Večná zásada lásky

Večná zásada lásky sa prejavuje životom podľa dvoch veľkých prikázaní: milujte Boha celým svojím srdcom, dušou, mysľou a silou a milujte svojho blížneho ako seba samého.¹

Spomínam si na svoju prvú zimu, keď som býval tu v Utahu – všade bol sneh. Keďže pochádzam zo Sonorskej púšte, prvých pár dní som sa tomu tešil, no o pár dní neskôr som si uvedomil, že musím vstávať skôr, aby som odhrnul sneh z príjazdovej cesty.

Jedno ráno uprostred snehovej búrky som sa potil pri odhadzovaní snehu lopatou a videl som suseda, ako oproti cez ulicu otvára svoju garáž. Je starší ako ja, takže som si pomyslel, že ak za chvíľu skončím, môžem mu pomôcť. Tak som zvýšil hlas a spýtal sa ho: „Brat, potrebujete pomoc?“

Usmial sa a povedal: „Ďakujem, starší Montoya.“ Potom vytiahol z garáže snehovú frézu, naštartoval motor a za pár minút odstránil všetok sneh, ktorý mal pred domom. Potom prešiel cez ulicu aj so svojím strojom a spýtal sa ma: „Starší, potrebujete pomoc?“

S úsmevom som povedal: „Áno, ďakujem.“

Sme ochotní si navzájom pomáhať, pretože sa máme radi a potreby môjho brata sa stávajú mojimi potrebami, a tie moje sa stávajú jeho potrebami. Bez ohľadu na jazyk, ktorým môj brat hovorí, alebo krajinu, z ktorej pochádza, sa máme radi, pretože sme bratia, deti jedného Otca.

Keď bola oznámená inšpirovaná služba, prezident Russell M. Nelson povedal: „Zavedieme novší a svätejší spôsob, ako sa starať o druhých a slúžiť im.“² Svätejší znamená pre mňa osobnejší, hlbší, viac podobný Spasiteľovmu spôsobu: Milujte sa navzájom³, jeden po druhom.

Nestačí sa len vyhýbať tomu, aby sme boli pre druhých kameňom úrazu; nestačí si len všimnúť núdznych na ceste a obísť ich. Využime každú príležitosť pomôcť svojmu blížnemu, aj keď je to prvý a poslednýkrát, čo ho v tomto živote stretneme.

Prečo je láska k Bohu prvým veľkým prikázaním?

Myslím si, že je to kvôli tomu, čo pre nás Boh znamená. Sme Jeho deti, dohliada na naše blaho, sme od Neho závislí a Jeho láska nás ochraňuje. Jeho plán zahŕňa slobodnú vôľu, preto pravdepodobne urobíme nejaké chyby.

Boh tiež umožňuje, aby sme boli skúšaní a pokúšaní. No či už robíme chyby alebo sa poddávame pokušeniu, plán poskytuje aj Spasiteľa, aby sme mohli byť vykúpení a aby sme sa mohli vrátiť do Božej prítomnosti.

Protivenstvo v našom živote môže spôsobiť pochybnosti o naplnení prísľubov, ktoré sme dostali. Prosím, dôverujte nášmu Otcovi. Vždy dodrží Svoje sľuby a my sa môžeme naučiť to, čo nás chce naučiť.

Aj keď robíme to, čo je správne, okolnosti sa v našom živote môžu zmeniť z dobrých na zlé, zo šťastia na smútok. Boh odpovedá na naše modlitby podľa Svojej nekonečnej milosti a lásky a v Jeho vlastnom čase.

• Potok, z ktorého Eliáš pil vodu, vyschol.⁴

• Nefiho luk z jemnej ocele sa zlomil.⁵

• Mladý chlapec bol diskriminovaný a vylúčený zo školy.

• Dlho očakávané dieťa zomrelo pár dní po narodení.

Okolnosti sa menia.

Keď sa okolnosti zmenia z dobrých a pozitívnych na zlé a negatívne, môžeme byť napriek tomu šťastní, lebo šťastie nezávisí od okolností, ale od nášho postoja k daným okolnostiam. Prezident Nelson povedal: „Pocity radosti majú s našou životnou situáciou spoločného len málo, ale s tým, na čo sa v živote zameriavame, majú spoločné úplne všetko.“⁶

Môžeme sa nečinne prizerať a čakať, kedy sa okolnosti samé zmenia, alebo môžeme vyhľadať a priviesť nové okolnosti.

• Eliáš išiel do Sarepty, kde mu vdova dala jedlo a pitie.⁷

• Nefi si vyrobil drevený luk a ulovil zvieratá, aby mali čo jesť.⁸

• Ten mladý chlapec sedel pri okne, počúval a písal si poznámky a dnes je učiteľom na základnej škole.

• Rodičia dieťaťa si rozvinuli veľkú vieru v Spasiteľa Ježiša Krista a dôveru v plán spásy. Ich láska k dlho očakávanému dieťaťu je väčšia ako ich žiaľ.

Keď počujem otázky: „Nebeský Otec, skutočne si tam? A modlitbu každého dieťaťa počuješ a zodpovieš?“⁹ Rád odpovedám: „On tu pre vás a pre mňa vždy bol, je a vždy bude. Som Jeho syn, On je môj Otec a ja sa učím byť dobrým otcom, tak ako je On.“

S manželkou sa vždy snažíme byť svojim deťom nablízku, za každých okolností a v každom prípade. Každé dieťa je jedinečné; ich cena je pre Boha veľká a bez ohľadu na to, aké výzvy, hriechy a slabosti majú, Boh ich miluje a my tiež.

Keď som obdržal toto povolanie ako generálna autorita, posledný deň pred našou cestou do Salt Lake boli u nás doma spolu všetky moje deti a ich rodiny; mali sme rodinný domáci večer, kde sme vyjadrili svoju lásku a vďačnosť. Po lekcii som dal každému zo svojich detí kňazské požehnanie. Všetci mali slzy v očiach. Po požehnaniach vyslovil môj najstarší syn v mene všetkých slová vďaky za veľkú lásku, ktorú sme im dali odo dňa, kedy sa narodili.

Žehnajte svoje deti či už majú 5 alebo 50 rokov. Buďte s nimi, buďte im nablízku. Hoci je zabezpečenie základných potrieb zodpovednosť stanovená božským plánom, nesmieme zabudnúť tráviť so svojimi deťmi radostný čas.

Láska nášho Nebeského Otca ku každému z Jeho detí je skutočná. Je tu pre každého. Neviem, ako to robí, ale je to tak. On a Jeho Prvorodený sú jedno v konaní Otcovho diela a slávy „uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka“.¹⁰ Poslali nám Ducha Svätého, aby nás viedol, varoval a utešoval, ak to potrebujeme.

Svojmu milovanému Synovi nariadil, aby stvoril túto nádhernú zem. Dal pokyny Adamovi a Eve a dal im slobodnú vôľu. Celé roky posiela poslov, aby sme mohli obdržať Jeho lásku a Jeho prikázania.

Bol v Posvätnom háji, kde zodpovedal Josephovu úprimnú otázku a oslovil ho jeho menom. Povedal: „Toto je Môj milovaný Syn. Vypočuj Ho!“¹¹

Verím, že najväčší prejav Božej lásky k nám sa udial v Getsemanskej záhrade, kde sa Syn žijúceho Boha modlil: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.“¹²

Všimol som si, že malá časť uzmierenia Ježiša Krista, ktorej dokážem porozumieť, zväčšuje moju lásku k Otcovi a Jeho Synovi, zmenšuje moju túžbu páchať hriech a byť neposlušný a zväčšuje moju ochotu byť lepším a konať lepšie.

Ježiš išiel do Getsemanskej záhrady bez strachu a pochybností, dôverujúc Svojmu Otcovi a vediac, že musí šliapať vínny lis sám. Pretrpel všetku bolesť a všetko ponižovanie. Bol obvinený, súdený a ukrižovaný. Ježiš sa počas Svojho vlastného utrpenia a bolesti na kríži sústredil na potreby Svojej matky a Svojho milovaného učeníka. Obetoval Svoj život.

Na tretí deň bol vzkriesený. Hrob je prázdny; On stojí na pravici Svojho Otca. Dúfajú, že sa rozhodneme dodržiavať svoje zmluvy a vrátime sa do Ich prítomnosti. Tento druhý stav nie je naším konečným stavom – nepatríme do tohto pozemského domova, lebo sme večné bytosti a získavame dočasné skúsenosti.

Ježiš je Kristus, Syn živého Boha. Žije a pretože žije, všetky Božie deti budú žiť naveky. Vďaka Jeho zmiernej obeti môžeme všetci žiť spolu s Nimi. V mene Ježiša Krista, amen.