2010–2019
Ko e Toluʻi ʻOtuá pea mo e Palani ʻo e Fakamoʻuí
ʻEpeleli 2017


Ko e Toluʻi ʻOtuá pea mo e Palani ʻo e Fakamoʻuí

Koeʻuhi ʻoku tau ʻiloʻi e moʻoni ki he Toluʻi ʻOtuá mo hotau vā fetuʻutaki mo Kinautolú, ʻoku tau maʻu ai e fakahinohino aofangatukú mo e palani pau ki heʻetau fononga fakamatelié.

I.

ʻOku pehē ʻe heʻetau ʻuluaki tefito ʻo e tuí, “ʻOku mau tui ki he ʻOtua, ko e Tamai Taʻengatá, pea ki Hono ʻAlo, ko Sīsū Kalaisí, pea ki he Laumālie Māʻoniʻoní.” ʻOku tau kau fakataha mo e kau Kalisitiane kehé ʻi he tui ki ha Tamaí mo e ʻAló mo e Laumālie Māʻoniʻoní, ka ko e anga ʻetau tui kiate Kinautolú ʻoku kehe ia mei he tui ʻa e niʻihi kehé. ʻOku ʻikai ke tau tui ki he meʻa ʻoku ui ʻe he kau Kalisitiané ko e tokāteline ʻo e Toko Tolu Tapú. ʻI he ʻUluaki Mata-Meʻa-Hā-Mai ʻa Siosefa Sāmitá, naʻá ne mamata ai ki ha ongo sino māvahevahe, ko ha toko ua, ʻo fakamahino ai naʻe ʻikai moʻoni e tui lolotonga fekauʻaki mo e ʻOtuá pea mo e Toluʻi ʻOtuá.

Fakahoa ki he tui ko e ʻOtuá ko ha misiteli taukakapa mo taʻeʻiloá, ʻa e moʻoni ko ia ʻoku ʻiloʻi e natula ʻo e ʻOtuá mo hotau vā mo Iá pea ko e kī ia ki he meʻa kotoa pē ʻi heʻetau tokāteliné. ʻOku hiki ʻi he Tohi Tapú e Lotu Hūfekina ʻiloa ʻa Sīsuú, ʻa ia naʻá Ne folofola ai “ko ʻeni ʻa e moʻui taʻengatá, ko ʻenau ʻilo koe ko e ʻOtua moʻoni pē taha, mo Sīsū Kalaisi ʻa ia naʻá ke fekaú” (Sione 17:3).

ʻĪmisi
Tohi Tapú

Naʻe kamata kimuʻa he moʻui fakamatelié e ngāue ke ʻiloʻi e ʻOtuá mo ʻEne ngāué pea heʻikai ke ngata ia ʻi heni. Ne akoʻi ʻe he Palōfita ko Siosefa Sāmitá, “Ka ʻe fuoloa, hili hoʻo hū atu he veilí, peá ke toki ʻiloʻi … kotoa e ngaahi tefitoʻi moʻoni ʻo e hākeakiʻí.”1 ʻOku tau langa ʻi he ʻilo ne tau maʻu ʻi he maama fakalaumālié. Naʻe pehē ʻe he palōfita ko ʻIsaiá, ʻi hono feingaʻi ke akoʻi ki he kau ʻIsilelí e natula ʻo e ʻOtuá mo ʻEne fetuʻutaki mo ʻEne fānaú, ʻo hangē ko ia ʻoku hiki ʻi he Tohi Tapú:

“Pea te mou fakatatau kia hai ʻa e ʻOtuá? pe ko e hā ha fakatātā te mou fakatatau kiate ia? …

“Kuo taʻe ʻilo ʻe kimoutolu? naʻe ʻikai te mou fanongo? ʻikai kuo fakahā kiate kimoutolu mei he kamataʻangá? ʻikai kuo mou ʻilo talu mei he ʻai ʻa e tuʻunga ʻo e māmaní?” (ʻIsaia 40:18, 21).

ʻOku tau ʻilo ʻoku sino māvahevahe mo kehekehe e kau mēmipa ʻe toko tolu ʻo e Toluʻi ʻOtuá. ʻOku tau ʻilo ʻeni mei he fakahinohino ne fai mai ʻe he Palōfita ko Siosefa Sāmitá: “ʻOku maʻu ʻe he Tamaí ʻa e sino ʻo e kakano mo e hui ʻoku ongoʻi ngofua tatau mo e sino ʻo e tangatá; pehē foki mo e ʻAló; ka ʻoku ʻikai maʻu ʻe he Laumālie Māʻoniʻoní ʻa e sino ʻo e kakano mo e huí, ka ko e tokotaha Laumālie pē. Ka ne ʻikai ke pehē, ʻe ʻikai lava ʻe he Laumālie Māʻoniʻoní ke nofoʻia ʻa kitautolu.”(T&F 130:22).

Ne fakamatalaʻi ʻe he Palōfita ko Siosefá e tuʻunga māʻolunga ʻo e ʻOtua ko e Tamaí ʻi he Toluʻi ʻOtuá, pea mo honau fatongia takitaha:

ʻĪmisi
Ko e Palōfita ko Siosefa Sāmitá

“Ka ʻi ai ha taha kuo mamata ki he matangaki ʻa e langí, ʻokú ne ʻiloʻi ʻoku ʻi ai ha toko tolu mavahevahe ʻi he langí ʻoku nau maʻu ʻa e ngaahi kī ʻo e mālohí, pea ʻoku ʻi ai ha taha ʻoku pule ʻiate kinautolu. …

“… Ko e toko tolu ko ʻení … ʻoku ui ko e ʻuluaki ʻOtuá, ko e Tupuʻangá; ʻOtua hono uá, ko e Huhuʻí; mo e ʻOtua hono tolú, ko e Fakamoʻoní pe Fakapapauʻí.

“[Ko e] tufakanga ia ʻo e Tamaí ke hoko ko e Pule pe Palesiteni, ko Sīsū ʻa e Fakalaloá, mo e Laumālie Māʻoniʻoní ko e taha Fakapapauʻí pe Fakamoʻoní.”2

II. Ko e Palaní

ʻOku mahino kiate kitautolu hotau vā mo e Toluʻi ʻOtuá mei he meʻa ʻoku fakahā mai fekauʻaki mo e palani ʻo e fakamoʻuí.

Ko e fehuʻi hangē ko e, “Ko ʻetau haʻú mei fē?” “Ko e hā ʻoku tau ʻi heni aí?” mo e “Ko ʻetau ʻalú ki fē?” ʻoku tali ia mei he meʻa ʻoku ui ʻe he folofolá ko e “palani ʻo e fakamoʻuí,” ko e “palani lahi ʻo e fiefiá,” pe ko e “palani ʻo e huhuʻí” (ʻAlamā 42:5, 8, 11). Ko e uho ʻo e palani ko ʻení ʻa e ongoongolelei ʻo Sīsū Kalaisí.

ʻI heʻetau hoko ko e fānau fakalaumālie ʻa e ʻOtuá, ne tau moʻui kimuʻa ʻi he moʻui fakamatelié, ne tau fie maʻu ha ikuʻanga taʻengata ka naʻe fakangatangata pē ʻetau fakalakalaká taʻe ʻi ai ha aʻusia fakamatelie ʻi ha sino ʻo e kakanó. Ke maʻu e faingamālie ko iá, ne tokangaʻi ʻe heʻetau Tamai Hēvaní hono Fakatupu ʻo e māmani ko ʻení, pea mole mei heʻetau manatú e meʻa ne hoko kimuʻa ʻi hotau fanauʻi fakamatelié, ne tau lava ʻo fakamoʻoniʻi ʻetau loto fiemālie ke tauhi ʻEne ngaahi fekaú pea aʻusia mo tupulaki ʻi he ngaahi faingataʻa kehe ʻo e moʻui fakamatelié. Ka ʻi he aʻusia fakamatelie ko iá, pea ko e ola ia e Hinga ʻetau ʻuluaki ongo mātuʻá, te tau mate fakalaumālie ʻaki hano tuʻusi kitautolu mei he ʻao ʻo e ʻOtuá, fakaʻuliʻi ʻe he angahalá, pea tau moʻulaloa ai ki he mate fakaesinó. ʻOku fakataumuʻa e palani ʻa e Tamaí ke ʻomi ha founga ke ikunaʻi ai e ngaahi fakafeʻatungia kotoa ko ʻení.

III. Ko e Toluʻi ʻOtuá

ʻI hono ʻiloʻi e taumuʻa ʻo e palani lahi ʻa e ʻOtuá, ʻoku tau sio leva he taimí ni ki he fatongia takitaha ʻo e kau mēmipa ʻe toko tolu ʻo e Toluʻi ʻOtuá ʻi he palani ko iá.

ʻOku tau kamata ʻaki ha akonaki mei he Tohi Tapú. ʻI hono fakaʻosi ʻe he ʻAposetolo ko Paulá ʻene tohi hono ua ki he kakai Kolinitoó, naʻá ne fakamatala nounou ai ki he Toluʻi ʻOtua ko e Tamaí, ʻAló, mo e Laumālie Māʻoniʻoní: “Ko e ʻaloʻofa ʻa e ʻEiki ko Sīsū Kalaisí, mo e ʻofa ʻa e ʻOtuá, mo e feohi [“fakafeohi”3] ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní, ke ʻiate kimoutolu kotoa pē” (2 Kolinitō 13:14).

ʻOku fakafofongaʻi ʻe he folofola fakatohitapu ko ʻení e Toluʻi ʻOtuá mo fakamatalaʻi e ʻofa kanokato mo fakamāfana ʻa e ʻOtua ko e Tamaí, ʻa e misiona fakahaofi mo angaʻofa ʻo Sīsū Kalaisí, pea mo e feohi ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní.

ʻOtua ko e Tamaí

ʻOku kamata kotoa ʻaki e ʻOtua ko e Tamaí. Neongo ʻoku fuʻu siʻisiʻi ʻetau ʻilo kiate Iá, ka ko e meʻa ʻoku tau ʻiló ʻoku mahuʻinga ia ki heʻetau maʻu e mahino ki Hono tuʻunga funganí, hotau vā mo Iá, mo Hono fatongia pule ʻi he palani ʻo e fakamoʻuí, ko e Fakatupú, mo e meʻa kotoa ʻoku muiaki atu aí.

Ne tohi ʻe ʻEletā Pulusi  R. Makongikī kimuʻa pea mālōloó ʻo pehē: “Ko hono aofangatukú mo hono ʻuhinga moʻoní, ʻoku ʻi ai ha ʻOtua moʻoni mo moʻui pē taha. Ko Ia ʻa e Tamaí, ko e ʻElohimi Māfimafí, ko e Tokotaha Māʻolungá, ko e Tupuʻangá mo e Pule ki he ʻunivēsí.”4 Ko Ia ʻa e ʻOtuá mo e Tamai ʻa Sīsū Kalaisí, pea mo kitautolu foki. Ne akoʻi ʻe Palesiteni Tēvita O. Makei “ko e fuofua tefitoʻi moʻoni ʻeni ne taukapoʻi ʻe Sīsū Kalaisí, ko e kimuí, mo e māʻolungá, mo hono fakalūkufuá ʻoku ʻi ai e ʻOtua ko e Tamaí, ko e ʻEiki ʻo e langí mo e māmaní.”5

Ko e lahi taha e meʻa ʻoku tau ʻilo ki he natula ʻo e ʻOtua ko e Tamaí, ʻoku meimei ke maʻu kotoa ia mei he ngāue mo e ngaahi akonaki ʻa Hono ʻAlo Tofu pē Taha ko Sīsū Kalaisí. Ne akoʻi ʻe ʻEletā Sefilī R. Hōlani, ko e taha e taumuʻa tefito ʻo e ngāue ʻa Sīsuú ko hono fakahā ki he kakai matelié “ʻa e tuʻunga ʻo hotau ʻOtua ko e Tamai Taʻengatá, … ke fakahā mo tuku fakatāutaha mai kiate kitautolu e natula ʻo ʻEne Tamaí, ko ʻetau Tamai ʻi Hēvaní.”6 ʻOku ʻi he Tohi Tapú ha fakamoʻoni fakaʻaposetolo ko Sīsuú ko e “tatau ʻaupito” ʻo ʻEne Tamaí (Hepelū 1:3), ʻo ne fakamahinoʻi ai e akonaki ʻa Sīsū “ko ia kuó ne mamata kiate aú kuo mamata ia ki he Tamaí” (Sione 14:9).

Ko e ʻOtua ko e Tamaí ko e Tamai ia ʻa hotau ngaahi laumālié. Ko ʻEne fānau kitautolu. ʻOkú Ne ʻofa ʻiate kitautolu, pea ko e meʻa kotoa ʻokú Ne faí ʻoku fai ia ki heʻetau lelei taʻengatá. Ko Ia naʻá ne faʻu e palani ʻo e Fakamoʻuí, pea ʻi Hono mālohí ne lavaʻi ai Heʻene palaní ʻa hono ngaahi taumuʻa ki he nāunau taupotu ʻo ʻEne fānaú.

Ko e ʻAló

Ko e mēmipa ʻo e Toluʻi ʻOtuá ʻoku ʻiloʻi lahi taha ki ai e kakai matelié ko Sīsū Kalaisi. ʻI ha fakamatala fakatokāteline mahuʻinga ne fai ʻe he Kau Palesitenisī ʻUluakí ʻi he 1909 ʻoku fakahā ai ko Iá “ko e ʻuluaki fānau ʻi he ngaahi foha kotoa ʻo e ʻOtuá—ko e fuofua laumālie ne fakatupú, pea ko e ʻuluaki pē ia ne fakatupu ʻi he kakanó.”7 Ko e ʻAló, ʻoku maʻongoʻonga taha he kakai kotoa pē, ne fili ʻe he Tamaí ke ne fakahoko ʻa ʻEne palaní—ke fakaʻaongaʻi e mālohi ʻo e Tamaí ke faʻu ha ngaahi māmani taʻe-faʻa-laua (vakai Mōsese 1:33) mo fakahaofi e fānau ʻa e ʻOtuá mei he maté ʻaki ʻEne Toetuʻú pea mei he maté ʻaki ʻEne Fakaleleí. Ko e feilaulau fakaʻotua ko ʻení ʻoku ui moʻoni “ko e foʻi ngāue ʻoku fakatefito ai e hisitōlia kotoa ʻo e faʻahinga ʻo e tangatá.”8

ʻĪmisi
Ko e ʻEiki ko Sīsū Kalaisí

ʻI he ngaahi meʻa makehe mo toputapu ko ʻeni ʻi hono fakafeʻiloaki tonu ʻe he ʻOtua ko e Tamaí e ʻAló, naʻá Ne folofola ʻo pehē, “Ko hoku ʻAlo ʻofaʻangá ʻeni: fanongo kiate ia” (Maʻake 9:7; Luke 9:35; vakai foki, 3 Nīfai 11:7; Siosefa Sāmita—Hisitōlia 1:17). Ko ia ai, ko Sīsū Kalaisi, ʻa Sihova, ko e ʻEiki ʻOtua ʻo ʻIsileli ne folofola ki he kau palōfitá.9 ʻI he hā mai ʻa Sīsū ki he kau Nīfaí hili ʻEne Toetuʻú, naʻá Ne fakafeʻiloaki mai Ia “ko e ʻOtua ʻo e māmaní kotoa pē” (3 Nīfai 11:14). Ko e Sīsū ia ne faʻa folofola ki he kau palōfita ʻo e Tohi ʻa Molomoná mo e Kāingalotu ʻo e ʻAho Kimui Ní “ko e Tamaí pea mo e ʻAló,” ko ha huafa ne fakamatalaʻi ʻe he Kau Palesitenisī ʻUluakí mo e Kōlomu ʻo e Toko Hongofulu mā Uá, ʻi ha fakamatala fakatokāteline meimei ki he taʻu ʻe 100 kuohilí.10

Ko e Laumālie Māʻoniʻoní

Ko e mēmipa hono tolu ʻo e Toluʻi ʻOtuá ko e Laumālie Māʻoniʻoní, ʻoku toe ui pē ko e Laumālie Toputapú [Holy Spirit], ko e Laumālie ʻo e ʻEikí, pea ko e Fakafiemālié. Ko Ia e mēmipa ʻo e Toluʻi ʻOtuá ʻoku vaka mai ai e fakahā fakafoʻituituí. Koeʻuhi he ko ha laumālie pē ia (vakai, T&F 130:22), te Ne lava ke nofoʻia kitautolu mo fakahoko e fatongia mahuʻinga ko e fetuʻutaki he vahaʻa ʻo e Tamaí pea mo e ʻAló mo e fānau ʻa e ʻOtuá ʻi he māmaní. ʻOku lahi ha ngaahi potu folofola ʻoku nau akoʻi mai ko Hono misioná ke fakamoʻoniʻi e Tamaí pea mo e ʻAló (vakai, Sione 15:26; 3 Nīfai 28:11; T&F 42:17). Ne talaʻofa e Fakamoʻuí ʻe akoʻi ʻe he Fakafiemālié e meʻa kotoa pē kiate kitautolu, fakamanatu mai e ngaahi meʻa kotoa pē, mo tataki kitautolu ki he moʻoni kotoa pē (vakai, Sione 14:26; 16:13). Ko ia ai, ʻoku tokoniʻi kitautolu ʻe he Laumālie Māʻoniʻoní ke ʻiloʻi e moʻoní mo e meʻa ʻoku halá, fakahinohinoʻi kitautolu heʻetau fili mahuʻingá, pea tokoniʻi kitautolu he ngaahi faingataʻa ʻo e moʻui fakamatelié.11 Ko Ia foki ʻoku lava ke fakamāʻoniʻoniʻi ai kitautolú, ʻo fakamaʻa mo fakahaohaoaʻi mei he angahalá (vakai, 2 Nīfai 31:17; 3 Nīfai 27:20; Molonai 6:4).

IV.

ʻOku tokoni fēfē hono ʻiloʻi e tokāteline fakalangi ne fakahā mai ki he Toluʻi ʻOtuá mo e palani ʻo e fakamoʻuí, ki hotau ngaahi faingataʻa ʻo e ʻaho ní?

Koeʻuhi he ʻoku tau ʻilo e moʻoni ki he Toluʻi ʻOtuá mo hotau vā fetuʻutaki mo Kinautolú, taumuʻa ʻo e moʻuí, mo e natula ʻo hotau ikuʻanga taʻengatá, ʻoku tau maʻu ai e fakahinohino aofangatukú mo e palani pau ki heʻetau fononga fakamatelié. ʻOku tau ʻiloʻi ko hai ʻoku tau hū ki aí mo hono ʻuhinga ʻoku fai ai ʻetau huú. ʻOku tau ʻiloʻi ko hai kitautolu mo e tuʻunga te tau aʻusiá (vakai T&F 93:19). ʻOku tau ʻiloʻi e tokotaha naʻá ne ʻai e ngaahi meʻa kotoa ke malavá, mo ʻiloʻi e meʻa kuo pau ke tau fai ke tau fiefia ai he tāpuaki taupotu taha ʻoku maʻu mei he ʻOtuá ʻi he palani ʻo e fakamoʻuí. ʻOku tau ʻiloʻi fēfē e meʻá ni? ʻOku tau ʻilo mei he ngaahi fakahā ʻa e ʻOtuá ki Heʻene kau palōfitá mo kitautolu fakafoʻituituí.

Ke maʻu e meʻa ne fakamatalaʻi ʻe he ʻAposetolo ko Paulá “ki he fuofua ʻo hono lahí mo e fonu ʻo Kalaisí” (ʻEfesō 4:13) ʻoku fie maʻu ha meʻa lahi ange ʻi he ʻiló pē. ʻOku ʻikai feʻunga ke tau tui pau pē ki he ongoongoleleí; kuo pau ke tau ngāue mo fakakaukau ke tau ului moʻoni ai. ʻOku kehe e meʻa ʻoku akoʻi mai ʻe he ngaahi kautaha ʻo e māmaní, he ʻoku nau akoʻi kitautolu ke ʻiloʻi ha meʻa, ka ʻoku fakatukupaaʻi kitautolu ʻe he palani ʻo e fakamoʻuí mo e ongoongolelei ʻo Sīsū Kalaisí ke tau aʻusia ha meʻa.

ʻĪmisi
Palesiteni TōmasiS. Monisoni

Ne akoʻi kitautolu ʻe Palesiteni Tōmasi S. Monisoni ʻi he konifelenisi lahi fakaʻosí:

“Ko hotau Fakamoʻui ko Sīsū Kalaisí, e ʻelito ʻo e palani [ʻo e fakamoʻuí]. Naʻe mei mole ʻa e meʻa kotoa pē, ka ne ʻikai ʻEne feilaulau fakaleleí. Ka ʻoku ʻikai feʻunga ia ke tau tui pē kiate Ia mo Hono misioná. ʻOku fie maʻu ke tau ngāue mo ako, fekumi mo lotu pea fakatomala mo fakalakalaka. ʻOku fie maʻu ke tau ʻiloʻi e ngaahi fono ʻa e ʻOtuá pea moʻui ʻaki kinautolu. ʻOku fie maʻu ke tau maʻu ʻEne ngaahi ouau fakamoʻuí. ʻI heʻetau fai iá, te tau toki maʻu ai ʻa e fiefia moʻoni mo taʻengatá. …

Naʻe pehē ʻe Palesiteni Monisoni, “ʻoku ou fakamoʻoni ʻaki hoku lotó kotoa pea ʻi he loto fakatōkilalo moʻoni, ki he meʻafoaki māʻongoʻonga ko ia ko e palani ʻa ʻetau Tamaí maʻatautolú. Ko e hala haohaoa pē ia ʻe taha ki he melinó mo e fiefiá ʻi he māmani ko ʻení pea mo e maama ka hoko maí.”12

ʻOku ou tānaki atu ʻeku fakamoʻoní ki he fakamoʻoni ʻa hotau palōfita-palesiteni ʻofeiná. ʻOku ou fakamoʻoni ʻoku ʻi ai haʻatau Tamai Hēvani ʻokú Ne ʻofeina kitautolu. ʻOku ou fakamoʻoni ʻoku ʻi ai e Laumālie Māʻoniʻoní ke tataki kitautolu. Pea ʻoku ou fakamoʻoniʻi hotau Fakamoʻui ko Sīsū Kalaisí, ʻa ia ʻoku malava ai e meʻa kotoa pē, ʻi he huafa ʻo Sīsū Kalaisí, ʻēmeni.