Prekonanie duchovnej bezcieľnosti – čo mám teraz robiť?

Počas tohto obdobia, kedy som nevedel, kam sa obrátiť ďalej alebo čo očakávať, som si všimol, ako môžu rozptýlenia sveta ľahko začať prevažovať nad duchovnými vecami. Sestra Rebecca L. Cravenová, druhá radkyňa v generálnom predsedníctve Mladých žien, povedala: „Svet je obťažkaný rozptýleniami, ktoré môžu oklamať dokonca aj vyvolených, spôsobiac tak, že sú ľahostajní v živote podľa svojich zmlúv.“¹

Videl som iných mladých dospelých, ako zápasia so svojimi svedectvami po návrate z misií. Videl som tiež, ako niektorí dosahujú míľniky, ako je absolvovanie univerzity alebo svadba, a nakoniec sa vzdialia od toho, na čom záleží najviac, keď vo svojej novej rutine nedajú priestor evanjeliu Ježiša Krista.

Tiež som si prešiel duchovnými vzostupmi a pádmi. Niekedy bolo ťažké mať motiváciu a nebyť lenivý, pokiaľ ide o duchovné návyky, najmä keď určité požehnania neprichádzajú tak skoro, ako som dúfal. Vždy chcem napredovať a zlepšovať sa – nechcem duchovne stagnovať. Ale niekedy mám pocit, že len idem s prúdom bez cieľa.

Keď si však každý deň vyhradím čas pre Nebeského Otca a Ježiša Krista, najmä v malých a prostých veciach (pozri Alma 37:6), cítim útechu a stabilitu, ktoré mi prináša Jeho evanjelium, aj keď je svet taký nestabilný.

Prezident Russell M. Nelson povedal: „Naliehavo vás prosím, aby ste dovolili Bohu vo vašom živote zvíťaziť. Dajte Mu spravodlivý podiel svojho času. Pritom si všímajte, čo sa deje s vašou pozitívnou duchovnou hybnou silou.“² Keď sa vedome rozhodnem mať vieru v Ježiša Krista každý deň a urobím si čas na tie duchovné návyky, ktoré ma s Ním spájajú, pamätám si svoje duchovne významné chvíle a cítim obnovený cit pre zmysel, nádej do budúcnosti a vieru.

Ďalší prípad, keď som sa cítil bez cieľa, bolo počas môjho posledného ročníka na univerzite. Život bol ťažký. Bolo to počas pandémie, takže som bol v depresii, keď som trčal doma a absolvoval som posledné lekcie. V mojom živote chýbal smer a spojenie.

Dokonca som v tomto období mal problémy so zhromaždeniami. Často som sa musel prinútiť vstať z postele v pyžame, aby som si vypočul zhromaždenie sviatosti online, pretože to bola všetka motivácia, ktorú som dokázal zozbierať.

Počas tohto temného obdobia som oslovil svoju rodinu a priateľov a vysvetlil som im, ako bezcieľne a depresívne som sa cítil. Nemal som pocit, že by som mal nádej do budúcnosti a nevedel som, ako sa veci vyvinú. A vtedy mi povedali, že sa za mňa modlia a podporujú ma, hoci boli ďaleko.

Keď som oslovil blízkych, ktorí majú hlbokú vieru, a keď som sa modlil k Nebeskému Otcovi len s náznakom duchovnej motivácie, cítil som podporu a lásku.

Všimol som si, že keď sa nadmerne sústredím na svoje nenaplnené očakávania, pochybnosti alebo problémy, moja viera je v zmätku. Strácam zo zreteľa požehnania v mojom živote. Ale tým, že sa aktívne obklopujem dobrom, čítam si patriarchálne požehnanie, počúvam posolstvá z generálnej konferencie a trávim čas s blízkymi, vďaka ktorým sa stávam lepším, znovu sa zameriavam na zázračný rozdiel, ktorý evanjelium Ježiša Krista robí v mojom živote.

Aj keď niekedy nemáte pred sebou jasnú cestu alebo veci nejdú podľa plánu, vo vašom živote je stále veľa dobra a máte k dispozícii mnoho príležitostí, ktoré vám pomôžu napredovať na ceste zmluvy. Stále sa máme čo učiť a stále je tu priestor na rast, najmä ten duchovný. Požiadajte Nebeského Otca o vedenie. Pomôže vám hľadať a nájsť dobré vplyvy a príležitosti na rast a učenie sa, ktoré sú okolo vás (pozri Články viery 1:13).

Obrázok

mladá dospelá žena v kajaku

Pokračujte v úsilí

Naša osobná duchovnosť môže niekedy ísť vo vlnách – hore a dole. Niekedy sa môžeme cítiť pevne vo viere a radosti z evanjelia. Ale inokedy môžeme mať problém vedieť, kam ísť ďalej. Môžeme mať problémy, keď prídu výzvy, vyvstanú otázky alebo sa oneskoria požehnania, najmä keď sa z celej sily snažíme žiť podľa evanjelia. V týchto ťažkých časoch často vidím, ako sa ľudia uberajú jednou z dvoch ciest: tou, kde sa obracajú na Spasiteľa, a tou druhou, kde to nerobia.

Niekedy prirovnávam tieto momenty k príbehu o Mojžišovi a medenom hadovi (pozri Numeri 21:8 – 9). Keď sa Izraeliti zúfalo snažili vyliečiť po uštipnutí jedovatými hadmi, Mojžiš im poskytol jednoduchý spôsob, ako sa zachrániť: stačilo sa pozrieť na medeného hada, ktorý predstavoval Jehovu. To bolo všetko, čo museli urobiť. Stačil jeden pohľad a mohli žiť. Ale mnohí sa rozhodli, že to neurobia, a zahynuli. (Pozri 1. Nefi 17:41.)

Tento príbeh ma núti premýšľať o tom, ako si občas nesieme jedovatú váhu sklamania a odporu z našich nenaplnených očakávaní, hoci je liek priamo pred nami!

Kľúčom k cíteniu nádeje, pokoja a viery pre našu budúcnosť je jednoducho hľadieť na Ježiša Krista (pozri Helaman 8:14 – 15; Ján 3:14 – 17).

Vždy som bol sám sebe tvrdým kritikom, keď robím chyby. Ale pretože som sa skutočne snažil učiť sa o Nebeskom Otcovi a Ježišovi Kristovi a veriť v Nich, viem, že sa na Nich môžem vždy spoľahnúť pri odpustení, raste a uzdravení v ťažkých obdobiach. Viem, že keď sa na Nich obraciam cez modlitbu, študujem príručku Poď, nasleduj Ma, trávim čas v chráme a pozdvihujem svoje povolanie, cítim vďačnosť a obnovu.

Keď Ich vyhľadávam, vidím evanjelium Ježiša Krista také, aké je, ako útočisko, ktoré nám ponúka útechu, bezpečie a uzdravenie od hadov sveta.

Starší Jeffrey R. Holland z Kvóra dvanástich apoštolov láskyplne svedčil: „‚Dokonalý jas nádeje‘ zrodený z lásky k Bohu a všetkým ľuďom – to je to, čo pre vás chceme. … Túto žiarivú nádej bude sprevádzať nepopierateľný tichý hlas, že Boh vás miluje, že Kristus je váš obhajca, že evanjelium je pravdivé. Jeho jas vám pripomenie, že v evanjeliu je vždy – každý deň, každú hodinu – nová šanca, nový život, nový rok. Aký to zázrak! Aký to dar! A vďaka Kristovmu daru máme tie najlepšie veci v živote, ak vytrvalo veríme, skúšame a dúfame.“³

Byť mladým dospelým prináša veľa zmien, veľa neistoty a, áno, niekedy aj nesplnené očakávania. Ale evanjelium Ježiša Krista je vždy isté a nemenné. A sľuby Ježiša Krista a Nebeského Otca sú neochvejné, keď vytrvalo zostávame na ceste zmluvy. Svet môže niekedy veľmi sťažiť našu snahu neprestajne sa na Neho sústrediť. Ale urobiť akýkoľvek krok vpred, ktorý nás privedie k Nemu, je pokrok. Keď smerujeme ku Kristovi, nikdy nie sme bezcieľni – smerujeme k nádeji, pokoju a radosti.