Krst v piatok večer

Obrázok

žena stojaca pred zborovou budovou

Ilustrácia od Katy Dockrillovej

Po tom, čo som zažil počiatočné nadšenie z toho, že som prišiel do Spojených štátov z Číny, aby som získal doktorát, som bol zavalený množstvom akademických prác, ktoré som musel čítať a písať. Tiež som si nebol istý, ako komunikovať so svojím akademickým poradcom, čo ešte viac zvýšilo môj stres. Cítil som sa stratený a osamelý a nevedel som, čo mám robiť.

Dospel som k záveru, že moje utrpenie spôsobili moje minulé skutky a že musím činiť pokánie. Bol večer, tak som na internete vyhľadal slovo „cirkev“. Zistil som, že Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní bola jedinou cirkvou, ktorej budova bola otvorená do 21:00 hodiny. Rozhodol som sa v tejto cirkevnej budove činiť pokánie a vydal som sa na hodinovú prechádzku smerom k nej.

Keď som okolo 18:00 hodiny prišiel do cirkevnej budovy, videl som svetlá a počul som smiech a hudbu vychádzajúcu zvnútra. Hľadal som vchodové dvere okolo budovy, ale nemohol som ich nájsť. Cez okno som videl otca, ako sa hrá so synom v jednej miestnosti. Zaklopal som na okno, aby som upútal jeho pozornosť. Viedol ma k dverám, privítal ma a povedal mi, že majú krst.

Nasledoval som ho a vošiel som do miestnosti, kde nejaký muž dával požehnanie chlapcovi, ktorý bol práve pokrstený. Keď som stál pri dverách a počúval požehnanie, cítil som, že Boh šepká požehnania aj mne. Zahrialo ma pri srdci a cítil som to, čo som neskôr spoznal ako Ducha Svätého. Počul som aj hlas, ktorý hovoril, že mi bolo odpustené.

Po krste som sa stretol s ostatnými a spoznal som veľa milých ľudí. Už som nebol osamelý. Muž, ktorý sa predstavil ako predchádzajúci „prezident pobočky“ sa ponúkol, že ma odvezie domov. O niekoľko mesiacov neskôr, po absolvovaní lekcií s misionármi, som bol pokrstený.

V deň môjho krstu v roku 2018 v Cambridge v štáte Massachusetts jeden brat hovoril o tom, ako náš milovaný Nebeský Otec zariadil ten krst na piatok. Vysvetlil, že krst sa mal konať nasledujúcu nedeľu, no pre časovú kolíziu sa musel presunúť na piatok večer. Bez tejto zmeny by som možno nikdy nespoznal Cirkev, nášho Spasiteľa, nášho Nebeského Otca a svojich bratov a sestry v evanjeliu.