Získavanie a prejavovanie empatie

V našom modernom slovníku má tento zázrak takýto názov: empatia. Empatia je podľa definície citlivý akt sprostredkovaného prežívania myšlienok, pocitov alebo skúseností inej osoby. Empatia je moderný pojem; nenájdete ho nikde v písmach. Ale lingvisti poukázali na to, že empatia je úzko spojená so súcitom. A súcit sa ako výraz v písmach vyskytuje vo veľkom množstve.

Empatia je schopnosť vžiť sa do bolesti inej osoby a súcit je čin pravej lásky, ktorý z tejto schopnosti pramení. Ježiš Kristus prejavoval empatiu aj súcit, keď slúžil, žehnal, uzdravoval a keď vykonal uzmierenie. Ako Kristovi učeníci sa musíme naučiť prežívať empatiu a prejavovať súcit. Patria medzi charakteristické črty učeníctva.

Keď empatia spôsobuje svoj najväčší zázrak, pomáha nám pochopiť a následne reagovať na bolesť, potrebu, strach alebo smútok inej osoby. V prípade mladej matky ju staršia žena, ktorá mala pravdepodobne desaťročia skúseností so starostlivosťou o deti a vnúčatá, mohla utešiť, pretože sama zažila podobné ťažkosti. Na základe vlastných skúseností bola kvalifikovaná konať ako utešiteľka.

Čo oprávňuje Ježiša Krista k tomu, aby nás utešoval? Starší Neal A. Maxwell (1926 – 2004) z Kvóra dvanástich apoštolov učil: „Ježiš nám vie pomôcť uprostred našich žiaľov a chorôb práve preto, že Ježiš už niesol náš žiaľ a choroby [pozri Alma 7:11 – 12]. Pozná ich z prvej ruky; tým získal Svoju empatiu.“¹

Obrázok

Ježiš navštevuje Nefitov

Kristus v krajine Hojnosť, Simon Dewey

Získajte empatiu a pomáhajte druhým

Aké ťažkosti ste prežili, keď ste si „získali“ schopnosť vcítiť sa do druhých a prejaviť im súcit? Zažili ste následky chudoby, zneužívania, nevedomosti, choroby, zanedbávania, hriechu alebo problémov akéhokoľvek druhu? Ak áno, pravdepodobne ste vyšli zo svojho utrpenia ako múdrejšia, silnejšia a citlivejšia ľudská bytosť.

Stručne povedané, získali ste empatiu. Ste pripravení zmeniť životy tých, ktorí trpia. Kde začať? Mám dva návrhy:

Po prvé, snažte sa lepšie vnímať utrpenie druhých. Žiaľ, je možné byť v spoločnosti niekoho, kto trpí, a napriek tomu zostať nevedomým jeho utrpenia. Ako sa môžeme stať vnímavejšími? Príklad Ježiša Krista nás môže poučiť.

Keď Ježiš po Svojom vzkriesení navštívil Nefitov, vysvetlil Svoju náuku a učil ich Svojmu evanjeliu. Keď sa zastavil, pozrel na ľudí a povedal: „Cítim, že ste slabí, že nemôžete porozumieť všetkým slovám mojim“ (3. Nefi 17:2). Ježiš ich potom vyzval, aby išli domov, oddýchli si, uvažovali o Jeho učení a vrátili sa na druhý deň svieži a pripravení vypočuť si viac (pozri 3. Nefi 17:3).

Koniec príbehu, však? Nie tak celkom. Ježišova vnímavosť sa potom prehĺbila, keď skúmal tváre Svojich nasledovníkov:

„A stalo sa, že keď Ježiš takto prehovoril, znova sa rozhliadol po zástupe a uzrel, že plačú a uprene na neho hľadia, akoby ho chceli prosiť, aby s nimi zostal ešte chvíľu.

A on im povedal: Hľa, vnútro moje je naplnené súcitom voči vám“ (3. Nefi 17:5 – 6). Keď sa na nich pozrel pozornejšie, videl ich vo väčšom celku. A to spustilo Jeho súcitnú reakciu.

V padlom svete plnom padlých ľudí sa nemusíme dívať príliš dlho, aby sme videli slzy v očiach detí nášho Nebeského Otca. Ale musíme sa dívať. Rovnako ako Spasiteľ, aj my sa môžeme rozhodnúť vidieť ľudí cez optiku ich potrieb. A keď budeme vidieť, môžeme slúžiť.

Starší Ulisses Soares z Kvóra dvanástich apoštolov poznamenal: „Ak sa so zámerom snažíme začleniť súcitný prístup do nášho spôsobu života, ako nám to ukázal Spasiteľ, staneme sa citlivejšími k potrebám ľudí. S takouto zvýšenou citlivosťou budú pocity skutočného záujmu a lásky prenikať do každého nášho činu.“²

Po druhé, ponúknite takú pomoc, na ktorú ste práve vy kvalifikovaní. Keď Ježiš rozpoznal potreby Nefitov v krajine Hojnosť, pozval ich bližšie. Potom uzdravil ich chorých a požehnal ich deti. Robil veci, ktoré mohol urobiť iba Spasiteľ sveta.

Vy a ja môžeme tiež prispôsobiť svoje skúsenosti a schopnosti potrebám druhých. Nemôžeme vyriešiť problémy každého, ale dokážeme pozdvihnúť bremeno tých, s ktorých utrpením sa vieme stotožniť. Možno sa nám nepodarí uzdraviť malomocného, ale môžeme utešiť chorých. Možno sa nám nepodarí niekoho vytrhnúť z chudoby, ale môžeme sa podeliť o zásady striedmeho života, podeliť sa o jedlo a darovať štedrejšie pôstne obete. Možno nedokážeme odpustiť hriech, ale môžeme odpustiť tým, ktorí nás urazili.

Čo získate, ak spojíte malé lietadlo so schvátenou matkou a mrzutým malým chlapcom? Príležitosť prejaviť empatiu a súcit.

Naše lietadlo pristálo a mladá mamička odkráčala preč, v jednej ruke príručná taška, v druhej malý chlapec. Ukázalo sa, že má pred sebou ďalší let a bola na najlepšej ceste ho zmeškať. Sledoval som jej paniku pri páse, keď jej prišla batožina. Pozorne som si prezrel jej veci: kočík, autosedačka, kufor, príručná batožina, taška na plienky. Potrebovala pomoc. Moja empatia potrebovala dozrieť v súcit.

Bez toho, aby som sa zastavil a predstavil sa, som siahol po jej mnohých veciach a povedal: „Vezmem to. Vy vezmite jeho. A bežte k odletovej bráne. Ja pôjdem za vami.“ Vďačne pomoc prijala a šprintovali sme cez letisko. Keď sme sa blížili k bráne, videl som ďalšiu ženu, ktorá prosila letušku, aby ešte niekoľko minút ponechala lietadlo na zemi. Blížili sme sa bez dychu, ale víťazne. Mladá mamička a táto žena sa pred nastúpením objali so slzami radosti a úľavy.

Tento malý skutok služby nezmenil svet, ale zmysluplne požehnal život dieťaťa Božieho v núdzi. Tak ako to pomohlo mojej novej kamarátke napredovať k jej fyzickému cieľu, mne to pomohlo napredovať k môjmu duchovnému cieľu. To, že som si vybral empatiu a súcit, mi pomohlo stať sa o niečo viac podobným Ježišovi Kristovi. A to ma potešilo.

Bez ohľadu na to, kde sa nachádzame – v práci alebo v škole, na zhromaždení alebo v lietadle – môžeme byť empatickými predstaviteľmi Spasiteľa. Komu by Spasiteľ chcel, aby ste dnes prejavili súcit?