V záujme vášho potomstva
Nebuďte slabým článkom v tejto nádhernej reťazi viery, ktorú ste začali alebo ktorú ste dostali ako dedičstvo. Buďte tým silným článkom.
Pred niekoľkými rokmi, keď som slúžil na území Južná Amerika – severozápad a žil v Peru, som mal krásny zážitok, o ktorý by som sa s vami rád podelil.
Stalo sa to, keď som sa vracal domov po náročnom víkende plnom poverení. Keď som konečne prešiel imigračnou kontrolou na letisku, našiel som priateľského taxikára z taxislužby, ktorú sme bežne využívali, ktorý na mňa čakal. Vzal ma k svojmu autu a ja som si sadol dozadu, pripravený vydýchnuť si a užiť si pokojnú cestu domov. Po prejdení niekoľkých blokov mal vodič telefonát od svojho nadriadeného, ktorý mu povedal, že som si vzal nesprávny taxík. Bolo pre mňa rezervované iné auto a nadriadený ho požiadal, aby ma odviezol späť na letisko, ak som chcel zmeniť auto. Povedal som mu, že to nie je potrebné a môžeme pokračovať. Po niekoľkých minútach ticha sa na mňa pozrel cez spätné zrkadlo a spýtal sa: „Vy ste mormon, však?“
No, po tejto vyzývavej otázke som vedel, že moje tiché chvíle sa skončili. Nemohol som odolať a preskúmať, kam nás jeho otázka zavedie.
Dozvedel som sa, že sa volá Omar, jeho manželka sa volá Maria Teresa a majú dve deti – 14-ročnú Carolinu a 10-ročného Rodriga. Omar bol členom Cirkvi už od detstva. Jeho rodina bola aktívna, ale v určitom čase jeho rodičia prestali chodiť na zhromaždenia. Omar sa stal úplne neaktívnym, keď mal 15 rokov. Teraz mal 40 rokov.
V tej chvíli som si uvedomil, že som si v skutočnosti nevzal zlý taxík. Nebola to náhoda! Povedal som mu, kto som a že som v jeho taxíku, pretože ho Pán volá späť do Svojho ovčinca.
Potom sme hovorili o čase, keď on a jeho rodina boli aktívnymi členmi Cirkvi. Mal pekné spomienky na milé chvíle pri rodinnom domácom večere a na niektoré piesne z Primáriek. Potom jemne zaspieval niekoľko slov z piesne „Ja som dieťa Božie“.1
Keď mi dal svoju adresu, telefónne číslo a povolenie zdieľať ich s biskupom, povedal som mu, že nájdem spôsob, ako byť na zhromaždení v prvý deň, kedy sa vráti do cirkvi. Dokončili sme našu cestu z letiska ku mne domov, a tiež náš malý výlet do jeho minulosti, a išli sme každý svojou cestou.
O niekoľko týždňov mi jeho biskup zavolal a povedal mi, že Omar plánuje prísť v jednu konkrétnu nedeľu na zhromaždenie. Povedal som mu, že tam budem. V onú nedeľu tam bol Omar so svojím synom. Jeho manželka a dcéra zatiaľ neprejavili záujem. O niekoľko mesiacov neskôr mi jeho biskup zavolal znova a tentoraz mi povedal, že Omar bude krstiť svoju manželku a svoje dve deti, a pozval ma, aby som prišiel. Tu je fotografia z nedele, kedy boli konfirmovaní za členov Cirkvi.
V tú istú nedeľu som Omarovi a jeho rodine povedal, že ak budú pripravení, bude by mi cťou o rok neskôr vykonať ich pečatenie v chráme v Lime v Peru. Tu je fotografia tohto pre nás všetkých pamätného momentu, ktorá bola urobená o rok neskôr.
Prečo sa s vami delím o túto skúsenosť? Mám na to dva dôvody.
Po prvé, aby som oslovil tých dobrých členov, ktorí z nejakého dôvodu zišli z cesty znovuzriadeného evanjelia Ježiša Krista. Po druhé, aby som oslovil aj tých členov, ktorí sa dnes zapájajú, a ktorí možno nie sú takí verní svojim zmluvám, ako by mali byť. V oboch prípadoch to ovplyvňuje generácie pred nimi, a požehnania a sľuby, ktoré boli vyhradené pre ich potomkov, sú ohrozené.
Začnime prvým prípadom, dobrými členmi, ktorí opustili cestu zmluvy, ako sa to stalo môjmu peruánskemu priateľovi Omarovi. Keď som sa ho spýtal, prečo sa rozhodol vrátiť, povedal, že to bolo preto, lebo on a jeho manželka cítili, že ich deti budú šťastnejšie v živote s evanjeliom Ježiša Krista. Cítil, že je čas vrátiť sa do cirkvi kvôli ich deťom.
Je smutné, keď sa stretávame s neaktívnymi členmi alebo nečlenmi Cirkvi, ktorí kedysi mali evanjelium vo svojich rodinách a stratili ho, pretože sa ich rodičia alebo starí rodičia rozhodli si od Cirkvi oddýchnuť. Toto rozhodnutie môže mať vplyv na ich potomstvo navždy!
Ich deťom a vnúčatám bola v ich živote odopretá ochrana a požehnania evanjelia Ježiša Krista. Čo je ešte srdcervúcejšie, stratili prísľuby večnej rodiny, ktoré jedného dňa mali. Rozhodnutie jedného ovplyvnilo celý reťazec potomkov. Dedičstvo viery bolo prelomené.
Ako však vieme, všetky zlomené veci byť napravené prostredníctvom Ježiša Krista. Z tohto dôvodu zvážte, prosím, toto pozvanie prezidenta Russella M. Nelsona: „Teraz, ak ste zišli z cesty, dovolím si vás vyzvať so všetkou nádejou v mojom srdci, aby ste, prosím, prišli naspäť. Nech už sú vaše obavy či výzvy akékoľvek, v tejto Pánovej Cirkvi je pre vás miesto. Vy a generácie, ktoré sa ešte nenarodili, budete požehnaní vašimi terajšími činmi, keď sa vrátite na cestu zmluvy.“2
Teraz sa pozrime na druhý scenár, na členov, ktorí sa dnes zapájajú, ale ktorí možno nie sú takí verní, ako by mali byť. Tak ako včerajšie rozhodnutia ovplyvňujú dnešnú realitu, dnešné rozhodnutia ovplyvnia našu budúcnosť a budúcnosť členov našej rodiny.
Prezident Dallin H. Oaks nás učil:
„Znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista nás povzbudzuje, aby sme premýšľali o budúcnosti. … Učí úžasné myšlienky o budúcnosti, aby viedli naše súčasné konanie.
Ako protiklad všetci poznáme ľudí, ktorí sa zaoberajú iba prítomnosťou: minúť to dnes, užiť si to dnes a nevenovať jedinú myšlienku budúcnosti.
… Keď robíme momentálne rozhodnutia, vždy by sme sa mali spýtať: ‚Kam to povedie?‘“3 Privedú nás naše súčasné rozhodnutia k radosti teraz i vo večnosti, alebo nás privedú k smútku a slzám?
Niektorí si môžu myslieť: „Nemusíme chodiť na zhromaždenie každú nedeľu“ alebo „Desiatok zaplatíme, keď sa situácia zlepší“, alebo „Nebudem podporovať cirkevných predstaviteľov v tejto záležitosti“.
„Ale“, hovoria, „vieme, že Cirkev je pravdivá a nikdy neopustíme evanjelium Ježiša Krista.“
Ľudia s podobnými myšlienkami si neuvedomujú, aký negatívny vplyv bude mať tento „vlažný“ typ členstva na ich životy a na životy ich potomstva. Rodičia môžu zostať aktívni, ale riziko straty detí je vysoké – v tomto živote aj vo večnosti.
O tých, ktorí nezdedia celestiálnu slávu so svojimi rodinami, Pán hovorí: „Toto sú tí, ktorí nie sú udatní v svedectve o Ježišovi; a preto, nezískajú korunu nad kráľovstvom nášho Boha.“4 Chceme toto pre seba alebo svoje deti? Nemali by sme byť udatnejší a menej vlažní kvôli sebe a kvôli nášmu potomstvu?
Prezident M. Russell Ballard tiež vyjadril podobnú obavu:
„Pre niektorých je Kristova výzva, aby uverili a zostali aj naďalej ťažká. … Pre niektorých učeníkov je ťažké porozumieť určitej cirkevnej zásade alebo náuke. Iným robí starosti naša história alebo nedokonalosti niektorých členov a vedúcich, minulých a súčasných. …
… Rozhodnutie ‚nechodiť viac‘ s členmi Cirkvi a Pánovými vyvolenými vedúcimi bude mať dlhodobý dopad, ktorý nemôžeme vždy vidieť.“5
Aké smutné dedičstvo odovzdáme ďalej – a z akého dôvodu? Nech je akýkoľvek, nie je dostatočný na ignorovanie negatívneho duchovného vplyvu, ktorý to bude mať na generácie po nás.
Moji drahí bratia a sestry, ak prechádzate jednou z týchto dvoch situácií, ktoré som spomenul vo svojom posolstve, prosím, prehodnoťte svoje budúce konanie. Viete, že v tomto živote existuje pre nás plán. Viete, že rodiny môžu byť večné. Prečo vystavovať riziku tú vašu? Nebuďte slabým článkom v tejto nádhernej reťazi viery, ktorú ste začali alebo ktorú ste dostali ako dedičstvo. Buďte tým silným článkom. Ste na rade, aby ste to dokázali a Pán vám môže pomôcť.
Z hĺbky srdca vás pozývam, aby ste sa nad tým zamysleli, pozreli sa dopredu a zhodnotili, „kam to povedie“, a ak to bude potrebné, buďte dostatočne udatní, aby ste zmenili svoju cestu v prospech svojich potomkov. V mene Ježiša Krista, amen.