Liahona
Naše svetlo v pustatine
Január 2024


„Naše svetlo v pustatine“, Liahona, január 2024.

Naše svetlo v pustatine

Tí, ktorí úprimne čítajú Knihu Mormonovu, žijú podľa jej prikázaní a modlia sa o jej pravdivosti, pocítia Ducha Svätého a posilnia svoju vieru v Spasiteľa a svedectvo o Ňom.

Obrázok
brat Járedov so žiariacimi kameňmi

Obrázok brata Járedovho so žiariacimi kameňmi od Normandy Poulterovej

Už ako malý chlapec som mal svedectvo o Knihe Mormonovej. Páčil sa mi hlavne príbeh brata Járedovho a jeho ľudu na ich ceste do „krajiny zasľúbenia“ (Eter 2:9).

Keď si brat Járedov predstavil cestu v neosvetlených člnoch, spýtal sa: „Hľa, ó Pane, ty strpíš, aby sme preplávali túto veľkú vodu v temnote?“ Pán odpovedal: „Čo chceš, aby som učinil, aby ste mali v plavidlách svojich svetlo?“ (Eter 2:22, 23).

Brat Járedov vedel, že Pán je všemocný. Vedel, že Pán je zdrojom všetkého svetla. Vedel, že Pán prikázal Svojmu ľudu, aby k Nemu volal v čase potreby. A tak, prejavujúc vieru v Pána, pripravil brat Járedov 16 malých kameňov. Spomínate si, že potom požiadal Pána, aby sa prstom dotkol kameňov, „aby mohli svietiť v temnote“ (Eter 3:4).

Obraz Pána dotýkajúceho sa týchto kameňov sa mi vryl do mysle, odkedy som prvýkrát čítal tento príbeh. Vidím tú scénu, ako keby sa mi odohrávala pred očami. Možno je to preto, že obraz temnoty rozptýlenej svetlom je pre mňa skutočný.

Keď necítim Ducha Svätého, keď nie som celkom zladený s Pánovým Duchom, cítim temnotu. Ale keď čítam Knihu Mormonovu, svetlo sa vracia. Kniha Mormonova je pre mňa ako žiarivý kameň, ktorého sa dotkol Pán. Osvetľuje moju cestu životom.

Svetlo naveky

Rovnako ako tí, ktorých Pánova ruka priviedla do starodávnych Amerík, aj my všetci čelíme búrkam a temným dňom počas svojej cesty do zasľúbenej krajiny povýšenia. Ale Pán pre nás urobí to, čo urobil aj pre Járeditov a Nefitov. On nás povedie a osvetlí nám cestu – ak Ho budeme poslúchať, prejavovať v Neho vieru a prosiť Ho o pomoc.

Pán povedal Nefimu: „Budem tiež svetlom vaším v pustatine; a budem pred vami pripravovať cestu, ak je tomu tak, že budete zachovávať prikázania moje; a preto, nakoľko budete zachovávať prikázania moje, budete vedení do zasľúbenej krajiny; a budete vedieť, že som to ja, kto vás vedie“ (1. Nefi 17:13).

Pán povedal Nefiho bratovi Jákobovi: „Budem naveky svetlom tým, ktorí počujú slová moje“ (2. Nefi 10:14).

O Spasiteľovi prorok Abinadi svedčil: „On je svetlo a život sveta; áno, svetlo, ktoré je nekonečné, ktoré nemôže nikdy byť zatemnené“ (Mosiáš 16:9).

Spasiteľ o sebe svedčil: „Ja som svetlo a život sveta.“ Potom dodal: „Hľa, ja som svetlo; ja som vám dal príklad“ (3. Nefi 9:18; 18:16).

Obrázok
Prezident Russell M. Nelson kráča

Cítiť svetlo

Mám rád nášho proroka, prezidenta Russella M. Nelsona. Mám to požehnanie slúžiť po jeho boku. Keď vojde do miestnosti, máte pocit, že sa miestnosť okamžite rozjasní. Nosí so sebou Svetlo Kristovo.

Svetlo Kristovo je skutočné. Je to „božská energia, moc alebo vplyv, ktorý postupuje od Boha prostredníctvom Krista a dáva život a svetlo všetkým veciam“. Je to vzácny duchovný dar, ktorý môže viesť Božie deti k Duchu Svätému a evanjeliu Ježiša Krista.1 Čítanie Knihy Mormonovej toto Svetlo posilňuje.

Niekedy sa potrebujeme obzrieť späť na svoj život, aby sme si spomenuli, ako sme na našej ceste dostali pomoc. Keď sa obzrieme späť, môžeme opäť pocítiť Spasiteľov vplyv. Keď sa v písmach hovorí „pamätajte, pamätajte“ (Helaman 5:12), myslím, že nám hovoria: „Nepamätajte si len to, čo ste kedysi vedeli alebo cítili; radšej znova pocíťte to svetlo.“

Pre niektorých je ľahké cítiť duchovné svetlo. Pre iných môže byť ťažké cítiť duchovné svetlo kvôli osobným problémom alebo svetským rozptýleniam. Ale ak sme verní, svetlo príde – niekedy spôsobmi, ktoré neočakávame.

Prezident Nelson, ktorý nám radil, aby sme „každý deň s modlitbou študovali Knihu Mormonovu“2, sa podelil o niekoľko spôsobov, ako nás Kniha Mormonova môže priblížiť k Spasiteľovi a pomôcť nám cítiť svetlo evanjelia, pochopiť pravdy evanjelia a žiť podľa učení evanjelia.

Keď budeme čítať Knihu Mormonovu, povedal prezident Nelson, naše chápanie a vďačnosť za uzmierenie Ježiša Krista porastie.

Pocítime túžbu byť „znovuzroden[í]“ (Mosiáš 27:25), keď nám táto kniha pomáha zažiť zmenu srdca (pozri Mosiáš 5:2).

Keď budeme čítať a študovať učenie Knihy Mormonovej o zhromažďovaní Izraela, pocítime zvýšenú túžbu vyhľadávať našich zosnulých predkov a vykonávať za nich obrady spásy a povýšenia v chráme.

Budeme cítiť svetlo, keď dostaneme odpovede na naše otázky, vedenie pri rozhodovaní a silu činiť pokánie a odolávať zlu.

A keď budeme čítať pravdy, ktoré sa nachádzajú v Knihe Mormonovej, pocítime uzdravenie, úľavu, obnovu, pomoc, silu, útechu a povzbudenie našej duše.3

„Ó, nie je to potom skutočné?“ Alma sa pýtal ohľadom pučiaceho, klíčiaceho semienka pravdy, poznania a svedectva. „Hovorím vám: Áno, pretože to je svetlo; a všetko, čo je svetlo, je dobré, pretože je to rozpoznateľné, takže musíte vedieť, že to je dobré“ (Alma 32:35).

Obrázok
portrét Ježiša Krista

Christ’s Image: Heinrich Hofmann

Nájdite Spasiteľa v tme

Keď mala moja kamarátka Kamryn 10 rokov, ochorela na zriedkavé, ale trvalé očné ochorenie, ktoré infikovalo rohovku jej pravého oka.4 V obdobiach, keď sa s tým spojená bolesť stala stálou a neznesiteľnou, Kamryn nezniesla žiadne svetlo. Jej rodičia, ktorí sa báli, že by mohla oslepnúť, zatemnili okná jej spálne, aby ju udržali ako tak v pohodlí. Kamrynina matka Janna si spomína:

„Asi štyri mesiace po jej diagnóze som vošla do jej tmavej izby. Keď sa moje oči prispôsobili, videla som Kamryn schúlenú do klbka na posteli. Mala také veľké bolesti, že sa nepohla a dokonca ani neplakala, keď ma počula vchádzať. Len tam ležala s oboma očami opuchnutými a zavretými.

Kľakla som si k jej posteli, vzala som jej ruku do svojej a trikrát som ju stlačila – náš tajný kód pre slová ‚Milujem ťa‘. Normálne by mi ruku stlačila štyrikrát v odpovedi ‚Ja ťa milujem viac‘, ale neodpovedala. Mala príliš veľké bolesti. So slzami, ktoré mi stekali po lícach, som sa pozerala na svoje kedysi veselé 10-ročné dievčatko schúlené do klbka. Lámalo mi to srdce.“

Janna vyriekla tichú, úprimnú modlitbu.

„Povedala som Nebeskému Otcovi, že viem, že On vie všetko najlepšie, ale modlila som sa: ‚Prosím, pomôž jej.‘ Keď som tam sedela a modlila sa, zaliala ma vlna tepla. Cítila som sa pokojne, keď mi na myseľ prišla myšlienka o Spasiteľovi Ježišovi Kristovi: ‚On je svetlo. Nájdi Ho v tme.‘“

Janna zdvihla hlavu a zašepkala Kamryn do ucha: „Musíš Spasiteľa nájsť v tme.“

Potom Kamryn zaspala pri počúvaní náboženských piesní a písiem v aplikácii Knižnica evanjelia.

Obrázok
dievča s prelepeným okom

Keď sa jej očná infekcia prejaví naplno, Kamryn nachádza Spasiteľa v tme.

Fotografia s láskavým dovolením Kamryninej rodiny

Kamrynina choroba je väčšinu času nečinná, ale keď sa prejaví naplno, Janna a jej manžel Darrin ju utešujú a opäť dávajú zatemňujúce prikrývky na okná jej spálne. Počas týchto bolestivých období Kamryn hovorí: „Práve nachádzam Spasiteľa v tme.“5

Keď sa náš život zdá byť ako temná a ponurá pustatina (pozri 1. Nefi 8:4), aj my možno musíme nájsť Spasiteľa v tme. Svedčím o tom, že Kniha Mormonova so svojím svedectvom, „že Ježiš je Kristus, Večný Boh“6, nás k Nemu privedie. Viem, že tí, ktorí úprimne čítajú Knihu Mormonovu, žijú podľa jej prikázaní a modlia sa o jej pravdivosti, pocítia Ducha Svätého a posilnia svoju vieru v Spasiteľa a svedectvo o Ňom.

Kiež by sme prejavili vďačnosť za túto „najsprávnejšiu“ knihu7 tým, že si ju budeme čítať, budeme si ju vážiť a budeme ju používať na posilnenie našej viery a viery druhých v Svetlo sveta.