2010–2019
Rais Los Ua Tsoom Haiv Neeg Ntseeg hauv Hnub Nyoog Kawg Ua Coj Yam Ntxwv Zoo
Kaum Hli Ntuj Xyoo 2018


Rais Los Ua Tsoom Haiv Neeg Ntseeg hauv Hnub Nyoog Kawg Ua Coj Yam Ntxwv Zoo

Kuv tso kuv txoj kev hlub thiab koob hmoov los rau nej, xwv kom nej yuav ua tib zoo mloog tus Tswv txoj lus thiab muab Nws tej lus qhia nruab rau hauv nej lub neej.

Nov yog ib lub rooj sab laj tseem ceeb thiab tau txhawb pab peb. Peb muaj kev cia siab thaum saib yav tom ntej. Peb twb raug kev tshoov siab kom ua zoo dua thiab kom peb yuav yog neeg zoo dua. Tej zaj lus uas cov Tuam Thawj Coj thiab cov Tuam Nom Tswv tau hais ntawm lub sam thiaj no thiab cov nkauj uas peb mloog yeej zoo kawg nkaus! Kuv yaum kom nej yuav kawm tej zaj lus qhia no, pib lub lim tiam no mus.1 Tej no qhia seb, hnub no tus Tswv xav li cas thiab xav kom Nws cov neeg yuav ua li cas.

Tus txheej txheem kawm hauv tsev uas lub Koom Txoos txhawb nqa yuav ua rau txhua yim neeg haj yam muaj hwj chim, thaum uas txhua yim neeg ua tib zoo ua raws li tej lus qhia no thiab pauv lawv lub tsev los ua ib qho chaw cawm sia vim muaj kev ntseeg. Kuv cog lus hais tias thaum nej rau siab ntso kho nej lub tsev kom ua lub hauv paus rau txoj kev kawm txoj moo zoo, nyob nyob ces nej tej Hnub Caiv yuav ua rau nej zoo siab kawg. Nej cov me nyuam yuav zoo siab hlo kawm thiab ua raws li tus Cawm Seej tej kev qhia, thiab dab ntxwg nyoog lub hwj chim hauv nej lub neej thiab nej lub tsev yuav tsawg zuj zus mus. Yuav muaj tej kev pauv loj uas kav ntev mus hauv nej tsev neeg.

Hauv lub rooj sab laj no peb tau cog lus tias peb yuav sib zog me ntsis los hwm tus Tswv Yexus Khetos txhua zaus uas peb tham txog Nws lub Koom Txoos. Kuv cog lus rau nej tias thaum peb sim siv lub npe yog rau tus Cawm Seej lub Koom Txoos thiab cov mej zeej hauv, peb yuav haj yam muaj kev ntseeg thiab cov mej zeej hauv Nws lub Koom Txoos yuav haj yam muaj hwj chim ntawm sab ntsuj plig.

Nim no cia peb tham me ntsis txog cov tuam tsev. Peb paub hais tias peb txoj kev siv sij hawm hauv lub tuam tsev yeej tseem ceeb kawg nkaus rau peb txoj kev txhiv dim thiab kev tsa nto thiab yeej tseem ceeb rau peb tsev neeg thiab.

Tom qab peb txais peb tej kab ke hauv lub tuam tsev thiab ua tej kev khi lus dawb ceev nrog Vajtswv, peb txhua tus xav tau txoj kev ntxiv dag zog rau peb sab ntsuj plig thiab yuav tsum kawm tej yam tshiab uas peb tsuas kawm tau hauv tus Tswv lub tsev. Thiab peb cov poj koob yawm txwv xav kom peb ua tej hauj lwm sawv cev rau lawv.

Nej sim xav seb Vajtswv muaj siab hlub tshua thiab ua ncaj ncees npaum li cas, vim ua ntej tsim ntuj tsim teb raug, tau muab tej koob hmoov ntawm lub tuam tsev rau cov neeg uas tuag mus ua ntej lawv kawm tau txog txoj moo zoo. Tej kab ke dawb ceev hauv lub tuam tsev yeej qub kawg. Qhov uas qub qub li ntawd ua rau kuv zoo siab thiab yog puav pheej qhia tias tej no muaj tseeb.2

Kuv cov kwv tij thiab cov muam, dab ntxwg nyoog tej kev tsim txom tsuas ua heev tuaj xwb, nws sib zog thiab muab ntau yam los tsim txom peb.3 Tsis tau muaj dua lwm lub sij hawm uas tib neeg yuav tsum ib sij mus hauv lub tuam tsev npaum li lub caij no. Kuv taij thov kom nej yuav thov Vajtswv seb nej yuav tsum siv nej lub sij hawm li cas. Siv sij hawm rau nej lub caij yav tom ntej thiab rau nej tsev neeg. Yog tias nej nyob ze me ntsis rau lub tuam tsev, kuv yaum kom nej yuav teem caij ib sij mus ntsib tus Tswv—mus nyob hauv Nws lub tsev dawb huv—ces muaj kev zoo siab mus raws li teem tseg txhua lub sij hawm. Kuv cog lus rau nej tias tus Tswv yuav muab tej txuj ci loj uas Nws paub tias nej xav tau thaum uas nej muab tej kev txi no thiab mus pe hawm hauv Nws cov tuam tsev.

Tas sim no peb muaj 159 lub tuam tsev uas tau muab fij tseg. Txoj kev kho thiab saib xyuas cov tuam tsev no yeej tseem ceeb rau peb. Sij hawm dhau mus los ces, yuav tsum muab cov tuam tsev kho dua tshiab. Yog li ntawd, tas sim no peb tab tom npaj tswv yim seb yuav kho lub Tuam Tsev hauv Salt Lake thiab lwm cov tuam tsev uas cov neeg pioneer tau tsim. Thaum npaj tau tej lus tswv yim no ces peb mam li qhia rau nej paub.

Hnub no peb zoo siab tshaj tawm tias yuav ua 12 lub tuam tsev ntxiv. Cov tuam tsev ntawd yuav ua hauv tej qhov chaw no: Mendoza, Argentina teb; Salvador, Brazil teb; Yuba City, California; Phnom Penh, Khab Meem teb; Praia, Cape Verde; Yigo, Guam; Puebla, Mev teb; Auckland, New Zealand teb; Lagos, Nigeria; Davao, Philippine teb; San Juan, Puerto Rico; thiab Lub Nras Washington, Utah.

Tej zaum txoj kev ua thiab saib xyuas cov tuam tsev yuav tsis pauv nej lub neej, tiam sis txoj kev siv sij hawm hauv lub tuam tsev yeej yuav ua li ntawd. Hais rau nej cov uas tsis tau mus hauv lub tuam tsev tau ntev lawm, kuv yaum kom nej yuav npaj thiab rov qab mus hauv sai li sai tau. Ces kuv thiaj caw nej mus pe hawm hauv lub tuam tsev thiab thov Vajtswv kom nej yuav hnov tau tus Cawm Seej txoj kev hlub rau nej, xwv kom nej txhua tus yuav muaj ib zaj lus tim khawv tias Nws tseem coj txoj hauj lwm dawb ceev no uas yuav kav mus ib txhis.4

Kuv cov kwv tij thiab cov muam, kuv ua nej tsaug rau nej txoj kev ntseeg thiab kev txhawb nqa. Kuv tso kuv txoj kev hlub thiab koob hmoov los rau nej, xwv kom nej yuav ua tib zoo mloog tus Tswv txoj lus thiab muab Nws tej lus qhia nruab rau hauv nej lub neej. Kuv qhia nej paub tseeb hais tias lub Koom Txoos tseem txais kev tshwm sim thiab pheej yuav ua li ntawd txog thaum “Vajtswv tej lub ntsiab twb uas tiav tas, thiab tus Yehauvas zoo kawg nkaus yuav hais tias txoj hauj lwm tiav lauj.”5

Kuv foom koob hmoov kom nej haj yam ntseeg Nws thiab Nws txoj hauj lwm dawb huv, muaj kev ntseeg thiab ua siab ntev nyiaj nej tej teeb meem hauv lub neej no. Kuv foom koob hmoov kom nej yuav rais los ua ib Tsoom Haiv Neeg Ntseeg hauv Hnub Nyoog Kawg uas coj yam ntxwv zoo. Kuv foom koob hmoov rau nej li no thiab hais kuv zaj lus tim khawv tias Vajtswv muaj txoj sia nyob! Yexus yog tus Khetos! Nov yog Nws lub Koom Txoos. Peb yog Nws cov neeg, hais li no los ntawm Yexus Khetos lub npe.

Lus Cim

  1. Saib tuam rooj sab laj tej zaj lus qhia nyob online nyob ntawm LDS.org thiab nyob hauv Gospel Library app. Yuav muab luam tawm hauv phau Ensign thiab Liahona. Lub Koom Txoos tej phau ntawv, xws li phau New Era thiab phau Friend, uas xa hauv ntawv los sis txuas tau online, yog ib qho tseem ceeb ntawm nej txoj kev kawm vaj lug kub tom tsev.

  2. Saib, piv xam hais tias, Khiav Dim 28; 29; Levis Kev Cai 8.

  3. Saib Mauxiyas 4:29.

  4. Saib Wilford Woodruff, “The Law of Adoption,” tej zaj lus uas hais hais lub tuam rooj sab laj hauv lub Koom Txoos, Plaub Hlis Ntuj hnub tim 8, 1894. Thawj Tswj Hwm Woodruff hais tias: “Peb tsis yog tau txais kev tshwm sim tiav tas. Peb tseem tsis tau ua tag nrho Vajtswv txoj hauj lwm. … Txoj hauj lwm no yuav tsis tiav txog thaum peb ua tau hauj lwm zoo tag nrho” (Deseret Evening News, Plaub Hlis Ntuj hnub tim

  5. Teachings of Presidents of the Church: Joseph Smith (2007), 142.