Nájdenie ucelenosti cez Ježiša Krista

Michelle Dennis Christensenová

Prečo som sa necítila naplnená s novonadobudnutou slobodou, príležitosťami a dobrodružstvami, ktoré pochádzali z toho, že mám prázdne hniezdo? Čo tomu chýbalo?

Obrázok

Spasiteľova ruka siahajúca k matke, ktorej syn misionár kontaktuje potenciálnych členov Cirkvi

Ilustrácia od Dilleen Marshovej

Keď som sa modlila za pokoj, keď môj najmladší syn vypĺňal svoju prihlášku na misiu, ronila som slzy. Naozaj som chcela, aby išiel na misiu. Naozaj. Neustále som sa o tom snažila samú seba presvedčiť.

Milujem svojho Spasiteľa a bola som úprimne nadšená z príležitosti môjho syna podeliť sa o radosť, ktorú môžeme nájsť prostredníctvom Ježiša Krista. No v hĺbke duše som sa bála jeho odchodu. Vedela som, že po svojej misii sa už nikdy naozaj domov nevráti. Aj keby býval doma, nebude to to isté.

Moji priatelia mi hovorili, že obdobie prázdneho hniezda je úžasné. S manželom sme boli nadšení a tešili sme sa na slobodu a príležitosti, ktoré sme počas výchovy detí nemali.

S touto novonadobudnutou slobodou som sa vrhla na nespočetné množstvo aktivít. Cestovala som s manželom, v rámci svojho povolania som sa učila hrať na organe, hrávala som sa s vnúčatami a robila som chrámovú prácu a rodinnú históriu.

Objavila som nadšenie a dobrodružstvo. Objavila som sebazdokonaľovanie. Objavila som úžasné veci.

Stále mi však niečo chýbalo. Stále tam niečo nebolo. Keď môj syn odišiel, vzal si veľký kus môjho srdca, ktorý som nedokázala naplniť.

Asi rok po tom, čo môj syn odišiel, som mala taký záchvat hnevu, ktorý by mohol súťažiť so všetkými záchvatmi hnevu, ktoré mali moje deti, keď boli malé. Môj manžel sa na mňa pozrel a povedal: „Michelle, musíš slúžiť.“ Prihlásila som sa na príležitosť k službe.

Aj napriek tomu ma srdce stále bolelo. Robilo mi problém vrhnúť sa do služby alebo do ktorejkoľvek inej činnosti, ktorá sa naskytla. Keď boli všetky moje deti preč, mala som pocit, že môj život už nikdy nebude celkom celistvý.

Raz v noci, keď som sa modlila o pomoc, mi Duch oznámil, že zažívam prázdnotu, ktorá pochádza zo straty – straty účelu. Myslela som si, že som sa s týmto konkrétnym smútkom vyrovnala tak, že som svoj život naplnila všetkými tými úžasnými aktivitami.

Hľadanie odpovedí

Keď som hľadala odpovede, našla som tento výrok zo životopisu proroka Josepha Smitha: „Keď stratíme [niečo alebo niekoho], po kom sme veľmi túžili, malo by to byť pre nás varovaním. … Naša náklonnosť by mala byť zameraná na Boha a na Jeho dielo intenzívnejšie ako na našich blížnych.“¹

Záblesk svetla prerazil temný mrak nad mojím srdcom. Snažila som sa zaplniť svoju hlbokú ranu smútku vecami, činnosťami a zážitkami – slúžiť, milovať, usilovať sa o talenty. Všetko to boli dobré veci, ale nezaplnili moju ranu. Neuzdravili ma tak, ako som to potrebovala.

Uvedomila som si, že takýto pokoj a naplnenie môžu prísť len cez nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Ježiš učil: „Ja som cesta i pravda i život“ (Ján 14:6). Len skrze Neho nachádzame radosť a celistvosť, pokoj a spokojnosť. V Žalmoch 16:11 sa píše: „Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti.“

Ako som sa zmenila

Život sa nezmenil okamžite. Moje srdce sa nezahojilo hneď. Vedela som však, na čo sa musím sústrediť, aby sa to stalo.

Zmenili sa moje modlitby. Začala som prosiť Nebeského Otca, aby mi pomohol vybudovať pevnejší vzťah s mojím Spasiteľom. Keď som bola skľúčená, vedome som si pripomínala, že Ježiš Kristus je tu pre mňa a prostredníctvom milosti Jeho zmiernej moci mi pomôže. Moje štúdium písiem sa viac zameriavalo na budovanie môjho vzťahu s Ním. Chcelo to nejaký čas, ale vytrvala som v nasmerovaní svojich emócií, energie a myšlienok na Ježiša Krista.

Ako som to robila, ťažká temnota sa začala dvíhať. Každý deň som nachádzala väčší pôžitok z malých skutkov služby a lásky. Svetlo a nádej rozjasnili moju cestu a zaplnili prázdnotu v mojom srdci. To, že som dala Spasiteľa na prvé miesto, dodalo hlbší zmysel a potešenie každému aspektu môjho života, od služby až po trávenie času s rodinou, od cestovania až po rozvíjanie mojich talentov. So zameraním sa na Krista sa všetko stalo bohatšie.

Putovanie každého človeka cez meniace sa obdobia života je jedinečné. Riešením našich bolestí je však odpovedať na Kristov pokyn, keď hovorí: „[Poďte] ku mne s celým úmyslom srdca, a ja [vás] uzdravím“ (3. Nefi 18:32). Len skrze Neho nájdeme skutočné uzdravenie, pokoj, lásku a radosť.

Autorka žije v Utahu v USA.