Bratia a sestry v Kristovi

Moji drahí priatelia, dnes za sebou máme dve nádherné zasadania konferencie. Prostredníctvom nádherných posolstiev od našich vedúcich sme všetci cítili Ducha Pána a Jeho lásku. Je pre mňa cťou sa k vám dnes večer prihovoriť ako záverečný rečník tohto zasadania. Modlím sa, aby sme pri tom, ako sa spoločne radujeme ako skutoční bratia a sestry v Kristovi aj naďalej cítili, že Duch Pánov je s nami.

Náš drahý prorok Russell M. Nelson prehlásil: „Vyzývam dnes našich členov zovšadiaľ, aby boli príkladom v zanechaní postojov a skutkov, ktoré sa týkajú predsudkov. Úpenlivo vás žiadam, aby ste presadzovali úctu voči všetkým Božím deťom.“¹ Keďže sme celosvetová a neustále rastúca Cirkev, nasledovanie tejto výzvy nášho proroka je nevyhnutné na to, aby sme budovali Spasiteľovo kráľovstvo v každom národe sveta.

Evanjelium Ježiša Krista učí, že sme všetci synmi a dcérami splodenými nebeskými rodičmi, ktorí nás naozaj milujú², a že sme ešte predtým, ako sme sa narodili na tejto zemi, žili ako rodina v Božej prítomnosti. Evanjelium tiež učí, že všetci sme boli stvorení na obraz Boží a na Jeho podobu.³ Sme si pred Ním teda všetci rovní,⁴ lebo On „urobil z jednej krvi všetky pokolenia ľudské“.⁵ Preto máme všetci božskú podstatu, dedičstvo a potenciál, lebo existuje „jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých“.⁶

Ako Kristovi učeníci sme pozvaní, aby sme posilnili svoju vieru a lásku voči našim duchovným bratom a sestrám tým, že s úprimnosťou spojíme svoje srdcia v jednote a láske bez ohľadu na naše rozdiely, čím prehĺbime svoju schopnosť podporovať úctu k dôstojnosti všetkých Božích dcér a synov.⁷

Nebol to presne ten stav, ktorý zažívali Nefiti takmer dve storočia po tom, čo im slúžil Kristus?

„A určite nemohlo byť šťastnejšieho ľudu medzi všetkými ľuďmi, ktorí boli stvorení rukou Božou. …

Neboli ani Lámániti ani žiadni iní -iti; ale boli jedno, deti Kristove a dedičia kráľovstva Božieho.

A ako boli požehnaní!“⁸

Prezident Nelson ďalej zdôraznil, aké je dôležité, aby sme boli dôstojní a úctiví voči našim blížnym, keď povedal: „Ten, ktorý nás všetkých stvoril, každého z nás vyzýva, aby sme zanechali predsudky voči akejkoľvek skupine Božích detí. Každý z nás, kto má predsudky voči inej rase, musí činiť pokánie! … Každý z nás by mal vo svojej sfére vplyvu robiť všetko pre to, aby zachoval dôstojnosť a úctu, ktorú si zaslúži každý Boží syn a dcéra.“⁹ Ľudská dôstojnosť v skutočnosti predpokladá, že budeme rešpektovať naše rozdiely.¹⁰

Keďže sme Božie deti, spája nás s Ním posvätné puto, a preto je prorocká rada od prezidenta Nelsona nepochybne zásadným krokom k tomu, aby sme budovali mosty porozumenia namiesto toho, aby sme vytvárali múry predsudkov, ktoré by nás rozdeľovali.¹¹ Ako však Pavol upozornil Efezských, musíme si uvedomiť, že na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebné vynaložiť individuálne a spoločné úsilie, aby sme sa k sebe správali pokorne, nežne a trpezlivo.¹²

Existuje jeden príbeh o istom židovskom rabínovi, ktorý si s dvoma priateľmi vychutnával východ slnka. Opýtal sa ich: „Ako vieme, kedy sa skončila noc a začal nový deň?“

Jeden z nich odpovedal: „Keď sa pozrieš na východ a rozoznáš ovcu od kozy.“

Druhý odpovedal: „Keď sa pozrieš na obzor a rozoznáš olivovník od figovníka.“

Potom sa obrátili na múdreho rabína a položili mu tú istú otázku. Dlho uvažoval a potom odpovedal: „Keď sa pozrieš na východ a uvidíš tvár ženy alebo muža a povieš: ‚Ona je moja sestra, on je môj brat.‘“¹³

Drahí priatelia, môžem vás ubezpečiť, že svetlo nového dňa žiari v našich životoch jasnejšie, keď vidíme a zaobchádzame s našimi blížnymi s úctou a dôstojnosťou a ako so skutočnými bratmi a sestrami v Kristovi.

Ježiš nám dal počas Svojej pozemskej služby dokonalý príklad tejto zásady tým, že všetkým ľuďom „dobre činil“¹⁴ a pozýval ich, aby k Nemu prišli a mali účasť na Jeho dobrote bez ohľadu na ich pôvod, spoločenskú triedu alebo kultúrne charakteristiky. Slúžil, uzdravoval a vždy sa staral o potreby všetkých, najmä tých, ktorí boli v tom čase považovaní za odlišných, znevažovaných alebo vylúčených. Nikoho nezaprel, ale správal sa ku všetkým spravodlivo a s láskou, pretože ich považoval za Svojich bratov a sestry, za synov a dcéry toho istého Otca.¹⁵

Jednou z najvýraznejších udalostí, kedy sa to stalo, bolo, keď bol Spasiteľ na ceste do Galiley a zámerne si vybral trasu, ktorá viedla cez Samáriu.¹⁶ Ježiš sa potom rozhodol sadnúť si k Jákobovej studni, aby si oddýchol. Tu prišla žena Samaritánka so svojím džbánom, aby si nabrala vodu. Ježiš ju vo Svojej vševedúcnosti oslovil slovami: „Daj sa mi napiť!“¹⁷

Táto žena bola prekvapená, že Žid požiadal Samaritánku o pomoc, a vyjadrila svoje prekvapenie slovami: „Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi.“¹⁸

Ježiš však zanechal dlhoročnú tradíciu nepriateľstva medzi Samaritánmi a Židmi, s láskou slúžil tejto žene a pomohol jej pochopiť, kým skutočne je – Mesiášom, ktorý všetko oznámi a ktorého príchod očakávala.¹⁹ Vplyv tejto láskavej služby spôsobil, že žena bežala do mesta, aby oznámila ľuďom, čo sa stalo, a povedala: „Či to nie je Kristus?“²⁰

Mám hlboký súcit s tými, s ktorými necitliví a bezohľadní ľudia zle zaobchádzajú, znevažujú ich alebo ich prenasledujú, pretože vo svojom živote som na vlastné oči videl bolesť, ktorú dobrým ľuďom spôsobilo odsudzovanie alebo odmietanie, pretože náhodou rozprávali, vyzerali alebo žili inak. V srdci cítim úprimný smútok aj voči tým, ktorých myseľ zostáva zatemnená, ktorých pohľad je obmedzený a ktorých srdcia zostávajú zatvrdnuté vierou v menejcennosť tých, ktorí sú od nich odlišní. Ich obmedzený pohľad na druhých im v skutočnosti bráni vidieť, kým ako deti Božie sú.

Ako predpovedali proroci, dnes žijeme v nebezpečných dňoch, ktoré vedú k druhému príchodu Spasiteľa.²¹ Svet je vo všeobecnosti polarizovaný silným rozdelením, ktoré je výrazné na rasovej, politickej a sociálno-ekonomickej úrovni. Takéto rozdelenie niekedy ovplyvňuje myslenie a konanie ľudí vo vzťahu k ich blížnym. Z tohto dôvodu sa nezriedka stretávame s tým, že ľudia vnímajú spôsob myslenia, konanie a reči iných kultúr, rás a etník ako menejcenné, využívajú predpojaté, mylné a často sarkastické predstavy a vytvárajú si voči nim postoj pohŕdania, ľahostajnosti, neúcty a dokonca predsudkov. Takéto postoje majú svoje korene v pýche, arogancii, závisti a žiarlivosti, v charakteristikách prirodzeného človeka²², ktoré sú v úplnom rozpore s Kristovými vlastnosťami. Takéto správanie nie je pre tých, ktorí sa snažia stať Jeho pravými učeníkmi, na mieste.²³ Moji drahí bratia a sestry, v spoločenstve Svätých vlastne nie je priestor pre myšlienky alebo činy týkajúce sa predsudkov.

Ako synovia a dcéry zmluvy môžeme pomôcť odstrániť takéto správanie tým, že sa na zdanlivé rozdiely, ktoré medzi nami existujú, pozrieme očami Spasiteľa²⁴ a budeme vychádzať z toho, čo máme spoločné – z našej božskej identity a príbuzenstva. Okrem toho sa môžeme v snoch, nádejach, trápeniach a bolestiach našich blížnych snažiť vidieť seba samých. Ako deti Božie sa všetci nachádzame na rovnakej ceste, a sme si v našom nedokonalom stave a v našej schopnosti rásť rovní. Sme vyzývaní k tomu, aby sme kráčali spolu, v mieri, so srdcom naplneným láskou k Bohu a všetkým ľuďom – alebo, ako poznamenal Abraham Lincoln, „so zlobou voči nikomu, s láskou ku všetkým“.²⁵

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako sa zásada úcty k ľudskej dôstojnosti a rovnosti prejavuje prostredníctvom jednoduchého oblečenia v dome Pána? Do chrámu všetci prichádzame zjednotení v jednom cieli a naplnení túžbou byť v Jeho svätej prítomnosti čistí a svätí. V našom bielom oblečení nás všetkých prijíma sám Pán ako Svoje milované deti, mužov a ženy Božie, Kristovo potomstvo.²⁶ Máme tú česť vykonávať rovnaké obrady, uzatvárať rovnaké zmluvy, zaväzovať sa žiť vyšším a svätejším životom a dostávať rovnaké večné zasľúbenia. Zjednotení v cieli sa na seba navzájom pozeráme novými očami a v našej jednote oslavujeme naše rozdiely, ktoré máme ako božské deti Božie.

Nedávno som bol súčasťou sprevádzania vysokých predstaviteľov a vládnych úradníkov v chráme v Brazílii počas dňa otvorených dverí. Zastavil som sa v šatni s viceprezidentom Brazílie a diskutovali sme o bielom oblečení, ktoré všetci nosia v chráme. Vysvetlil som mu, že toto univerzálne používanie bieleho odevu symbolizuje, že sme si všetci pred Bohom rovní a že v chráme nemáme identitu viceprezidenta krajiny alebo cirkevného vedúceho, ale máme v ňom večnú identitu ako synovia milujúceho Nebeského Otca.

Obrázok

Vodopády Iguaçú.

Rieka Iguaçú preteká južnou Brazíliou a vlieva sa do náhornej plošiny, ktorá vytvára sústavu vodopádov známych po celom svete ako vodopády Iguaçú. Je to jeden z najkrajších a najpôsobivejších Božích výtvorov na zemi a považuje sa za jeden zo siedmich divov sveta. Obrovské množstvo vody sa tu vlieva do jednej rieky a potom sa rozdeľuje a vytvára stovky jedinečných vodopádov. Obrazne povedané je tento fenomenálny systém vodopádov odrazom Božej rodiny na zemi, pretože my máme rovnaký duchovný pôvod a podstatu odvodenú z nášho božského dedičstva a príbuzenstva. Každý z nás však patrí k inej kultúre, etniku a národnosti, má iné názory, skúsenosti a pocity. Napriek tomu kráčame vpred ako Božie deti a ako bratia a sestry v Kristovi bez toho, aby sme stratili naše božské spojenie, ktoré z nás robí jedinečný ľud a milované spoločenstvo.²⁷

Moji drahí bratia a sestry, kiež sa naše srdcia a mysle prispôsobia poznaniu a svedectvu, že sme si pred Bohom všetci rovní, že sme všetci plne obdarení rovnakým večným potenciálom a dedičstvom. Kiež sa viac tešíme z nášho vzájomného duchovného príbuzenstva a kiež si vážime rôzne vlastnosti a rozmanité dary, ktoré všetci máme. Ak tak budeme činiť, sľubujem vám, že budeme prúdiť svojím vlastným spôsobom, ako voda vo vodopádoch Iguaçú, bez toho, aby sme stratili naše božské spojenie, ktoré nás identifikuje ako osobitý národ, „deti Kristove a dedičia kráľovstva Božieho“.²⁸

Svedčím vám, že keď budeme počas nášho pozemského života takto prúdiť, začne sa nový deň s novým svetlom, ktoré rozjasní naše životy a osvetlí nádherné príležitosti na to, aby sme si viac vážili rozmanitosť, ktorú Boh vytvoril medzi Svojimi deťmi, a aby sme ňou boli viac požehnaní.²⁹ Určite sa staneme nástrojmi v Jeho rukách a budeme zástancami úcty a dôstojnosti medzi všetkými Jeho synmi a dcérami. Boh žije. Ježiš je Spasiteľ sveta. Prezident Nelson je dnešný prorok Boží. Vydávam svedectvo o týchto pravdách v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.