Vykupiteľ Kristus

Jeho moc nad smrťou bola ďalšou božskou vlastnosťou. Veľký Jairos, predstavený synagógy, prosil, „aby prišiel do jeho domu. Mal totiž jedinú dcéru, … a tá umierala“ (Lukáš 8:41 – 42). Majster vypočul jeho prosbu, a zatiaľ čo kráčali, prišiel k Jairovi služobník a povedal mu: „Už ti dcéra umrela; neobťažuj Majstra!“ (Lukáš 8:49.) Po príchode do domu Ježiš všetkých požiadal, aby išli von a ihneď, berúc ju za ruku, jej povedal: „Vstaň!“ (Lukáš 8:54.)

Pri inej príležitosti, keď cestoval do mesta Naimu, narazil na pohrebný sprievod, vdovu, ktorá plakala, lebo ten mŕtvy bol jej jediný syn. Plný milosti sa dotkol már a povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ (Lukáš 7:14.) Keď ľudia videli tento zázrak, zvolali: „Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud“ (Lukáš 7:16). Tento zázrak bol ešte pozoruhodnejší, pretože toho mladého muža už právne vyhlásili za mŕtveho a boli na ceste, aby ho pochovali. S dvomi mladými ľuďmi privedenými späť k životu udivil dôkaz Jeho právomoci a moci nad smrťou veriacich a naplnil nenávistníkov strachom.

Tretia udalosť bola najpôsobivejšia. Marta, Mária a Lazár boli súrodenci, ktorých Kristus často navštevoval. Keď Ho ľudia informovali o tom, že Lazár je chorý, odišiel za nimi až po dvoch dňoch. Pri utešovaní Marty po smrti jej brata jej rozhodne svedčil: „Ja som vzkriesenie a život – kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie“ (Ján 11:25).

Keď Spasiteľ požiadal smútiacich, aby odstránili kameň z hrobky, Marta Mu nesmelo pošepkala: „Pane, už páchne, lebo je už štyri dni mŕtvy“ (Ján 11:39).

Ježiš jej láskyplne pripomenul: „Či som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu?“ (Ján 11:40.) A keď to povedal, nahlas zvolal:

„Lazár, poď von!

I vyšiel ten mŕtvy“ (Ján 11:43 – 44).

Po tom, čo bol Lazár štyri dni v hrobe, nepriatelia Syna Božieho čelili nezvratnému dôkazu, ktorý nemohli ignorovať, znevážiť alebo prekrútiť, a nezmyselne a zlomyseľne „od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú“ (Ján 11:53).

Neskôr žijúci Kristus oslavoval v Jeruzaleme, spolu so Svojimi apoštolmi, Svoju poslednú hostinu paschy, ustanovil obrad sviatosti a dal im prikázanie milovať sa navzájom skrze úprimnú službu.

Potom, v najúžasnejšej ukážke Svojej lásky k ľudstvu a v plnom uplatnení Svojej vôle, išiel statočne a rozhodne, aby čelil Svojej najnáročnejšej skúške. V záhrade getsemanskej, v úplnej samote, vytrpel tie najväčšie muky, krvácajúc z každého póru. V úplnom podrobení sa Svojmu Otcovi odčinil naše hriechy, a tiež na Seba vzal naše choroby a trápenia, aby vedel, ako nám pomôcť (pozri Alma 7:11 – 13).

Sme Jemu a Nebeskému Otcovi zaviazaní, pretože Jeho obeť požehnala každého, od Adama, toho prvého, až k poslednému zo všetkých ľudí.

Keď bolo Jeho utrpenie v Getsemane ukončené, dobrovoľne sa vzdal Svojim nepriateľom. Zradený jedným zo Svojich vlastných, bol rýchlo odsúdený, nespravodlivo a nezákonne, súdom, ktorý bol zmanipulovaný a nedokončený. V tú istú noc bol obvinený zo zločinu rúhania sa a odsúdený k smrti. S nenávisťou a túžbou po odplate – pretože im svedčil, že je Synom Božím – sa Jeho nepriatelia spriahli pred Pilátom, aby Ho odsúdili. Z toho dôvodu zmenili obvinenie z rúhania sa na poburovanie, aby zomrel ukrižovaním.

Jeho odsúdenie medzi Rimanmi bolo ešte krutejšie: ich posmech a pohŕdanie Jeho duchovným kráľovstvom, ponižujúca korunovácia tŕňovou korunou, Jeho bolestivé sužovanie a predĺžené utrpenie Jeho verejného ukrižovania, to všetko bolo jasným varovaním pre každého, kto by sa opovážil vyhlásiť samého seba alebo samú seba za Jeho učeníka.

V každom okamihu Svojho utrpenia preukázal Vykupiteľ sveta mimoriadne sebaovládanie. Vždy myslel na požehnanie druhých; s láskavosťou a jemnosťou prosil Jána, aby sa postaral o Jeho matku Máriu. Požiadal Svojho Otca v nebi, aby odpustil katom, ktorí ho ukrižovali. Keď bola Jeho práca na zemi naplnená, zveril Svojho ducha Bohu a vydýchol naposledy. Fyzické telo Krista bolo odnesené do hrobky a ostalo tam tri dni.

Zatiaľ čo Jeho učeníci trpeli smútkom, odradení a neistí, náš Spasiteľ, v ďalšej fáze veľkolepého plánu Svojho Otca, rozšíril Svoju službu novým spôsobom. Počas krátkej doby troch dní neúnavne pracoval, aby zorganizoval obrovské dielo spásy medzi mŕtvymi. Tie dni sa stali pre Božiu rodinu jednými z najviac nádejou naplnenými dňami zo všetkých. Počas tejto návštevy zorganizoval Svojich verných nasledovníkov, aby mohli niesť dobré zvesti vykúpenia tým, ktorí v živote ten veľkolepý plán nespoznali, alebo ho odmietli. Teraz mali možnosť byť oslobodení zo svojho zajatia a byť vykúpení Bohom živých aj mŕtvych (pozri NaZ 138:19, 30 – 31).

Keď bola Jeho práca v duchovnom svete dokončená, vrátil sa na zem – aby navždy spojil Svojho ducha so Svojím fyzickým telom. Aj keď rozhodne ukázal Svoju moc nad smrťou, písomné záznamy tých, ktorých priviedol späť k životu pred Svojím vzkriesením ukazujú, že sa vrátili späť len do života, ktorý bol zázračne predĺžený; aj tak jedného dňa zomreli.

Kristus bol prvým, kto bol vzkriesený a už nikdy nezomrel, aby navždy vlastnil dokonalé, večné telo. Vo Svojom vzkriesenom stave sa zjavil Márii, ktorá hneď ako Ho spoznala, sa Mu začala klaňať. Náš Spasiteľ ju s veľkou jemnosťou upozornil na Svoj nový a oslávený stav: „Nezdržuj ma, lebo som ešte nevstúpil k Otcovi“ (Ján 20:17) – čím poskytol dodatočné svedectvo, že Jeho služba v duchovnom svete bola skutočná a úplná. Potom, s použitím slov, ktoré potvrdili skutočnosť Jeho vzkriesenia, povedal: „Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu“ (Ján 20:17). Po tom, čo odišiel ku Svojmu Otcovi, opäť sa vrátil a zjavil sa Svojim apoštolom. „Ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána“ (Ján 20:20).

Svedčím, že Kristus sa vráti spôsobom veľmi odlišným od Jeho prvého príchodu. Príde v moci a sláve so všetkou spravodlivosťou a vernými Svätými. Príde ako Kráľ kráľov a Pán pánov, ako Knieža pokoja, sľúbený Mesiáš, Spasiteľ a Vykupiteľ, aby súdil živých a mŕtvych. Milujem Ho a slúžim Mu celým svojím srdcom, a žiadam, aby sme slúžili s radosťou a zasvätením, a aby sme Mu ostali verní až do konca. V Jeho mene, Ježiša Krista, amen.