesiášom Izraela.“3
Aj keď o tejto matke z rád pohanov vieme veľmi málo, môžeme sa domnievať, že jej viera bola ako viera iných žien spomínaných v Novom zákone. Rovnako ako žena, ktorá mala „krvotok“ (Marek 5:25), Mária a Marta z Betánie a Mária Magdaléna, aj kanaánska žena vložila celú svoju dôveru do Spasiteľa. Mala pevné a sebaisté pochopenie toho, kým On je.
Ježiš jej najprv neodpovedal. Učeníci Ho povzbudzovali, aby ju poslal preč, pretože ich obťažovala, a pochopili, že táto žena Ho obťažuje pri hľadaní tichého miesta.4
Nakoniec Ježiš odpovedal. Vysvetlil Svoje predchádzajúce mlčanie a povedal: „Ja som poslaný len k strateným ovciam domu izraelského“ (Matúš 15:24).
Spasiteľovo vyhlásenie činí ešte viac udivujúcim, že táto pohanská žena prišla hľadať požehnanie pre svoju dcéru. Nebola ženou z Izraela, ale nejako vedela, že Ježiš Kristus je Mesiáš, Kráľ. A hoci dal jasne najavo, že Jeho poslaním sú Židia v Izraeli, žena verila, že uzdraví jej dcéru. V pokore „padla Mu k nohám“, aby uznala Jeho kráľovskú hodnosť a moc (Marek 7:25) a znova naliehala: „Pane, pomôž mi!“ (Matúš 15:25).
Miernosť a zázraky
V odpovedi, ktorá sa súčasným učeníkom zdá tvrdá, Ježiš odpovedal: „Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám“ (Matúš 15:26). Znalci Biblie vysvetľujú, že v tejto analógii sú „deti“ Židia a „šteňatá“ sú pohania.
Inými slovami, Kristova prvoradá povinnosť bola voči Židom. Mal nakŕmiť ich – alebo dať evanjelium najprv im – a potom mali oni kŕmiť alebo učiť zvyšok sveta. Starší Talmage vysvetlil: „Tieto slová, nech nám môžu znieť akokoľvek drsne, pochopila v duchu Pánovho zámeru. … Žena sa kvôli tomuto prirovnaniu určite neurazila.“5
Odpoveď tejto dobrej ženy je opäť dojemná, úžasná a mierna: „Áno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov“ (Matúš 15:27).
Táto žena plná viery sa nedala odradiť. Namiesto toho, aby sa rozhodla uraziť, zvolila si vieru. Jej odpoveď je vyjadrením nádeje dokonca aj v omrvinkách. Aká neuveriteľná je viera v to, že omrvinka zo Spasiteľovho stola by stačila na prekonanie všetkého, čo trápilo jej dcéru. Odpoveď tejto vernej matky ukazuje pokoru a miernosť.
Starší David A. Bednar z Kvóra dvanástich apoštolov vysvetlil miernosť ako „silnú, nie slabú; aktívnu, nie pasívnu; odvážnu, nie bojazlivú“6. Kanaánska žena bola skutočne silná, aktívna a odvážna, keď vyhlásila svoju vieru, že čo i len jedna omrvinka Spasiteľovej moci by stačila.
Kanaánska žena bola silná, aktívna a odvážna, keď vyhlásila svoju vieru, že čo i len jedna omrvinka Spasiteľovej moci by stačila.
Nakoniec Ježiš Kristus odpovedal posilňujúcou a známou odpoveďou: „Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš!“ Po tomto dôkaze, že si každého z nás váži a objíma na našej ceste, keď k Nemu prichádzame, nasleduje v zázname verša ubezpečenie, že „ozdravela jej dcéra v tú hodinu“ (Matúš 15:28).
Čo sa z toho môžeme naučiť?
Starší Talmage poznamenal: „Chvályhodná vytrvalosť ženy bola založená na viere, ktorá prekonáva zdanlivé prekážky a vytrvá dokonca aj keď je odrádzaná.“7
Tento druh trvalej viery v Ježiša Krista je presne to, čo nám náš milovaný prorok, prezident Russell M. Nelson, poradil, aby sme rozvíjali: „Viera v Ježiša Krista je najväčšou mocou, ktorú máme v tomto živote k dispozícii. Veriacim je všetko možné.“8
Oslavujem kanaánsku ženu, ktorá bola silná, aktívna, odvážna a vytrvalá v presadzovaní svojej viery v Ježiša Krista ako Spasiteľa, Mesiáša a Kráľa. Je novozákonným príkladom viery a miernosti, ktoré sa vyžadujú od všetkých učeníkov Ježiša Krista. Nenechajme sa odradiť a vytrvalo sa usilujme o takúto vieru vo veľkňaza budúceho dobrého (pozri Židom 9:11, [Roháček]).