2016
Ko hono ʻIloʻi ʻo e Toluʻi ʻOtuá
Sānuali 2016


Ko hono ʻIloʻi ʻo e Toluʻi ʻOtuá

Mei ha lea ko e, “The Godhead,” naʻe fai lolotonga ʻa e seminā maʻá e kau palesiteni fakamisiona foʻoú ʻi he Senitā Akoʻanga Fakafaifekau ʻi Polovó ʻi he ʻaho 23 ʻo Sune, 2013.

Kuo pau ke tau ʻiloʻi e Kakai Fakalangi ko ʻení ʻi he tapa kotoa pē te tau lavá. Kuo pau ke tau ʻofa ʻiate Kinautolu, ofi ange kiate Kinautolu, talangofua kiate Kinautolu, pea feinga ke hangē ko Kinautolú.

ʻĪmisi
Painting of the first vision by Walter Rane. The Father and Son appear to Joseph Smith in the sacred grove.

ʻUluaki Mata-meʻa-hāmaí, tā fakatātaaʻi ʻe Walter Rane

Naʻe pehē ʻe he Palōfita ko Siosefa Sāmitá, “Ko e ʻuluaki tefitoʻi moʻoni ia ʻo e ongongoleleí ke ʻiloʻi pau ʻa e ʻulungaanga ʻo e ʻOtuá.”1 Naʻá ne toe pehē foki, “ʻOku ou fie maʻu kotoa kimoutolu ke mou ʻilo Ia, pea mo feangainga mo Ia.”2 Kuo pau ke tau maʻu “ha [fakakaukau] tonu ʻo ʻene … haohaoá, mo e ngaahi ʻulungāngá” pea mo ha fakafetaʻi koeʻuhí “ko e fisifisimuʻa ʻo [Hono] ʻulungāngá.”3

ʻOku ou fakaʻamu ke fakaaʻu mai ʻa e pole ʻa e Palōfitá kiate kitautolu ke tau ʻiloʻi pau mo ʻetau kau faifekaú, kāingalotú, mo ʻetau kau fiefanongó ʻa e ʻulungaanga ʻo e kau mēmipa ʻo e Toluʻi ʻOtuá. Kuo pau ke tau maʻu ha fakakaukau tonu ki Heʻenau haohaoá mo e ʻulungaanga fakafoʻituituí pea mo ha fakafetaʻi koeʻuhí ko e fisifisimuʻa ʻo Honau ʻulungaanga fakatāutahá.

ʻOku ʻikai hoko noa pē ʻa ʻetau ʻuluaki tefito ʻo e tuí ʻa ia “ʻOku mau tui ki he ʻOtua, ko e Tamai Taʻegatá, pea ki Hono ʻAlo, Ko Sīsū Kalaisí, pea ki he Laumālie Māʻoniʻoní” (Ngaahi Tefito ʻo e Tuí 1:1). ʻOku mahino ʻa e pōpoakí ki he kakai kotoa pē ʻoku nau akoʻi ʻa e ongoongoleleí. ʻOku ʻikai hano ʻaonga ʻetau feinga ki he ngaahi moʻoni kehe ʻoku tau tui ki aí ʻo kapau kuo teʻeki ai ke tau fakapapauʻi ʻi heʻetau fakakaukaú mo e fakakaukau ʻa kinautolu ʻoku tau akoʻí ʻa e fatongia mahuʻinga taha ʻo e Toluʻi ʻOtuá ʻi heʻetau tokāteliné mo hotau ikuʻanga taʻengatá. Kuo pau ke tau ʻiloʻi e Kakai Fakalangi ko ʻení ʻi he tapa kotoa pē te tau lavá. Kuo pau ke tau ʻofa ʻiate Kinautolu, ofi ange kiate Kinautolu, talangofua kiate Kinautolu, pea feinga ke hangē ko Kinautolú.

ʻI heʻetau ʻomi ʻa e kakaí ki he Siasí, ʻoku ʻikai ke tau papitaiso mai kinautolu ki ha Siasi ʻo ha tangata, ʻo tatau ai pē pe ko e tangata ko iá ko Siosefa Sāmita pe Pilikihami ʻIongi pe Tōmasi S. Monisoni—ʻo fakaʻapaʻapa ki he kau palōfita ko iá ʻo hangē ko ia ʻoku tau faí. Pea ʻoku ʻikai ke tau papitaiso mai kinautolu ki he Siasi ʻo e ngaahi fāmili fiefiá pe ko e Kuaea ʻa e Tāpanekale Māmongá.

ʻI he taimi ʻoku tau ʻomi ai e kakaí ki he Siasí, ʻoku tau papitaiso ʻa kinautolu ʻi he huafa ʻo e Tamaí, pea mo e ʻAló, pea mo e Laumālie Māʻoniʻoní. ʻI heʻetau fai iá, ʻoku tau tataki ai kinautolu ki he ʻafioʻanga ʻo e Tamaí fakafou ʻi he ngāue fakafaifekaú, Fakaleleí, mo e ʻaloʻofa ʻa Hono ʻAló, mo e ivi tākiekina ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní ʻo tataki kinautolu ki he taumuʻa ko ʻení. Kuo pau ke tau fakamahuʻingaʻi ʻi hotau ʻatamaí ʻa e tuʻunga fungani ko ʻeni ʻo e Toluʻi ʻOtuá ke hoko fakatouʻosi ko e taumuʻá, mo hono ngāueʻí lolotonga ʻetau fakahoko ʻa e ngāue ʻo e fakamoʻuí.

Kapau, te tau hangē ko e akonaki ʻa e Tuʻi ko Penisimaní, ʻo ʻiloʻi moʻoni ʻa e Kakai Fakalangí ni ʻa ia ʻoku tau tauhí mo fakapapauʻi ʻoku ʻikai ko ha muli Kinautolu pe mamaʻo mei heʻetau ngaahi fakakaukaú mo e ngaahi holi ʻa hotau lotó (vakai ki he Mōsaia 5:13), te tau maʻu leva ʻa e ola ne aʻusia ʻe he Tuʻi ko Penisimaní. Pea ko e hā ʻa e ngaahi meʻa ko iá? Naʻe aʻusia ʻe hono kakaí “ha fuʻu liliu lahi,” ʻo “ʻikai ai te [nau] toe maʻu ha holi ke faikovi, kā ke failelei maʻu ai pē,” pea nau “loto-fiemālie ke fai ha fuakava … ke fai e finangalo [ʻo e ʻOtuá], pea talangofua ki heʻene ngaahi fekaú ʻi he meʻa kotoa pē [ʻoku totonu] ke ne fekau [kiate kinautolú], ʻi he toenga kotoa ʻo [honau] ngaahi ʻahó” (Mōsaia 5:2, 5).

ʻĪmisi
Large out door scene with a market square/campsite in the foreground and green hills in the background. In the right foreground there is the side of alarge stuped tent; the tent has an awning supported by ropes and poles. Hanging from the awning is a series of poles. Underneath the awning is a mother with several children all in highly colored tunics and skirts. In the left foreground is another family. This family has a father with a daughter in hi lap, two women beside him (one with a child in her lap) and a young boy with no shirt. Behind the man is another figure with a bowed head. Threre are several other figures and tents in the picture, but they are across the ones in the foreground. A large tower is the focus of the painting. The tower appears like scaffolding with a shaded top. On top of the tower are three men. One wears a blue robe and speaks with outstretched arms. The other two seem to be recording his words. Behind the tower is a stone building with step shapped sides. "Walter Ranes '03" appears in the lower right corner in red. The Reverse side reads, "Walter Rane 2003/ In the Service of Your God Mosiah 2:17/ King Benjamin Addresses his People".

Toʻohemá: ʻI he Ngāue ʻa Homou ʻOtuá, tā fakatātaaʻi ʻe Walter Rane, ʻi he angalelei ʻa e Mīsiume Hisitōlia ʻa e Siasí; toʻomataʻú: fakaikiikí mei he Papitaisó, tā fakatātaaʻi ʻe J. Kirk Richards

Ko e ola ia ʻo e ngaahi akonaki ʻa e Tuʻi ko Penisimaní ki hono kāingalotú, pea ko e fakaʻuhinga fakafolofola haohaoa ia ʻo e tupulaki moʻoni ʻoku tau fakamamafaʻi ʻi heʻetau kau papi uluí ʻi heʻetau fokotuʻu ko ia ʻa e Siasí ʻi “māmani kotoa pē” (Maʻake 16:15).

Hangē ko ia ne akoʻi ʻe he Fakamoʻuí, ko e ngāue fakafaifekaú—ʻa e ngāue ʻo e fakamoʻuí—ʻoku hangē ha kupenga ʻoku tau falō atu ki ha māmani, ngaahi puleʻanga, ngaahi anga fakafonua, mo e kakai lahi ange. ʻI heʻene peheé, te tau tānaki, ʻo hangē ko e lau ʻa e talanoa fakatātaá, ha ngaahi ika “kehekehe” (Mātiu 13:47). Ko e tokolahi ʻo e fanga “ika” ko iá ʻi hotau ngaahi feituʻu moveteveté ʻoku ʻikai ke nau ʻilo ko hai ʻa e ʻOtuá pe ʻoku fēfē ʻEne Tuʻunga Fakaetamaí; ʻoku ʻikai ke nau ʻilo ko hai ʻa Sīsū Kalaisi pe ko e hā e ʻuhinga ʻoku fakamoʻui ai kitautolu ʻi Hono huafá pē ʻi he lalo langí (vakai ki he Ngāue 4:12); ʻoku ʻikai ke nau ʻilo ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní pe ko e hā e ʻuhinga naʻe [ʻomi ai] ʻa e mēmipa ko eni ʻo e Toluʻi ʻOtuá “ke akoʻi ʻa e moʻoní” (T&F 50:14).

Ko e ʻIlo ki he Toluʻi ʻOtuá

Ko e moʻoni, ʻoku ʻi ai ha ngaahi meʻa lahi ʻoku ʻikai ke ʻilo ʻe he faʻahinga kehekehe ko eni ʻo e iká, ka ʻo kapau te nau tali ʻa e ongoongolelei kuo fakafoki maí pea ʻiloʻi moʻoni ʻa e fakamoʻuí ʻi honau laumālié, ʻe pau ke kamata ʻaki ia ha ʻilo mo ha mahino ki he kau mēmipa ʻo e Toluʻi ʻOtuá. Ko hono fakalūkufuá, “ʻoku maʻu pē ʻa e lotu moʻoní mo fakahaofí ʻe kinautolu ʻoku nau ʻilo ʻa e moʻoní fekauʻaki … mo e Toluʻi ʻOtuá pea mo mahino kiate kinautolu ʻa e vā fetuʻutaki totonu ʻoku totonu ke maʻu ʻe he tangatá mo e mēmipa takitaha ʻo e [meʻa kuo ui ʻe ha taha ʻo e Kau Takimuʻá] ʻa e Kau Palesitenisī Taʻengata ko iá.”4

Naʻe fakamanatu mai ʻe ʻEletā Pulusi R. Makongikī (1915–85) ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá ʻoku mahino kia Lusifā ʻa hono mahuʻinga ʻo e tokāteline ko iá, ʻo tatau ai pē kapau ʻoku ʻikai mahino kiate kitautolu. Naʻá ne pehē:

“ʻOku ʻikai ha fakamoʻui ʻi he tui … [ki he] tokāteline halá, kae tautautefito ki ha fakakaukau hala pe taʻefakapotopoto ʻo kau ki he Toluʻi ʻOtuá pe ko ha taha ʻo hono kau mēmipá. …

“Ko ia ai ʻe laka ange ki he tēvoló ke ne fakamafola e tokāteline hala fekauʻaki mo e ʻOtuá pea mo e Toluʻi ʻOtuá, pea ueʻi hake ha ongo hala ʻo kau kiate kinautolu, ʻi ha toe meʻa pē te ne ala fai.”5

Ko ia he ʻikai lava ha fiefanongo ʻo haʻu ki he Siasi ko ʻení mo ha fakamoʻoni moʻoni, mo ha ului moʻoni, mo e meʻa ʻoku tau fekumi ki aí mo ui ko e tupulaki moʻoní ʻi he papi ului takitaha, tukukehe kapau kuó ne maʻu ha kamataʻanga ʻo ha aʻusia fakatāutaha, fakalaumālie, moʻoni mo e ʻOtuá. ʻOku toki haʻu pē ʻa e faʻahinga aʻusia moʻoni ia ko iá ʻi he taimi ʻoku ʻilo ai ko e tokotaha moʻoni Ia, ko ha tangata moʻoni, ko ha Tamai moʻoni ia ʻo e kakano mo e hui ʻoku folofola mai mo ʻafioʻi mo ongoʻi, ʻokú Ne ʻafioʻi ʻa e ngaahi hingoa kotoa pē ʻa ʻEne fānaú mo ʻenau ngaahi fie maʻu kotoa pē, ʻa ia ʻoku fanongo ki heʻenau ngaahi lotú kotoa, pea fie maʻu kotoa ʻEne fānaú ki Hono Siasí. ʻOku fie maʻu kotoa ʻa e kau fiefanongo ko ʻení ke nau ʻilo ʻoku ʻi ai Haʻane palani ki honau fakamoʻuí pea kuó Ne ʻomi ha ngaahi fekau ke hoko ia ko e founga ke tau ʻilo ai hotau halá ke foki hake kiate Iá.

ʻOku ʻikai ko ha hahau fakalangi pe ko ha vavanga taʻe-hā-mai pe ko ha tokotaha maʻu-ʻapi taʻetokanga ha ʻOtua ʻoku ʻofa kiate kinautolu ʻo hangē ko ha ʻofa ongongofua ʻa ha mātuʻa ki ha fānau. Kuo pau ke ʻiloʻi moʻoni Ia—ko ha Tamai ʻaloʻofa, mo angaʻofa, ʻa ia ne ngaohi ʻi hono tataú ʻa e kotoa ʻo ʻEne fānaú pea te tau toe tuʻu kotoa—pea toki tulolo hifo ʻi Hono ʻaó ha ʻaho! ʻE ʻi ai ha niʻihi tokosiʻi ʻo ʻetau kau fiefanongó te nau ʻilo ʻa e faʻahinga ʻOtua ko ʻi he taimí ni, ʻo tatau ai pē pe ʻoku nau kau ki ha Siasi faka-Kalisitaine pe ʻikai.

ʻI heʻene peheé, ʻoku mahuʻinga fau ai hono kamataʻaki e lēsoni 1 ʻi he Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí ʻa e fakahā mahino ngofua ko ia “ko e ʻOtuá ʻa ʻetau Tamai Hēvaní.”6 Ko e fuofua taumuʻa ʻa e kau faifekaú ʻi he lēsoni ko iá ke mahino ki he tokotaha kotoa pē ʻoku akoʻí ʻa e natula totonu ʻo e ʻOtuá.

Kapau ʻe fakatoka ʻe he kau faifekaú ha mahino totonu ki he ʻOtuá ʻi he ʻatamai mo e loto ʻo ʻenau kau fiefanongó mei he kamataʻanga ʻo ʻenau akoʻí, ʻe faingofua ʻa e meʻa kotoa pē ʻi he ngaahi fakahinohino kotoa pē ʻe hoko maí.

Ko e Ngāue Fakafaifekaú mo e Pōpoaki ʻa Sīsū Kalaisí

ʻĪmisi
Jesus Christ being baptized by John the Baptist.

Toʻohemá: ʻI he Ngāue ʻa Homou ʻOtuá, tā fakatātaaʻi ʻe Walter Rane, ʻi he angalelei ʻa e Mīsiume Hisitōlia ʻa e Siasí; toʻomataʻú: fakaikiikí mei he Papitaisó, tā fakatātaaʻi ʻe J. Kirk Richards

ʻI he founga tatau, kuo pau ke fakahoungaʻi lahi ange ʻe he kau faifekaú mo e fiefanongó ʻi he meʻa ʻoku nau faí ʻa e ngeia ʻo e ngāue fakafaifekaú mo e pōpoaki ʻo Sīsū Kalaisí, ʻa ia naʻá ne haʻu mei he Tamaí pea akoʻi ʻa e meʻa naʻe akoʻi ʻe he Tamaí kiate Iá. Kuo pau ke ʻilo ʻe he tokotaha kotoa pē naʻe haʻu ʻa Sīsū ki he moʻui fakamatelié ke fakahā mai kiate kitautolu ʻa e halá, ʻa e moʻoní, pea mo e moʻuí. ʻIo, ko Ia ʻa e halá, ʻa e kakato ʻo e moʻoní, pea mo e moʻui haohaoá. ʻI heʻene peheé, ko Ia tokotaha pē ʻi he fāmili ʻo e tangatá ʻe lava ke folofola kakato mai ʻa e Tamaí, “Ko hoku ʻAlo ʻofaʻangá ʻeni, ʻa ia ʻoku ou fiemalie lahi aí” (Mātiu 17:5).

ʻOku totonu ke tau maʻu ha tui kia Kalaisi, falala kuó Ne huhuʻi kitautolu mei he mate fakatuʻasinó mo e heli fakalaumālié, tali ʻEne Fakaleleí ko e founga ia ʻe fakalaloaʻi ai kitautolu ʻi he ʻao ʻo e ʻOtuá, pea ʻilo ʻoku ʻikai mo ha toe hala ki he fakamoʻuí. Kuo pau ke peluki ʻa e tui kotoa pē ʻi he māmaní, kapau ʻe huhuʻi ʻa kinautolu pea vete ʻe he ʻelelo kotoa pē ko Sīsū ʻa e Kalaisí, ko e ʻAlo ʻo e ʻOtua moʻuí. ʻOku tau fie maʻu ke akoʻi “ʻa e tokāteline ʻa Kalaisí” ʻaki ʻa e tui mo e mateaki (Hepelū 6:1; 2 Sione 1:9; 2 Nīfai 31:2, 21; 32:6; Sēkope 7:2, 6) ʻo hangē ko ia ʻoku fakahā ʻi he ngaahi folofolá pea fakanounouʻi ʻi he lēsoni 3 ʻo e Malangaʻaki ʻEku Ongoongoleleí.

ʻOku fie maʻu ke ʻilo ʻe heʻetau fanga ika ʻi he kupenga mamaʻo atú ko e Laumālie Māʻoniʻoní ko e mēmipa ia ʻo e Toluʻi ʻOtuá ʻa ia ʻe tuʻo lahi taha [ʻEne] hoko ko honau kaungāmeʻa fafale ʻi he taimi te nau tali ai ʻa e kau faifekaú mo lotua ha fakahinohino fakalangi fekauʻaki mo ʻenau pōpoakí. Ko e mēmipa ʻeni ʻo e Toluʻi ʻOtuá te ne tataki ʻa e kau fiefanongó ki he moʻoní pea fakamoʻoni leva ki hono moʻoní ʻi heʻenau fehangahangai mo iá. Kuo pau ke akoʻi ʻa e kau fiefanongó ke nau ʻiloʻi ʻa e Laumālié ʻi he taimi ʻokú ne hā mai aí lolotonga ʻa e ngaahi lēsoní. Kuo pau ke mahino ki he kau faifekaú ʻa e fatongia fakalangi ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní ʻi he founga ʻo e uluí pea kuo pau ke nau feinga ke pukepuke ʻa e Laumālié ʻiate kinautolu ʻi he taimi hono kotoa pē.

Naʻe ʻeke mai ʻe he ʻEikí, “Naʻe fakanofo ʻa kimoutolú ki he hā?” “Ke malanga ʻaki ʻeku ongoongoleleí ʻi he Laumālié, ʻio ʻa e Fakafiemālié ʻa ia naʻe fekauʻi atu ke akoʻi ʻa e moʻoní. …

“Ko ia, ko ia ʻoku malanga [ʻi he Laumālié] pea mo ia ʻokú ne maʻú [ʻi he Laumālié], ʻoku femahinoʻaki ʻa kinaua, pea ʻoku fakamāmaʻiʻa kinaua fakatouʻosi peá na fiefia fakataha” (T&F 50:13–14, 22).

ʻOku tau lava pē ʻo ʻiloʻi he ʻikai tokamālie—ki he kau faifekaú pe ki he kau fiefanongó—ʻo kapau he ʻikai ke tau ako fakalelei ki he Kakai Fakalangí ni. Kuo pau ke ʻoua naʻa tau ako ki he kau taki fakamāmaní kimuʻa pea tau ako mo fakamoʻoni ki he ngaahi meʻa fakasilesitialé. Kuo pau ke ʻoua naʻa tau feinga ke akoʻi e ngaahi moʻoni ʻikai-loko-mahuʻingá kimuʻa pea tau akoʻi ʻa e ngaahi tefitoʻi meʻa mahuʻingá. Kuo pau ke ʻoua naʻa tau fakavave ki he papitaisó mo e taumuʻa ʻo ha papi ului foʻou kimuʻa pea tau akoʻi ʻa e tui moʻoni ki he ʻOtuá, fakamatalaʻi ʻa e fie maʻu ki he fakatomala moʻoni ʻia Kalaisí, pea fakapapauʻi ʻoku laka ki muʻa mo mālohi ʻa e tupulaki e fakamoʻoni ʻo ha papi ului ʻo fakafou ʻi he tākiekina ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní.

Puputuʻu Faka-Kalisitiané

ʻOku akoʻi mai ʻe he ngaahi fakahā ʻi hotau kuongá ni fekauʻaki mo e natula fisifisimuʻa ʻo e Kakai Fakalangí ni “ʻoku maʻu ʻe he Tamaí ʻa e sino ʻo e kakano mo e hui ʻoku ongoʻingofua tatau mo e sino ʻo e tangatá; pehē foki mo e ʻAló; ka ʻoku ʻikai maʻu ʻe he Laumālie Māʻoniʻoní ʻa e sino ʻo e kakano mo e hui, ka ko e tokotaha ia ko e Laumālié pē.” (T&F 130:22).

ʻĪmisi
Jesus Christ depicted standing with His arms outstretched as an invitation for people to come to Him. Several people are gathered around Christ. Most of the people are looking up at Christ. An elderly man is kneeling on the ground. The man is clasping the robe of Christ and resting his head against Christ's side. Another elderly man is seated by Christ. He is resting his head on Christ's other side.

Fakaikiikí mei he Healing the Blind Man, tā fakatātaaʻi ʻe Carl Heinrich Bloch

He ʻikai ke ke lava ʻo maʻu ha toe fakamatala mahino ange ai! Ka ko e pangó, ne hoko ha puputuʻu fakaloloma moʻoni ʻi he meimei taʻu ʻe uaafe ʻo e hisitōlia faka-Kalisitiané mo ha fehalaaki meimei fakalilifu moʻoni. Kuo fakakeheʻi ʻe he ngaahi liliu lahi mo e mapakipaki ʻa e ngaahi tui fakalotú ʻa hono mahinongofua ʻo e tokāteline totonú, ʻo nau pehē ko e Tamaí, ʻAló mo e Laumālie Māʻoniʻoní ʻoku ʻikai ke ʻi ai hanau sino, ʻoku nau lahi taha mo mālohi taha he meʻa kotoa pē, ʻoku ʻikai ke nau ʻi he ʻunivēsí mo e taimí, ʻoku nau ʻi he feituʻu kotoa pē mo e taimi kotoa pē mo e ʻataá, lava ke nau ʻi ai he ngaahi fakahāʻanga kehekehe, ʻoku nau taʻengata mo taʻengata mo taʻeʻiloa, ʻikai ha sino, kongokonga pe manavaʻofa; pea ʻafio ʻi tuʻa he vavaá mo e taimí.

ʻI he ngaahi tui lahi ʻoku mavahevahe ʻa e kau mēmipa ko ʻeni ʻe toko tolú, ka ko e tokotaha pē, pea faʻa ʻiloa ko e “misiteli ʻo e tolu tahaʻi ʻotuá.” Ko e toko tolu mavahevahe ʻa kinautolu, ka ʻoku ʻikai ko ha ʻOtua ʻe tolu kae taha pē. ʻA ia ko e toko tolú ni ʻoku ʻikai malava ke mahino ia ki ha taha, kae kehe, ʻoku ʻikai malava ke mahino ki ha taha ʻa e ʻOtua pē taha ko ʻení.

ʻOku tau tui tatau heni mo kinautolu ʻoku nau fakaangaʻi kitautolú—ʻa e taʻe malava moʻoni ke mahino ki ha taha ʻa e faʻahinga fakakaukau ko ʻeni kau ki he ʻOtuá. ʻI he fakatupu puputuʻu hono fakaʻuhingaʻi ko ʻeni ʻo e ʻOtuá ʻe he Siasí, ʻoku ʻikai ha ofo ʻi he pehē ʻe ha pātele ʻi he senituli hono faá, “Malaʻiá ē ka ko au! Kuo nau ʻave hoku ʻOtuá meiate au, … pea ʻoku ʻikai te u ʻiloʻi pe ko hai te u hū pe lotu ki aí.”7 Te tau falala fēfē, ʻofa, mo lotu, ke ʻoua naʻa huʻekina haʻatau feinga ke hangē, ko ha Taha ʻoku ʻikai lava ke fakamatalaʻi mo taʻeʻiloa? Fēfē ʻa e lotu ʻa Sīsuú, “ko ʻeni ʻa e moʻui taʻengatá, ko ʻenau ʻilo koe ko e ʻOtua moʻoni pē tahá, mo Sīsū Kalaisi, ʻa ia naʻá ke fekaú”? (Sione 17:3; toki tānaki atu ʻa e fakamamafá).

ʻOku ʻikai ʻaupito ko ʻetau taumuʻá ia ke fakahalaki ha faʻahinga tui ʻa ha taha pe ko e tokāteline ʻo ha faʻahinga tui fakalotu. ʻOku tau ʻoatu ʻa e fakaʻapaʻapa tatau ki heʻenau tokāteliné ʻo hangē ko ia ʻoku tau fie maʻú. (Ko ha tefito foki ia ʻo ʻetau tuí.) Ko ha maʻuʻanga fakamatala ala falalaʻanga ʻa e Harperʻs Bible Dictionary ʻa ia ʻoku pehē ʻi ai, “ʻoku ʻikai ke hā ʻi he [Fuakava Foʻoú] ʻa e tokāteline kau ki he Toko Tolu Tapú ʻo hangē ko hono fakaʻuhingaʻi ʻe he Kosilio ʻa e ngaahi siasi lalahí ʻi he senituli faá mo e nimá.”8

Ko ia ʻoku tau fakafiefiemālie pē, ʻi hono ʻilo ʻoku ʻikai ke tau maʻu ha fakamatala ʻa ha tokotaha tui fakalotu makehe mei he senituli faá pe nimá fekauʻaki mo e Toluʻi ʻOtuá, pea tatau pē ki he kau Muimui faka-Kalaisitiane ne nau mamata tonu ki he Kalaisi moʻuí.9 Ko e kau Kalisitiane ʻo e Fuakava Foʻoú kitautolu— ʻikai ko e Naisiní (Nicene).

Ko e Uouongataha ʻa e Toluʻi ʻOtuá

Ka neongo iá, ʻoku ou fie fakamahino atu ʻoku mahuʻinga tatau hono fakamahinoʻi ʻa e uouongataha ʻa e Toluʻi ʻOtuá mo e founga ʻo ʻEnau Tahá mo hono fakamatalaʻi ko ia ʻo ʻEnau tangata kehekehé. ʻOku ou tui ʻoku tonu pē ʻeku pehē ko e konga ʻo e ʻuhinga ʻoku maʻuhala ai ʻa e niʻihi ʻi he tukufakaholo faka-Kalisitiané fekauʻaki mo kitautolú he ʻoku ʻikai ke lahi feʻunga ʻetau fakahaaʻi mo toutou fakamamafaʻi ʻEnau uouongatahá ʻi hono fakamahinoʻi ko ia e kehekehe fakafoʻituitui ʻo e Toluʻi ʻOtuá ʻi he tūkunga fakakaukau kotoa pē. Kuo tau utu ai heni ʻa e ngaahi fakaanga papūnoá, pea toe faingataʻa ange ai e mahino ki he tuʻunga ʻo e Siasí ʻi he meʻa ne totonu ke ʻi aí.

ʻOku fakaʻosi e “tokāteline [maʻongoʻonga] ʻa Kalaisí” ʻi he 2 Nīfai 31 ʻaki e fakamatala ko ʻení: “Ko e tokāteline ʻeni ʻa Kalaisí, pea ko e tokāteline moʻoni pē ʻe taha ia ʻa e Tamaí, pea mo e ʻAló, pea mo e Laumālie Māʻoniʻoní, ʻa ia ko e ʻOtua pē taha, ʻoku ʻikai hano ngataʻangá.” (2 Nīfai 31:21).

Kuo tau lau kotoa pē ʻa e Lotu Fakaʻeiʻeiki ko ia ʻa e Fakamoʻuí ʻi he Sione 17. ʻOku tau ʻilo ai ko hano fakahaaʻi ia ʻo e uouongataha ʻi he vahaʻa ʻo e Tamaí pea mo e ʻAló pea mo e vahaʻa ʻo Kinaua mo kitautolú, ko ʻEna kau ākonga ʻi he māmaní. Toutou lau ia tautautefito ki hono ui ia ʻe Palesiteni Tēvita O. Makei (1873–1970) “ko e lotu maʻongoʻonga taha … kuo heʻaki ʻi he māmani ko ʻení.”10 ʻOku totonu ke tau feinga ke tau taha mo e Tamaí, ʻAló, mo e Laumālie Māʻoniʻoní, ʻo hangē ko ia ne lotu ki ai ʻa Sīsuú.

Ko ha Fakamoʻoni ʻa ha ʻAposetolo

ʻOku ou fakaʻosiʻaki ʻeku fakamoʻoní ʻo kau ki he Kakai Fakalangi ko ʻení, ʻa ia ʻoku nau hoko ko e “Kau Palesitenisī Taʻengatá.” ʻOku ou fakamoʻoni ki he Laumālie Māʻoniʻoní ʻaki ʻa e laumālie ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní, ʻa ia ʻoku hoko ʻa e fakamoʻoní (witnessing) mo e fakamoʻoní (testifying) ko hono ongo fatongia maʻongoʻonga tahá. ʻOku ou fakamoʻoni ko e Laumālie Māʻoniʻoní ko ha faiako, ko ha Fakafiemālie, mo e fakafofonga ʻo e fakahā fakatāutahá. ʻOku ou fakamoʻoni ʻe ʻomi ʻe he Laumālie Māʻoniʻoní ʻa e meʻa kotoa pē ki heʻetau manatú—ko ha tāpuaki tautautefito ko e manatú ko e taha ia ʻo e ngaahi fekau fisifisimuʻa ʻoku ʻomi kiate kitautolu, ʻi he ongo lotu ʻo e sākalamēnití (vakai ki he T&F 20:77, 79).

ʻOku ou fakamoʻoni ʻoku tau lava ʻi he mālohi ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní ʻo kapusi ʻa e fakapoʻulí meiate kitautolu, pea fakatokanga mai kiate kitautolu telia ʻa e fakatuʻutāmakí mo e ngaahi meʻa taʻemoʻoní. ʻOku ou fakamoʻoni ʻoku toe hoko pē ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní ko e Laumālie ʻo e Talaʻofá, ʻo fakamoʻoniʻi mo fakapapauʻi ʻa e ngaahi fuakavá mo e ngaahi ouaú pea silaʻi kotoa ʻa e ngaahi tāpuaki fakahaofí ki he moʻui taʻengatá. ʻOku ou ofo ʻi hono kotofa mai ha faingamālie ke tau fengāueʻaki ai mo ha mēmipa ʻo e Toluʻi ʻOtuá pea toutou maʻu maʻu ai pē ʻo kapau te tau moʻui taau mo ia. ʻOku ou fakahaaʻi ʻa ʻeku mātuʻaki houngaʻia koeʻuhí ko e meʻafoaki ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní.

ʻOku ou fakamoʻoni kia Sīsū Kalaisi, ko e ʻAlo moʻui ʻo e ʻOtua moʻuí, naʻá Ne totongi ʻa hono fakatauʻatāinaʻi ho laumālié mo hoku laumālié pea mo e laumālie ʻo e tangata , fefine mo e fānau kotoa pē meia ʻĀtama ʻo aʻu ki he ngataʻanga ʻo e māmaní. ʻOku ou fakamoʻoni ko e ʻuluaki tefitoʻi moʻoni ʻo e ongoongoleleí ko e tui ki he ʻEiki ko Sīsū Kalaisí pea ko e fakavaʻe ia mo e pōpoaki tefito ʻo e Siasi ʻo Sīsū Kalaisi ʻo e Kau Māʻoniʻoni ʻi he Ngaahi ʻAho Kimui Ní.

ʻĪmisi
Jesus Christ depicted leaning on a rock in the Garden of Gethsemane. The image depicts the Atonement of Christ.

Toʻohemá: Not My Will, But Thine, Be Done, tā fakatātaaʻi ʻe Harry Anderson; toʻomataʻú: fakaikiikí mei he Christus Consolator, tā fakatātaaʻi ʻe Carl Heinrich Bloch

ʻOku ou fakamoʻoni ko e faʻahinga kotoa pē ʻo e tangatá ʻoku fāʻeleʻi mai ki he māmani ko ʻení ʻoku fāʻeleʻi mai ia mo e Maama ʻo Kalaisí ʻi hono laumālié. ʻOku ou fakamoʻoni ko Ia ʻa e ʻUluakí mo e Kimuí, ko e Kamataʻangá mo e Ngataʻangá, ko e ʻĀlifa mo e ʻŌmeka ʻo hotau fakamoʻuí. ʻOku ou fakahā ko Ia ʻa e Sihova lahí, ʻa e KO AU huhuʻí, ʻa e Lami ʻa e ʻOtuá naʻe tāmateʻi kimuʻa pea ʻai ʻa e tuʻunga ʻo e māmaní. ʻOku ou fakamoʻoni naʻe nofoʻia ʻa hono fonú ʻiate Ia pea naʻe ʻaloʻi, moʻui, mo pekia Ia ko ha tangata haohaoa mo ʻikai Haʻane angahala, taʻemele mo taʻeʻila.

ʻOku ou houngaʻia ko e mafai ko ia ʻo Sīsū Kalaisi, ʻa ia ʻokú ne puleʻi ʻa e meʻa mahuʻinga taʻengata kotoa pē ʻi he ʻunivēsí ni, ʻokú ne toʻo Hono huafá—ʻa e Lakanga Fakataulaʻeiki Toputapú ʻi he Lakanga ʻo e ʻAlo ʻo e ʻOtuá. Kapau te u moʻui ʻi ha taʻu ʻe tahaafe, he ʻikai ke u teitei lava ʻo fakahaaʻi totonu ʻeku fifilí mo ʻeku taʻetaau ʻi hono ui au ke u hoko ko e taha ʻo ʻEne kau ʻAposetoló, ko ha fakamoʻoni ki Hono huafá ʻi he māmaní hono kotoa.

ʻOku fakaofo ʻa e ʻofa ʻa Sīsuú,

ʻI he kelesi kuó ne foaki maʻakú.11

ʻOku ou fakamoʻoni ki he ʻOtua ko e Tamai Taʻengatá, ko e ʻElohimi lahí, ko ʻeku Tamaí mo hoʻo Tamaí, ʻa ia naʻá Ne foaki mai ʻa e moʻui fakalaumālié. ʻOku ou fakamoʻoni ko Ia ʻa e Tangata ʻo e Māʻoniʻoní, ko e ʻaloʻofá mo e angaleleí, ʻofá mo e manavaʻofá ko ha kamata pē ia ʻa hono fakamatalaʻi Hono ʻulungaanga fakaʻeiʻeiki mo taʻengatá. ʻOku ou fakamoʻoni naʻe haʻu ʻa Kalaisí ke fakahaaʻi mai kiate kitautolu ʻa e Tamaí pea ʻi heʻene peheé naʻe ui ai ia ko e Foha ʻo e Tangatá (ʻo e Māʻoniʻoní).

ʻOku ou fakamoʻoni ko e ʻOtua ko ʻetau Tamaí ʻa e tupuʻanga ʻo e palani maʻongoʻonga ʻo e fakamoʻuí pea ko Ia naʻe ʻiloa ko e ongoongolelei ʻo Sīsū Kalaisí ʻoku toe ʻiloa foki ia ko e “ongoongolelei ʻa e ʻOtuá” (Loma 1:1; vakai foki ki he veesi 2–3). ʻOku ou fakamoʻoni ko e Tamaí naʻá Ne pea ʻokú Ne hoko ko e Tupuʻanga ʻo e meʻa kotoa pē, ʻo fakafou mai ʻia Sihova mo e kau fakafofonga fakalangi kehé ke fakakakato ʻa e Fakatupú mo vahevahe ʻa e lakanga ko ia ko e Tupuʻangá mo Hono ʻAlo ʻOfaʻangá. ʻOku ou fakamoʻoni ʻoku totonu ke tau tokoni ki he Tamaí ʻi he huafa ʻo e ʻAló ʻo hangē pē ko ʻetau lotu ki he Tamaí ʻi he huafa ʻo e ʻAló.

ʻOku ou fakamoʻoni naʻe hāʻele mai ʻa Sīsū Kalaisí ke fai ʻa e finangalo ʻo e Tamaí, akoʻi ʻa e tokāteline ʻa e Tamaí, pea ngāueʻi ʻEne fakamoʻuí ʻo fakafou ʻi he Tamaí. ʻOku ou fai ʻa e fakamoʻoni mamalu tahá naʻe ʻofa pehē ʻa e ʻOtuá ki māmani, ʻEne fānaú, naʻá Ne tuku mai Hono ʻAlo lelei tahá, Hono ʻAlo haohaoá, Hono ʻAlo Tofu Pē Tahá, ko ia kotoa pē ʻe tui kiate Iá ʻe ʻikai ʻauha kae maʻu ʻa e moʻui taʻengatá (vakai ki he Sione 3:36; 6:47; Hilamani 14:8).

ʻOku ou houngaʻia koeʻuhí ko e Tamaí, ko e ʻAló, pea mo e Laumālie Māʻoniʻoní, ʻa ia ko [Honau] huafá ʻoku fakahoko ai ʻa e ngaahi ouau toputapu mo fakahaofí mei he papitaisó ki he ngaahi sila ʻi he temipalé ʻi he Siasí ni. ʻOku ou fakaafeʻi ʻa kimoutolu hono kotoa ke mou ʻiloʻi lelei ʻa e Kakai Fakalangí ni.

Maʻuʻanga Fakamatalá

  1. Joseph Smith, ʻi he History of the Church, 6:305.

  2. Joseph Smith, ʻi he History of the Church, 6:305.

  3. Lectures on Faith (1985), 38, 42.

  4. Bruce R. McConkie, “Our Relationship with the Lord” (Brigham Young University devotional, Mar. 2, 1982), 1, speeches.byu.edu.

  5. Bruce R. McConkie, “Our Relationship with the Lord,” 1–2.

  6. Malanga ʻAki ʻEku Ongoongoleleí: Ko ha Fakahinohino ki he Ngāue Fakafaifekaú (2004), 35.

  7. ʻI he Owen Chadwick, ed., Western Asceticism (1958), 235.

  8. Paul J. Achtemeier, ed., Harper’s Bible Dictionary (1985), 1099.

  9. Ki hano tālangaʻi fakalelei ʻo e kaveingá ni, vakai ki he Stephen E. Robinson, Are Mormons Christians? (1991), 71–89; vakai foki ki he Robert L. Millet, Getting at the Truth: Responding to Difficult Questions about LDS Beliefs (2004), 106–22.

  10. David O. McKay, ʻi he Conference Report, Oct. 1967, 5.

  11. “ʻOku Fakaofo,” Ngaahi Himi, fika 102.