Zachovávajme hlas ľudu zmluvy v nastupujúcom pokolení

Jedným z najdojemnejších okamihov v Knihe Mormonovej je návšteva vzkrieseného Spasiteľa u ľudí pri chráme v krajine Hojnosť. Po celodennom učení, uzdravovaní a budovaní viery upriamil Ježiš pozornosť ľudí na nastupujúce pokolenie: „Prikázal, aby boli privedené ich malé deti.“¹ Modlil sa za nich a každé osobitne požehnal. Tento zážitok bol taký dojímavý, že sám Spasiteľ sa viackrát rozplakal.

Keď sa potom Ježiš prihováral zástupu, povedal:

„Pozrite na vašich maličkých.

A keď pozreli, … uvideli nebesia otvorené, a uvideli anjelov zostupujúcich z neba“, ako ich deťom slúžia.²

Často som premýšľal o tejto udalosti. Muselo sa to dotknúť srdca každého človeka! Oni uvideli Spasiteľa. Pocítili Ho. Spoznali Ho. On ich učil. Požehnal ich. A miloval ich. Nie je žiadnym prekvapením, že po tejto posvätnej udalosti tieto deti vyrástli a vytvorili spoločnosť plnú mieru, blahobytu a Kristovej lásky, ktorá vytrvala po niekoľko pokolení.³

Nebolo by úžasné, keby naše deti mohli mať takéto skúsenosti s Ježišom Kristom? Mať niečo, čo by k Nemu pripútalo ich srdcia! On nás pozýva, aby sme svojich maličkých priniesli k Nemu, tak ako k tomu pozval týchto rodičov z Knihy Mormonovej. Môžeme im pomôcť s tým, aby svojho Spasiteľa a Vykupiteľa spoznali rovnako, ako Ho spoznali tieto deti. Môžeme im ukázať, ako nájsť Spasiteľa v písmach a ako si na Ňom vybudovať základ.⁴

Nedávno ma dobrý priateľ naučil niečo, čo som si predtým nevšimol v podobenstve o múdrom mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Podľa príbehu v Lukášovi, keď múdry muž kládol základy svojho domu, „hlboko kopal“.⁵ Nebola to obyčajná či jednoduchá práca. Vyžadovala si úsilie!

Na to, aby sme si vybudovali život na skale Vykupiteľa nášho, Ježiša Krista, musíme kopať hlboko. Odstránime všetko, čo je v našom živote piesočnaté alebo zbytočné. A budeme kopať, až kým Ho nenájdeme. A svoje deti učíme, aby sa k Nemu pripútali pomocou posvätných obradov a zmlúv, aby keď prídu nepriateľské búrky a záplavy, a ony iste prídu, nebudú mať na nich veľký vplyv „pre onú skalu, na ktorej [budú] postavení“.⁶

Takáto sila sa nenaskytne len tak. Neprenáša sa na ďalšie pokolenia ako duchovné dedičstvo. Každý človek musí kopať hlboko, aby túto skalu našiel.

Toto ponaučenie si berieme z ďalšieho príbehu v Knihe Mormonovej. Keď kráľ Benjamín naposledy prehovoril k svojmu ľudu, prišli tam jednotlivé rodiny, aby si vypočuli jeho slová.⁷ Kráľ Benjamín vydal mocné svedectvo o Ježišovi Kristovi a ľudí sa jeho svedectvo hlboko dotklo. Vyhlásili:

„Duch … spôsobil v nás alebo v srdci našom mocnú zmenu. …

A sme ochotní vstúpiť do zmluvy s Bohom svojím, že budeme činiť vôľu jeho … po celý zvyšok dní svojich.“⁸

Dalo by sa očakávať, že malé deti s rodičmi, ktorí sú takto hlboko obrátení, sa nakoniec samy obrátia a uzavrú zmluvy. A predsa, z nejakého dôvodu, ktorý nie je v zázname uvedený, niektoré deti o zmluvu, ktorú ich rodičia uzavreli, neprejavili záujem. O niekoľko rokov neskôr bolo „medzi dorastajúcim pokolením … mnoho tých, ktorí nerozumeli slovám kráľa Benjamína, súc v dobe, kedy hovoril k ľudu svojmu, malými deťmi; a neverili tradíciám otcov svojich.

Neverili tomu, čo bolo povedané o vzkriesení mŕtvych, a tiež neverili v príchod Krista. …

A nechceli byť pokrstení; a tiež nechceli vstúpiť do cirkvi. A boli oddeleným ľudom, čo sa týka ich viery“.⁹

To je veľmi smutné! Nestačí, aby bola viera v Ježiša Krista u nastupujúceho pokolenia „tradíciou ich otcov“. Musia mať vlastnú vieru v Krista. Ako môžeme my, ako Boží ľud zmluvy, vštepiť do sŕdc našich detí túžbu uzatvárať s Ním zmluvy a dodržiavať ich?

Môžeme začať tým, že budeme nasledovať Nefiho príklad: „A my hovoríme o Kristovi, radujeme sa v Kristovi, kážeme o Kristovi, prorokujeme o Kristovi a píšeme podľa proroctiev svojich, aby deti naše mohli vedieť, k akému prameňu majú hľadieť pre odpustenie hriechov svojich.“¹⁰ Nefiho slová naznačujú neustálu, nepretržitú snahu učiť naše deti o Kristovi. Môžeme zabezpečiť, aby hlas ľudu zmluvy neutíchol v ušiach nastupujúceho pokolenia, a aby Ježiš nebol témou len na nedeľu.¹¹

Hlas ľudu zmluvy počuť v našich vlastných slovách, ktoré vyjadrujú naše svedectvo. Počuť ho v slovách žijúcich prorokov. A je mocne zachovaný v písmach. Práve tam naše deti spoznajú Ježiša a nájdu odpovede na svoje otázky. Tam sa samy naučia Kristovu náuku. Tam nájdu nádej. Toto ich pripraví na celoživotné hľadanie pravdy a na život na ceste zmluvy.

Veľmi sa mi páči táto rada od prezidenta Russella M. Nelsona:

„Kam sa môžeme obrátiť, aby sme Ho počuli?

Môžeme sa obrátiť na písma. Učia nás o Ježišovi Kristovi a Jeho evanjeliu, o veľkosti Jeho uzmierenia a o veľkom pláne šťastia a vykúpenia nášho Otca. Denné ponorenie sa do Božieho slova je najmä v týchto dňoch narastajúcich dramatických zmien rozhodujúce pre duchovné prežitie. Keď každý deň hodujeme na slovách Kristových, slová Kristove nám povedia, ako reagovať na ťažkosti, o ktorých sme si nikdy nemysleli, že im budeme čeliť.“¹²

Ako teda vyzerá, keď hodujeme na slovách Kristových a keď Ho počúvame? Nuž, vyzerá to tak, ako vám to najlepšie vyhovuje! Môže to byť stretnutie s rodinou, aby ste sa rozprávali o veciach, ktoré vás Duch Svätý naučil pri štúdiu písiem s použitím príručky Poď, nasleduj Ma. Môže to byť každodenné stretávanie sa s vašimi deťmi, aby ste si prečítali niekoľko veršov z písiem, a potom spoločne strávený čas využitý na diskusiu o tom, čo ste sa naučili. Stačí, ak nájdete, čo vám a vašej rodine vyhovuje; potom sa snažte každý deň o kúsok zlepšiť.

Zvážte tento postreh z príručky Učme tak, ako učil Spasiteľ: „Ak sa to vezme jednotlivo, nezdá sa, že by sme toho veľa dosiahli jedným domácim večerom, jedným štúdiom písiem či jedným rozhovorom o evanjeliu. Ale nahromadenie malých, jednoduchých snáh, ktoré sa v priebehu času neustále opakujú, môže byť mocnejšie a posilňujúcejšie ako príležitostný monumentálny moment alebo výnimočná lekcia. … A tak sa nevzdávajte a netrápte sa tým, že musíte zakaždým dosiahnuť niečo veľkolepé. Len buďte dôslední vo svojej snahe.“¹³

Jednou z našich najsvätejších povinností je pomôcť našim deťom hlboko a konkrétne spoznať, že Ježiš je Kristus, Syn živého Boha, ich osobný Spasiteľ a Vykupiteľ, ktorý stojí na čele Svojej Cirkvi! Keď ide o Neho, nemôžeme dovoliť, aby bol náš hlas zmluvy umlčaný alebo aby utíchol.

Možno sa v tejto úlohe cítite trochu neprimerane, ale nikdy by ste sa nemali cítiť osamotení. Napríklad, rady zboru sú oprávnené organizovať stretnutia rady učiteľov pre rodičov. Na týchto štvrťročných stretnutiach sa môžu rodičia stretávať, aby sa navzájom učili zo svojich skúseností, diskutovali o tom, ako posilňujú svoju rodinu, a učili sa kľúčové zásady výučby podľa príkladu Krista. Toto stretnutie by sa malo konať počas druhej hodiny na zhromaždení.¹⁴ Vedie ho člen zboru vybraný biskupom a má formát pravidelných stretnutí rady učiteľov, pričom sa ako hlavný zdroj používa príručka Učme tak, ako učil Spasiteľ.¹⁵ Biskupi, ak váš zbor v súčasnosti neorganizuje stretnutia rady učiteľov pre rodičov, spolupracujte s prezidentom Nedeľnej školy a radou zboru a zorganizujte ich.¹⁶

Moji drahí priatelia v Kristovi, darí sa vám oveľa lepšie, ako si myslíte. Stačí, ak na tom budete naďalej pracovať. Vaše deti sa pozerajú, počúvajú a učia sa. Keď ich budete učiť, spoznáte ich skutočnú povahu, ktorú majú ako milovaní Boží synovia a Jeho milované dcéry. Možno na Spasiteľa na chvíľu zabudnú, ale sľubujem vám, že On na nich nikdy nezabudne! Tie chvíle, keď k nim prehovorí Duch Svätý, pretrvajú v ich srdciach a mysliach. A jedného dňa budú vaše deti opakovať Enóšovo svedectvo: Viem, že moji rodičia sú spravodliví, „lebo ma vyučoval[i] podľa výchovy a nabádania Pána – a požehnané buď za to meno Boha môjho“.¹⁷

Prijmime Spasiteľovo pozvanie a priveďme k Nemu svoje deti. Keď to budeme robiť, uvidia Ho. Pocítia Ho. Spoznajú Ho. On ich bude učiť. On ich požehná. Ach, a ako ich len bude milovať. Och, a ako veľmi Ho milujem. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.