S odhodlaným srdcom

Keď je vaša viera, vaša rodina alebo vaša budúcnosť ohrozená – keď premýšľate, prečo je život taký ťažký, aj keď robíte všetko pre to, aby ste žili podľa evanjelia – pamätajte, že Pán nám povedal, aby sme očakávali, že prídu ťažkosti. Problémy sú súčasťou plánu a neznamenajú, že ste boli opustení; sú súčasťou toho, čo znamená byť Jeho.⁶ On bol predsa „muž bolestí, a znalý zármutku“.⁷

Učím sa, že Nebeský Otec sa viac zaujíma o môj rast ako učeníčky Ježiša Krista než o moje pohodlie. Nie vždy chcem, aby to tak bolo – ale je to tak!

Život v pohodlí neprináša moc. Moc, ktorú potrebujeme, aby sme odolali horúčave našich dní, je moc Pána a Jeho moc prúdi cez naše zmluvy s Ním.⁸ Skláňať sa s vierou, keď čelíme silnému protivetru – úprimne sa každý deň snažiť robiť to, čo sme sľúbili v zmluve so Spasiteľom, že budeme robiť, dokonca a najmä vtedy, keď sme unavení, ustarostení a zápasíme s nepríjemnými otázkami a problémami – znamená postupne prijímať Jeho svetlo, Jeho silu, Jeho lásku, Jeho Ducha, Jeho pokoj.

Zmyslom kráčania po ceste zmluvy je priblížiť sa k Spasiteľovi. Pointou je On, nie náš dokonalý pokrok. Nie sú to preteky a my nesmieme porovnávať svoju cestu s inými. Je tu, aj keď zakopneme.

Ako učeníci Ježiša Krista rozumieme tomu, že viera v Neho si vyžaduje skutky – najmä v ťažkých časoch.⁹

Pred mnohými rokmi sa moji rodičia rozhodli, že vymenia koberce v dome. Mama prikázala mojim bratom večer predtým, než prišiel nový koberec, aby dali preč nábytok a vytrhali koberce v izbách, aby sa tam mohol položiť nový koberec. Moja sestra Emily, ktorá mala vtedy 7 rokov, už spala. Takže kým spala, potichu presunuli z jej izby všetok nábytok okrem postele a potom odstránili koberec. No ako to niekedy robia starší bratia, rozhodli sa, že si z nej vystrelia. Zo šatníka a stien dali preč všetky jej veci. Izba ostala prázdna. Potom napísali odkaz, ktorý prilepili na stenu: „Milá Emily, odsťahovali sme sa. Napíšeme ti o pár dní a povieme ti, kde sme. S láskou, tvoja rodina.“

Keď Emily na druhý deň ráno neprišla na raňajky, moji bratia ju išli hľadať. Bola tam za zatvorenými dverami smutná a osamelá. Emily sa nad týmto zážitkom neskôr zamyslela: „Bola som zdrvená. Ale čo by sa bolo stalo, keby som čo len otvorila dvere? Čo by som počula? Akú vôňu by som zacítila? Vedela by som, že nie som sama. Vedela by som, že som skutočne milovaná. Ani mi len nenapadlo, že by som túto situáciu mohla ovplyvniť. Len som to vzdala a ostala som plakať v šatníku. Keby som však čo len otvorila dvere.“¹⁰

Moja sestra urobila predpoklad na základe toho, čo videla, ale nebolo to odrazom toho, ako sa veci v skutočnosti mali. Nie je zaujímavé, že podobne ako Emily, aj nás môže tak zaťažiť smútok či zranenie, skľúčenosť, starosť, osamelosť, hnev alebo frustrácia, že nám ani len nenapadne niečo urobiť, otvoriť dvere, konať s vierou v Ježiša Krista?

Písma sú plné príkladov mužov a žien, Kristových učeníkov, ktorí, keď čelili nemožnému, jednoducho konali – vstali vo viere a išli.¹¹

Kristus povedal malomocným, ktorí túžili po uzdravení: „Choďte, ukážte sa kňazom! A keď šli, boli očistení.“¹²

Išli sa ukázať kňazom, ako keby už boli uzdravení, a počas tohto skutku sa tak stalo.

Tiež by som chcela povedať, že ak si uprostred vašej bolesti myslíte, že určitý skutok nie je možný, prosím, nech je vaším skutkom prosba o pomoc – od priateľa, člena rodiny, cirkevného vedúceho či odborníka. Toto môže byť prvým krokom k nádeji.

Keď prídu ťažké časy, snažím sa rozpomenúť na to, že som sa rozhodla nasledovať Krista skôr, ako som prišla na zem, a že výzvy týkajúce sa mojej viery, môjho zdravia a mojej vytrvalosti sú súčasťou toho, prečo som tu. A určite by som si nikdy nemala myslieť, že dnešná skúška spochybňuje Božiu lásku ku mne, alebo dovoliť, aby zmenila moju vieru v Neho na pochybnosť. Skúšky neznamenajú, že plán zlyháva; sú súčasťou plánu, ktorý mi má pomôcť hľadať Boha. Keď trpezlivo vytrvávam, stávam sa Mu podobnejšia, a dúfam, že podobne ako On, keď som v agónii, modlím sa ešte horlivejšie.¹⁴

Ježiš Kristus bol dokonalým príkladom toho, ako milovať nášho Otca celým svojím srdcom – konať Jeho vôľu bez ohľadu na cenu.¹⁵ Chcem nasledovať Jeho príklad a robiť to isté.

Inšpiruje ma srdečné učeníctvo vdovy, ktorá z plnej duše vhodila dva haliere do chrámovej pokladnice. Dala všetko, čo mala.¹⁶

Ježiš Kristus rozpoznal hojnosť všetkého, čo mala, keď ostatní videli len jej nedostatky. To isté platí aj pre nás všetkých. On nevidí naše nedostatky ako zlyhanie, ale skôr ako príležitosť uplatniť vieru a rásť.

Moji spoluučeníci Ježiša Krista, celým svojím srdcom sa rozhodujem stáť pri Pánovi. Rozhodla som sa stáť s Jeho vyvolenými služobníkmi – prezidentom Russellom M. Nelsonom a apoštolmi, ktorí s ním slúžia – pretože oni hovoria v Jeho mene a sú správcami obradov a zmlúv, ktoré ma spájajú so Spasiteľom.

Keď zakopnem, zdvihnem sa a budem sa spoliehať na milosť a uschopňujúcu moc Ježiša Krista. Budem dodržiavať svoju zmluvu s Ním a svoje otázky budem riešiť štúdiom Božieho slova, vierou a s pomocou Ducha Svätého, ktorého vedeniu dôverujem. Jeho Ducha budem každý deň vyhľadávať tým, že budem robiť malé a jednoduché veci.

Toto je moja cesta učeníčky.

A budem čakať na Pána a dôverovať Mu – Jeho načasovaniu, Jeho múdrosti a Jeho plánu, až do toho dňa, keď sa zahoja každodenné rany smrteľnosti.¹⁷

Chcem s Ním stáť navždy, ruka v ruke s vami. S odhodlaným srdcom. Vediac, že keď Ježiša Krista milujeme celým svojím srdcom, dá nám na oplátku všetko.¹⁸ V mene Ježiša Krista, amen.